KYPCK – Nizhe

Na kapele Kypck (čítaj Kursk) je toho zaujímavého skutočne mnoho. Tak napríklad, mňa osobne fascinuje ich záľuba v sovietskom Rusku, ich neskutočne autentický prejav, netradičné uchopenie doom-metalu, do ktorého vďaka komunistickému imidži pridali o toľko viac emócii a vďaka ktorému tak samotná hudba vyznie o toľko depresívnejšie. Najviac, ruské texty v podaní E. Seppänena znejú naozaj rusky (podotýkam, že Kypck sú Fíni).

Po prvom, nadmieru vydarenom „Cherno“ prichádzajú (kvôli problémom s vydavateľstvom o niečo neskôr) súdruhovia z Kypck s ďalším počinom nazvaným „Nizhe“ (v preklade „nižšie“). A skutočne, oproti prvému počinu sa na „Nizhe“ nachádzajú oveľa intenzívnejšie riffy, tlačiace nástojčivo a neústupne vaše tváre a mysle k špinavej hline. Celý album sa samozrejme odohráva v pomalom tempe, plnom v podstate jednoduchých riffov a nostalgickej melodiky so sovietskym nádychom, presne tak ako sme ich poznali už na „Cherne“.

Tento krát však Kypck prišli s oveľa rafinovanejším zvukom gitár a s takmer až psychedelickou rytmikou. Skladby skutočne nie sú na jedno vypočutie (možno až na takmer hitovú „Alleya Stalina“). Samotná hudba, aj napriek tomu, že je technicky jednoduchá, však vôbec nenudí a na rozdiel od iných podobných spolkov máte pocit, že sa skutočne stále niečo deje. Vokálne linky tu plnia svoj účel na 100 percent. Refrény niektorých skladieb (predovšetkým už spomínanej „Alleya Stalina“ ale aj „Posle“, či „Felitsa“) vám pôjdu z hlavy veľmi ťažko. Vadiť vám to však skutočne nebude.

Album sa začína ambientnou skladbou „Gifarus“, pri ktorej som si automaticky predstavil Černobyl a opustené mesto Pripiať. Hneď po nej nasleduje skladba „Posle“ (potom), ktorá vás nepustí zo svojho mrazivého, až kým neskončí. Neskutočný zážitok. Následujúca „Alleya Stalina“ je skladba, ktorá sa pohrá s vašou fantáziou a vy si či chcete alebo nie, začnete predstavovať vo vetre vejúce konáriky vetchých líp… „Chuzhoi“ (cudzinec) sa zaprie do vašich duší akoby znenazdania, nebude to dlho trvať a aj vy sa budete cítiť ako akýsi cudzinec v tomto putovaní po Rusku. Ďalšia skladba „Felitsa“ je akýmsi vyvrcholením prvej polovice albumu, a to skutočne grandióznym, najmä vďaka úžasnému precítenému výkonu speváka.

Druhá polovica však, ak mám pravdu povedať, mi príde o niečo slabšia. Stále intenzívna, do kvality tiež vynikajúca, avšak skladbám chýbajú akési kľúčové záchytné body, ktorých by sa poslucháč mohol držať. O nejakom sklamaní sa tu však vôbec nedá hovoriť, najagresívnejšia „Bardak“ vás bude pomaly dusiť a smiať sa vám do tváre, zatiaľ čo vy z toho budete mať hriešne potešenie a predposledná „Tovarischam“ (súdruhovia) v sebe obsahuje zároveň epickosť a depresiu. Po nej nasleduje už iba „Vals Smerti“ (valčík smrti) a vy sa prebúdzate z akéhosi opojenia. Opojenia depresiou, smrťou a až hrozivými obrazmi utláčaného ľudu, mrazu…

Čo viac povedať o tomto albume, jedine ak, že vrelo odporúčam fanúšikom nielen doom metalu, pretože sa jedná o naozaj jedinečný materiál, ktorému podobný nezačujete.. Veď ho vytvorila aj kapela, ktorá ma vlastnú tvár tak ako inak, že?

Sarkast 9/10

Nizhe

01. Gifarus
02. Posle [After]
03. Alleya Stalina [The Alley Of Stalin]
04. Chuzhoi [Stranger]
05. Felitsa
06. Razryv [Rupture]
07. Burlaki Na Volge [Burlaks On The Volga]
08. Bardak [Brothel]
09. Tovarishcham [Comrades]
10. Vals Smerti [Death Waltz]

WEB: www.kypck-doom.com

Autor: admin

Zdieľaj