Protest The Hero – Scurrilious

Kandaské Ontário na nás po troch dlhých rokoch čakania opäť vypustilo svoju šialenú mašinu Protest The Hero. Kapelu pod drobnohľadom sledujem už od ich dlhohrajúceho debutu „Kezia“ z roku 2005. A tak moje očakávania boli vysoké a moja nadržanosť na tento počin nesmierna. Už od prvých tónov skladby C’est la Vie (venovanej oslave života) bolo definitívne, že kapela sa nesnaží ubrať ani o cíp. Muzika je rýchlejšia a technickejšia ako na predchádzajúcom počine „Fortress“, a stále nestráca na svojej zvukomalebnosti a ani na konzistentnosti. PTH sa vždy vyznačovali nutnosťou prehratia albumu niekoľko krát pred tým než ste dostali “povolenie“ skutočne vstúpiť do toho všetkého čo sa skrýva pod povrchom, čo vám táto partia ponúka a vy na začiatku ani len netušíte, že to tam všetko nájdete. Rozpisovať skladby jednotlivo nemá úplne zmysel, sú to PTH skladby ktoré Vás ničím neprekvapia, a to nemyslím ako kritiku. Jednoducho sú komplexnou kapelou ktorá je nadmerne komplikovaná už tak či onak a nepotrebujú nás prekvapovať mimo žánrovými výletmi či vsuvkami. Kapela si vytvorila svoje vlastné uchopenie hudby, ktorého sa podarene drží a tak nemá dôvod experimentovať vzhľadom k tomu, že sa zatiaľ nezačala vykrádať. Vyzdvihnem však aspoň jeden moment dokonalosti ktorý sa deje v skladbe „Tapestry“. Dôjde k precíznemu spomaleniu tempa, zmeny náladay, potom sa opäť ocitnete na obežnej dráhe hmatníka gitaristu ktorý okolo vás krúži ako mesiac. A to všetko sa uzavrie Rodyho veľmi emotívnym volaním „This is our Versailles, Palace on the swamp“.

Technické riffy a neustáli shredding hlavného gitaristu je chorobný. To všetko posplietané s nezameniteľnými vyhrávkami a doplnené excentrickým prejavom speváka Rodyho, ktorý je ojedinelým javom vo svete extrémnej či progresívnej muziky. Bicie opäť ako na predošlých albumoch na živo budú vyzerať určite nudne, ale zahrať ich vyžaduje viac ako väčšiu dávku muzikantských schopností. Tí ktorí sledujú PTH dlhší čas určite postrehli „showmanstvo“ Arifa Mirabdolbaghi-o ktorý si nie len nesmierne užíva svojho basového nástroja, ale je aj excelentným technikom, ktorý sa miestami vyberie na hmatníkové výlety podobné hlavnému gitaristovi.

PTH sú dnes ešte stále zárukou vysokej kvality a ja len dúfam, že im to vydrží aj po ďalšie albumy.

9/10 Tomáš

„Scurrilious“

01. C’est la Vie
02. Hair-Trigger
03. Tandem
04. Moonlight
05. Tapestry
06. Dunsel
07. The Reign Of Unending Terror
08. Termites
09. Tongue-splitter
10. Sex Tapes

Web: OfficialFacebookMyspace

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj