Reportáž: Ozzy and Friends – 06. júna 2012, Praha
V novembri 2011 nastal veľký okamžik pre všetkých metalistov, legenda Black Sabbath ohlásila comeback v pôvodnej zostave. Popri vydaní nového albumu, mali v pláne, taktiež vyraziť na turné. Pri tomto ozname som hneď zmobilizoval kamaráta, aby nám čo najrýchlejšie zohnal lístky na tento sviatok. Ubehli 2 týždne a organizátori ohlásili sold out, no našťastie sa nám podarilo posledné lístky uchmatnúť. No, prišiel február a sním veľmi zlá správa, že Tony Iommi má rakovinu a ruší sa pôvodné turné a nahradí ho Ozzy s priateľmi. Zo začiatku na mňa prišiel veľký zármutok, ale po čase som si povedal, že aj ten starý všivák Ozzy tu nebude večne a ku tomu zahrá spolu s Geezerom Butlerom nejaké pecky od Black Sabbath. Tak, som sa nato dal a vyrazil som naprieč republikou až do ďalekej Prahy.
Koncert, kde nezostal suchý ani jeden SBS-kár
Pri vystúpení z metra, som už vôkol O2 Arény videl samých, po väčšine starších, metalistov s tričkami Ozzyho, taktiež však veľa ľudí so zdvihnutými lístkami na predaj. To už značilo, že O2 Aréna nebude praskať vo švíkoch. Na svoje miesto sme došli, už v momente, keď Zakk Wylde so svojou družinou „Black Label Society“ predvádzal svoje umenie. Zvuk ešte nebol úplne ustálený, zato bol poriadne nahúlený. Zakk zahral piesne naprieč svojou kariérou, ktoré vyzneli celkom dobre a aj publikum sa celkom bavilo, až na moment keď spustil svoje nekonečné ( asi 15 minútové) sólo, ktoré dosť nudilo, čo bolo vidieť aj na publiku. Tak, ale Zakk si stále potrebuje zaonanovať a zvýšiť svoje sebavedomie. No, ale o ňom tento večer nebol.
Po kláňačke, spadla plachta a nastala približne 20min. prestávka. Po jej vypršaní, padla opona a na plátne za bubeníkom sa začala premietať prezentácia poskladaná z rôznych klipov, live vystúpení z bohatej Ozzyho filmografie. Vzápätí prichádza samotné knieža metalu, Ozzy Osbourne, aj so svojou družinou poskladanej z: Gus G. (gitara), Rob „Blasko“ Nicholson (basa) a Tommy Clufetos (bicie). Zvuk sa už celkom ustálil a tak, mohla nastať poriadna metalová oslava. Na úvod zahrali staršie veci z Ozzyho sóloviek. Ozzy hneď zo začiatku pôsobil svedomito, spieval plynule bez problémov a ku tomu si počas piesní zaskákal, alebo poriadne zadupal na mieste. Už po prvej piesni zobral vopred napustené vedro a celé si ho vylial na hlavu, s druhým nič nezostal dlžný publiku. Pri ďalších pauzách už vyťahoval popri vedru aj hadicu, ktorou osviežoval publikum a časom hlavne SBS-károv. Po dohratí 6tich piesní zo sólových álb, prišla na rad prvá pieseň z repertoáru Black Sabbath, Rat Salad. Počas nej si zahrali sóla Gus. G a bubeník Tommy Clufetos, kde musím pochváliť hlave Gusa, ten predviedol fakt skvelý výkon. Po tomto sete sa už SBS-kári triasli strachom, pri každom Ozzyho zdvihnutí hadice. Príchodom Geezera Butlera na pódiu, ktorý si vymenil miesto s Robom Nicholsonom, nastala chvíľa, na ktorú každý čakal. Arénou sa začal šíriť známy, úvodný riff z piesne Iron Man, ktorý si pospevovalo skoro celé publikum. Postupne odohrali spolu ďalšie známe veci z ranných albumov Black Sabbath: protivojnovú War Pigs a romaticko-démonickú N.I.B.. Nasledovala výmena na poste gitaristu, kde dobehol Zakk Wylde a pokračovalo sa ešte so sabbathovskou Fairies Wear Boots. No potom, už odchádza Geezer a prichádza pôvodný basák a pokračovalo sa v najväčších hitov z Ozzyho sóloviek (I Don´t Want To Change the World, Crazy Train, Mama, I´m Coming Home). Záver patril najznámejšej piesni z dielne Black Sabbath „Paranoid“, ktorú si zahrali všetci spolu. Na konci som si akurát uvedomil, že vynechali skvelú „ Into the Void“ , čo mňa veľmi zamrzelo. Ozzy sa nakoniec poďakoval publiku padnutím na kolená a následným klaňaním.
Odchádzal som celkom spokojný, aj keď to nebol práve Black Sabbath. Každopádne si Ozzy zaslúži veľkú poklonu a navždy bude patriť medzi najväčšie osobnosti metalu.
Bukáčo
