Draconian – A Rose For The Apocalypse
sep14

Draconian – A Rose For The Apocalypse

Doom metal je v rámci tvrdšej hudby považovaný skôr za žáner okrajový a neteší sa až takej priazni ako napr. death či black. Automaticky to platí aj o švédskej partii nešťastných duší DRACONIAN, ktorí sú dnes takpovediac jedny z ťahúňov fúzie zvanej gothic/doom. Koncom júna nám privodili radosť (alebo smútok?) svojim novým počinom „A Rose For The Apocalypse“ a medzi fanúšikmi tak mohlo nastať ukľudnenie. Aj keď… Už na prvé počutie je jasné, že napriek nemennej zostave sa kapela posunula o kus ďalej z temnoty. Oproti skorším albumom tu máme dielo omnoho dostupnejšie, zaDOOManí poslucháči boli zvyknutí na hlbšiu depresiu. DRACONIAN samozrejme vychádza z melancholickej školy – podladenie, molové akordy, precítenosť, náladotvorba. Na „ARFTA“ možno nájsť viac stredne pomalých/stredne rýchlych temp, skladby sú podobne ako na predošlom „Turning Season Within“ kratšie, žiadna desaťminútovka. Je ich tu dokopy deväť, na digipacku dokonca ešte o jednu viac. Prejdime k tomu hlavnému. Hlboký mužský growling Andersa Jacobssona už nie je taký dominantný, dokonca sa mi zdá, že ani taký drsný. Viac priestoru za mikrofónom dostala príťažlivá Lisa Johansson s jej čistým spevom. Ten vás chytí za srdce! Tradičné postupy skrývajú nejednu pekne spracovanú melódiu, väčšina z nich však nie je na jedno vypočutie. Ľahko zapamätateľné sú tie v skladbách „Elysian Night“ a „The Last Hour Of Ancient Sunlight“ (k druhej menovanej vyšiel aj vkusný videoklip; najmä páni si prídu na svoje), možno tu hovoriť o hitovejších skladbách. O zvuku sa je zbytočné baviť, dosiahol výbornú úroveň, všetky nástroje sú rozpoznateľné, gitary dunivé a svoj priestor (dobre využitý) dostali aj klávesy. Inak sa nápady trochu opakujú, je ich menej, než by sa patrilo, snáď ich títo Švédi nezačali strácať. DRACONIAN produkujú to, čo ich baví, idú si svojou vydláždenou cestou a vychádza im to. Napriek tomu nečakajte klenot typu „Like Gods Of The Sun“. V horúcich letných dňoch ich výsledok ani nenabudil potrebnú plačlivú atmosféru, netreba sa však báť. Jeseň nám už zaklopala na dvere, na doom metal bude času dosť… 8/10 Marek „Fajo“ Falat „A Rose For The Apocalypse“ 01. The Drowning Age 02. The Last Hour Ancient Sunlight 03. End Of The Rope 04. Elysian Night 05. Deadlight 06. Dead World Assembly 07. A Phantom Dissonance 08. The Quiet Storm 09. The Death Of Hours 10. Wall Of Sighs WEB: Official,...

Čítaj ďalej
Chimaira – The Age Of Hell
sep14

Chimaira – The Age Of Hell

V histórii hudby nájdeme nespočet prípadov, kedy z kapiel odchádzali členovia, mnohokrát aj kľúčový. Najzarážajúcejšie sú však tie, kedy sa kapela takpovediac rozpadá pred našimi očami v období hádam najväčšej slávy. Preto aj pre mňa bolo šokom, že po vynikajúcom albume The Infection (2009) z kapely odišli až traja členovia, a to konkrétne Chris Spicuzza (klávesy a programovanie), Andols Herrick (bicie) a Jim LaMarca (basgitara). Kapela však našla náhradu v dvoch členoch zo spriaznených Daath, teda v Seanovi Zatorskom na klávesách (v Daath spev) a Emilovi Werstlerovi na basgitare (v Daath gitara). Za bicie si sadol Austin D´Amond. Ako sa kapele podarilo spamätať sa z týchto odchodov máme možnosť zistiť práve vďaka najnovšej nahrávke nazvanej „The Age of Hell“. Úvod albumu obstaráva skladba „The Age Of Hell“, ktorá evokuje viac album „Resurrection“ ako predchádzajúci „The Infection“. Thrashcore-ový masaker v tej najlepšej forme, po strednom tempe tu niet ani chýru ani slychu. Následujúca „Clockwork“ však loví v iných vodách, a musím priznať, že sa jedná asi o najdivnejšiu skladbu od Chimairy, panuje v nej veľmi zvláštna atmosféra. „Losing My Mind“ však naznačuje, že kapela na predchádzajúci album nezabudla a tak sa poslucháč dočká aj hutných riffov v strednom tempe. Práve v tejto skladbe som si uvedomil, že klávesy sú na tomto albume podstatne výraznejšie ako v minulosti, čo je v niektorých prípadoch veľké plus (ako práve v „Losing My Mind“), avšak niekedy mi chýbala na albume práve tá ich rafinovaná nenápadnosť minulých počinov. Kapela aj tentokrát vsadila na výrazné a naozaj osobité riffy , silnú melodiku a chytlavé refrény, ktoré obstaráva ako vždy vynikajúci Mark Hunter. Večne „nasratý“ spevák svoj talent ešte ani zďaleka nevyčerpal, o čom svedčia naozaj silné vokálne momenty piesní. Tentokrát ešte troška viac využil svoje čistejšie momenty a albumu to vôbec neuškodilo. Najsilnejšou skladbou albumu je však bezkonkurenčne práve klipová „Year Of The Snake“, našlapaný moderný riff, vyvážené brejky a motívy, ktoré jednoducho nejdú preč z hlavy. Chimaira týmto albumom troška viac zatlačila na pílu, a tak sa fanúšikovia dočkali aj skladieb, ktoré nie sú ani tak intenzívne ako skôr dravé, napríklad skladba „Born In Blood“ (s hosťujúcim vokalistom Philom Bozemanom z Whitechapel), nechýbajú ani čisto coreové momenty ako v skladbe „Trigger Finger“. Progresívne tendencie však z hudby Chimairy nezmizli, o čom svedčí už len vynikajúca inštrumentálna zatváračka „Samsara“ a album „The Age Of Hell“ sa určite nedá označiť ako predvídateľný. Výraznu zmenu však pozorný poslucháč mohol zaregistrovať, najmä ak mal možnosť počuť kapelu Daath, pretože „The Age Of Hell“ v nemálo momentoch vo veľkej miere pripomína tvorbu tejto atlantskej kapely. Treba podotknúť, že ako jedinú z absencií som cítil práve tú Herrickovu, bicie sú citeľne...

Čítaj ďalej
ANIMALS AS LEADERS s novým albumom v novembri
sep08

ANIMALS AS LEADERS s novým albumom v novembri

Pokiaľ máte deficit gitarovej ekvilibristiky, tak si urobte miesto vo vašich diároch na 4.november, vtedy totižto v Európe vychádza nový počin Animals As Leaders nazvaný „The Weightless“. I keď chýba dodatočné –ness v názve, aj tak si myslím, že je pravdepodobné, že sa ocitnete aj v „beztiažovom“ stave pri počúvaní tejto nahrávky. Každopádne zostávajúci čas si taktiež môžete vyplniť ich nedeľňajším vystúpením (11.9.) kedy vystupujú ako predkapela Between the Buried and Me, a určite tak ukojíte aj svoj prípadný deficit. Facebook „Weightless“ 01. An Infinite Regression 02. Odessa 03. Somnarium 04. Earth Departure 05. Isolated Incidents 06. Do Not Go Gently 07. New Eden 08. Cylindrical Sea 09. Espera 10. To Lead You To An Overwhelming Question 11. Weightless 12....

Čítaj ďalej
Výherca vstupenky na koncert SABATON
sep03

Výherca vstupenky na koncert SABATON

Metalexpress a organizátor koncertu Apocalypse Booking pre vás pripravili súťaž o jednu vstupenku na koncert kapiel SABATON a SKULL FIST, ktorý sa uskutoční 5. septembra 2011 v Trenčíne. Súťažná otázka bola: Ktorý z členov kapely Sabaton má korene v Českej republike? Správna odpoveď znie: Joakim Brodén Výhercom vstupenky na tento koncert sa stáva: Michal Kočí, Lipt. Porúbka. Gratulujeme. Viac informácii o koncerte...

Čítaj ďalej
Ghost Brigade – Until Fear No Longer Defines Us
sep01

Ghost Brigade – Until Fear No Longer Defines Us

Myslím si, že málokto by mi oponoval, keby som povedal že Fíni majú skutočne cit pre melancholickú hudbu. Pri vyslovení pojmu „doom metal“ si málokto nespomenie na krajinu tisícich jazier, a tento milý stereotyp utvrdzujú aj fínski Ghost Brigade so svojim čerstvým počinom nazvaným „Until Fear No Longer Defines Us“. „You built your own graveyard Left all the tombs open…“ Úvod albumu obstaráva akustická „In The Woods“ s naozaj silným textom a tak isto silnou vokálnou linkou. Krásny kontrast oproti iným kapelám podobného ranku, ktoré svoje albumy začínajú zväčša najagresívnejšími kúskami. Síce sa určite nejedná o revolučný prístup, následujúce skladby však práve vďaka tomu dostávajú veľmi zvláštny odtieň. V podstate mi to veľmi pripomína situáciu, keď Opeth začali album „Watersheed“ jemnou „Coil“. Kapela však na distortion nezanevrela a hneď druhá „Clawmaster“ sa už do uší poslucháča pustí plnou silou. Túto skladbu som si ihneď obľúbil, pretože mám pri nej pocit, akoby som sledoval kvitnutie kvetu. Od úvodného riffu, až cez jemnejšiu, avšak stále akoby nepokojnú  časť slohy nálada piesne graduje, až kým v refréne doslova vybuchne do ohňostroja emócii. „…I wondered who they´re waiting for Until one day I understood…“ Čo odlišuje Ghost Brigade od iných kapiel podobného hudobného cítenia? Ja osobne si myslím, že to je práve ich príklon k sludge-u a k post-ovému feelingu, a to nielen čo sa vokálu týka, ale aj samotných gitarových postupov, či veľkého dôrazu na rytmiku. Bicie sú aspoň podľa mňa na tomto albume veľmi výrazné a plné rôznych jemných vyhráviek, a to aj napriek (či vďaka) „jednoduchosti“ samotnej hudby. Krásnym príkladom je práve istým spôsobom rituálne pojatá „Divine Act of Lunacy“, ktorá je postavená na dvoch gitarových motívoch a práve bicie spolu s basgitarou pridávajú do atmosféry piesne ten správny spád. Ghost Brigade nie sú samozrejme technický, ich sila spočíva predsa v podmanivej atmosfére, v perfektných aranžmá a schopnosti napísať dobrú skladbu. Kapele sa do tretice tieto svoje silné stránky podarilo vypracovať na vysokú úroveň, už po prvom posluchu máte album v sebe, a čím viac ho počúvate, o to viac dverí sa vám otvorí. Veľkým plusom je aj perfektný coverart a celkovo art súvisiaci s týmto počinom. Naozaj práve tieto obrazy sa aspoň mne vybavovali pri posluchu tohoto albumu. „… You said every soul needs a home“ Kapela sa na „Until Fear No Longer Defines Us“ rozhodla zahltiť nás rôznými emóciami, od smútku, hnevu, samoty až po nádej a myslím, že sa im to podarilo na jednotku. V piesňach ako „Chamber“ či „Grain“ nám kapela ukazuje, ako má vyzerať vyvrcholenie skladby a v skladbe „Breakwater“ zas prejavila svoje sludge-ovejšie chúťky. Album je aj preto podľa mňa zaujímavý, že začína v trocha optimistickejšiom duchu (v rámci možností), aby neskôr spadol do oveľa depresívnejších vôd. Trocha ako taký zhudobnený „unhappy ending“. V textoch sa počas všetkých skladieb vyskytuje element frustrácie z akejsi falošnej slobody...

Čítaj ďalej