Tesseract – One
Kapele Tesseract sa podarilo za posledný rok narobiť celkom pekný rozruch okolo svojho debutu One, a to najmä po uzavretí zmluvy s vydavateľstvom Century Media. Po vydaní EP-čka „Concealing Fate“ (ktoré obsahovalo 6 z 11 skladieb, nachádzajúcich sa na „One“) sa na nich od všadiaľ valila len samá chváľa a v mnohých kritikách sa objavili aj výrazy, ako „nová nádej nielen progresivného metalu“. K tomu ešte pripočítajme 2 videoklipy, koncerty v Európe a Indii (kde predskakovali Meshuggah) a máme na scéne novú „star“. Aká je teda náplň debutu tejto zázračnej kapely?
Pre mňa osobne, keďže som už mal možnosť počuť jednak vyššie spomínané ep-čko a aj demá skladieb „April“, „Lament“ a „Nascent“, sa na albume nachádzali dokopy dve naozaj nové skladby. Vďaka tomuto hendikepu (za ktorý si môžem sám v podstate),bol pre mňa posluch „One“ príjemný, avšak kapela ma už nevedela dostať do kolien tak ako predtym. Čo však bude Tesseract znamenať pre tých, ktorý ich skladby ešte nemali možnosť počuť?
V prvom rade treba spomenúť neskutočnú zvukovú produkciu a až kúzelne zvládnuté aranžérske remeslo. Tesseract na rozdiel od iných kapiel, ktoré hrajú metalovú hudbu založenú prevážne na rytmike dokázali ubrať z drive-u a vytvoriť tak podstatne éterickejšiu a vzdušnejšiu hudbu (podobne ako napr. Cynic). Žiadne prebasované plochy, ktoré by boli plné sekavých riffov
Celý album sa odohráva najmä v strednom tempe, ale kapela sa nebojí aj jemne zrýchliť, či spomaliť. Veľký dôraz je tu na atmosféru a emócie. V takmer každej skladbe (možno okrem „Epiphany“) dotvára hudbu clean gitara, a to naozaj ušiam lahodiaca.
Veľkým problémom je však skutočnosť, že už po niekoľkom posluche si uvedomíte, že všetky skladby sú založené na jednom jedinom princípe. Áno, album tak znie veľmi konzistentne a konkrétne u Tesseract je tento jednotiaci princíp naozaj kvalitný, avšak po čase začne trocha nudiť.
Niečo podobné platí aj pre vokály, ktoré nie sú teda vôbec zlé, vysoký vokál v podobnej hudbe sa robí naozaj ťažko a niektoré momenty sú naozaj chytlavé a precítené, avšak už po prvej piesni „Lament“ má človek vlastnosť predvídať ako sa zachová spevák v danej situácii. Výkony muzikantov sú však ohromujúce, tak gradovať piesne ako to vedia Tesseract vie máloktorá mladá kapela. Po vypočutí skladieb „Origin“ alebo záverečnej „Eden“ sa budete zaručene ešte chvíľu vznášať v iných sferách a až po chvíle z tohoto stavu precitnete.
Tesseract prišli so silným materiálom, kde sa kĺbia progresívna rytmika s atypickou, ale aj tak dobre znejúcou melodikou a spolu vytvárajú svet plný emócii a neskutočného množstva odtieňov. Albumu však podľa mňa uškodilo príliš veľké vypúšťanie skladieb do éteru ešte pred vydaním albumu, vďaka čomu už človek nebol až tak prekvapený pri počúvaní albumu. Nič to však nemení na tom, že ak vám vyššie spomínané ingrediencie nevadia, ba až vám imponujú, tak si treba tento album zohnať.
Sarkast 7/10
One
01. Lament
02. Nascent
03. Acceptance – Concealing Fate Part One
04. Deception – Concealing Fate Part Two
05. The Impossible – Concealing Fate Part Three
06. Perfection – Concealing Fate Part Four
07. Epiphany – Concealing Fate Part Five
08. Origin – Concealing Fate Part Six
09. Sunrise
10. April
11. Eden
WEB: Official , Myspace , Facebook , YouTube
