Chimaira – The Age Of Hell

V histórii hudby nájdeme nespočet prípadov, kedy z kapiel odchádzali členovia, mnohokrát aj kľúčový. Najzarážajúcejšie sú však tie, kedy sa kapela takpovediac rozpadá pred našimi očami v období hádam najväčšej slávy. Preto aj pre mňa bolo šokom, že po vynikajúcom albume The Infection (2009) z kapely odišli až traja členovia, a to konkrétne Chris Spicuzza (klávesy a programovanie), Andols Herrick (bicie) a Jim LaMarca (basgitara).
Kapela však našla náhradu v dvoch členoch zo spriaznených Daath, teda v Seanovi Zatorskom na klávesách (v Daath spev) a Emilovi Werstlerovi na basgitare (v Daath gitara). Za bicie si sadol Austin D´Amond. Ako sa kapele podarilo spamätať sa z týchto odchodov máme možnosť zistiť práve vďaka najnovšej nahrávke nazvanej „The Age of Hell“.
Úvod albumu obstaráva skladba „The Age Of Hell“, ktorá evokuje viac album „Resurrection“ ako predchádzajúci „The Infection“. Thrashcore-ový masaker v tej najlepšej forme, po strednom tempe tu niet ani chýru ani slychu. Následujúca „Clockwork“ však loví v iných vodách, a musím priznať, že sa jedná asi o najdivnejšiu skladbu od Chimairy, panuje v nej veľmi zvláštna atmosféra.
„Losing My Mind“ však naznačuje, že kapela na predchádzajúci album nezabudla a tak sa poslucháč dočká aj hutných riffov v strednom tempe. Práve v tejto skladbe som si uvedomil, že klávesy sú na tomto albume podstatne výraznejšie ako v minulosti, čo je v niektorých prípadoch veľké plus (ako práve v „Losing My Mind“), avšak niekedy mi chýbala na albume práve tá ich rafinovaná nenápadnosť minulých počinov.
Kapela aj tentokrát vsadila na výrazné a naozaj osobité riffy , silnú melodiku a chytlavé refrény, ktoré obstaráva ako vždy vynikajúci Mark Hunter. Večne „nasratý“ spevák svoj talent ešte ani zďaleka nevyčerpal, o čom svedčia naozaj silné vokálne momenty piesní. Tentokrát ešte troška viac využil svoje čistejšie momenty a albumu to vôbec neuškodilo.
Najsilnejšou skladbou albumu je však bezkonkurenčne práve klipová „Year Of The Snake“, našlapaný moderný riff, vyvážené brejky a motívy, ktoré jednoducho nejdú preč z hlavy. Chimaira týmto albumom troška viac zatlačila na pílu, a tak sa fanúšikovia dočkali aj skladieb, ktoré nie sú ani tak intenzívne ako skôr dravé, napríklad skladba „Born In Blood“ (s hosťujúcim vokalistom Philom Bozemanom z Whitechapel), nechýbajú ani čisto coreové momenty ako v skladbe „Trigger Finger“.
Progresívne tendencie však z hudby Chimairy nezmizli, o čom svedčí už len vynikajúca inštrumentálna zatváračka „Samsara“ a album „The Age Of Hell“ sa určite nedá označiť ako predvídateľný. Výraznu zmenu však pozorný poslucháč mohol zaregistrovať, najmä ak mal možnosť počuť kapelu Daath, pretože „The Age Of Hell“ v nemálo momentoch vo veľkej miere pripomína tvorbu tejto atlantskej kapely. Treba podotknúť, že ako jedinú z absencií som cítil práve tú Herrickovu, bicie sú citeľne menej hutné ako predtým, chýba im Herrickov cit pre mechanickú presnosť a zároveň intenzitu jeho hrania. Celkovo však musím povedať, že Chimaira sa z uragánu, ktorý ju zasiahol spamätala veľmi rýchlo a prezentuje sa naozaj silnými skladbami, pri ktorých počuve nemáte pocit, že im niečo chýba.

7,5/10 Sarkast

„The Age of Hell“

01. The Age Of Hell
02. Clockwork
03. Losing My Mind
04. Time Is Running Out
05. Year Of The Snake
06. Beyond The Grave
07. Born In Blood (feat. Phil Bozeman)
08. Stoma
09. Powerless
10. Trigger Finger
11. Scapegoat
12. Samsara (feat. Emil Werstler)

WEB: Official, Facebook

Autor: admin

Zdieľaj