All Tomorrows – Opilion
ALL TOMORROWS je jedna z tých kapiel, na ktoré som natrafil pri surfovaní po internete, a to konkrétne v rebríčku istej stránky venujúcej sa progresivnému metalu vyhodnocujúcom top niekoľko albumov za rok 2011, ktoré zostali nepochopiteľne nepovšimnuté. A práve All Tomorrows sa mi po vypočutí ich ukážky zo všetkých týchto kapiel asi najviac zapáčili a takmer ihneď som si zohnal celý album.
ALL TOMORROWS pozostáva zo štyroch neznámych, avšak vynikajúcich chillských hudobníkov a kapela bola založená pomerne nedávno, iba rok pred vydaním „Opilionu“ a podľa slov jej zakladajúceho člena a iniciátora celého projektu, Pepeho Lastarria, sa jedná o ambiciózny pokus preniknúť medzi elitu extremného a progresivného metalu, a pritom dbať na vysokú umeleckú kvalitu materiálu.
Silné slová, len čo je pravda, avšak po vypočutí debutu tejto kapely som musel uznanlivo pokývnuť hlavou, pretože Lastarria to s týmto postojom vôbec nepreháňa a ocitnutie v danom rebríčku naozaj nebolo náhodné, pretože môžem povedať, že „Opilion“ ponúka metalovej scéne naozaj lahodný mix všetkého, čo si milovník kvalitných extremných alternatív môže priať.
Album prechádza najrôznejšími zákutiami metalových žánrov, väčšinu času najviac koketuje s agresívnejším post metalom (na štýl Eryn Non Dae) a tonážnejším death metalom, avšak nebojí sa zabehnúť ani do dnes tak moderného math-coreu. Zvukovo mi nahrávka evokuje najmä francúzske kapely, ako HACRIDE či OM MANI, pretože celá nahrávka najmä vďaka zvuku znie neuveriteľne mocne a takmer až epicky. HACRIDE bude pravdepodobne veľkou inšpiráciou pre ALL TOMORROWS, pretože Lastarriou vokál sa väčšinu času nápadne ponáša na spev Samuela Bourreaua. Dravé death metalové riffy sa striedajú s komplexnejšími kompozíciami, tu a tam sa zabehne aj do jemnejších vôd (ktoré v sebe však skrývajú značnú dávku utrpenia) a všetko to pôsobí až neuveriteľne kompaktne, pričom veľkým plusom je na nahrávke práca bubeníka, rytmika je dravá a nemonotónna, čo vykrýva a podporuje čas od času nevýraznejšie gitarové linky.
„Opilion“ má vcelku krátku stopáž (asi polhodina), čo je na jednej strane fajn, pretože nahrávka nemá šancu začať nudiť, avšak musím povedať, že tento počin vďaka tomu vyznie viac ako EP-čko a možno by kapela spravila lepšie, keby chvíľu ešte vydržala, poskladala zopár ďaľších vecí a dala to von v troška „hodnotnejšom“ háve, avšak to sú už skôr detaily. Treba však podotknúť, že nahrávka pôsobí predsa len trocha neúplným dojmom, akoby mi v nej niečo chýbalo, ťažko povedať či je chyba vo mne, alebo či naozaj nešla von neúplná vec (kapela vraj už pracuje nejaký ten čas na novej nahrávke). Na to najdôležitejšie kapela však nezabudla, a tak ich hudba v sebe ukrýva neuveriteľnú hĺbku, ktorú neobjavíte hneď na prvý posluch.
Sú teda ALL TOMORROWS naozaj kapelou, ktorá dokáže naplniť svoje vysoké ambície? Podľa tohoto albumu sa ešte bojím tvrdiť, že to tak je, našlapnuté však majú veľmi zdatne a je cítiť, že sú zapálený pre vec. Nahrávka má svoje chybičky krásy a asi by som ju nevychválil do neba, avšak potenciál je tu neuveriteľný a ja si myslím (a dúfam), že sa ešte máme na čo tešiť.
7/10 Sarkast
01. Kismet
02. Dajjal
03. Apophenia
04. 3 Second EBEN
05. Spyral
06. Opilion
07. Laniatores
