Reportáž: Brutal Assault 17, 8-11. august 2012, Josefov
Naši redaktori Bukáčo a Sarkast (kurzíva) spolu s fotografkou Werdzou sa vybrali do pevnosti Josefov, aby vám priniesli reportáž už 17. ročníku festivalu Brutal Assault.
Streda, Warm-Up party
Rok ubehol ako voda,opäť nastáva čas otvorenia brán do metalového raja, ktorý si hovorí Brutal Assault. Tento ráj (ja ho nazývam pravým domovom) nám ponúka 4 dni plné najkvalitnejšej metalovej hudby, kde si nájde každý metalista to svoje. Oproti minulému roku už stredajšia warm-up party ponúkala zvučné mená ako ANAAL NATHRAKH, ALCEST či českú legendu ROOT. Takže trebalo zorganizovať svoj presun do Jaroměřu natoľko včas, aby sa stihli postaviť stany a dostať sa s predstihom do areálu. Do stanového trošku blatného mestečka sme sa dostali relatívne včas. Teraz rýchlo postaviť stany a šup ho do areálu. No pred vchodom nás zase čakal jeden obrovský rad. Avšak vedľajšie okienka boli voľné, tak som šiel so svojou vstupenkou vedľa. Potom som si všimol papierik s nápisom e-tickets na skle okienka s tým dlhým radom, čo mi hneď prišlo ľúto každého návštevníka, ktorý si zabezpečil lístok touto cestou. Takže ja som sa dostal do areálu priam hneď, čo mi umožnilo sa poprechádzať po areáli, dať si pivo do nového kelímku, ktorého zdobili dva nové, pomerne pekné motívy Brutal Assaultu. Pivo sa mi zdalo o niečo horšie, hlavne čierne nedosahovalo kvality minuloročného kozla. No už sa pomaly schyľovalo k vystúpeniu ANAAL NATHRAKH. Na pódium prichádza spevák opretý o bralu, čo mu neumožnilo väčší pohyb po pódium. Zvuk sa mi tiež veľmi nepáčil, hlavne speváka nebolo veľmi počuť, čo tiež veľmi nepridalo ku kvalite koncertu. Na druhej strane gitarista hral veľmi dobre a k tomu sme mohli prvýkrát vidieť na pódiu Shanea Emburyho, ktorý sa ešte predstavil v LOCK UP a vo svojej rodnej domovine NAPALM DEATH. Jeho výkon bol počas všetkých troch vystúpení na vysokej úrovni. Škoda trochu pokazeného zvuku a zraneniu speváka, mohol to byť veľmi kvalitný koncert, no čo už, festival ešte len začína, tak sa máme načo tešiť. Následne s krátkou pauzou prichádza na pódium česká legenda ROOT s charizmatickým frontmanom Big Bossom. Ich koncert ma nejako extra nebavil, no zvuk už bol trošku lepší, avšak ešte nie dokonalý. Rozhodol som sa, že sa pôjdem navečerať. Na jedlo si myslím sa nemohol nikto sťažovať. V ponuke bol veľmi rozmanitý sortiment od klasických hamburgerov a nudlí cez kapustové halušky, mexickú fazuľu či bušty na čiernom pive. Taktiež ani vegetariáni neboli ukrátení, mali tam postavený vegetariánsky stánok s rozmanitou ponukou jedál a polievok. Po prehliadke a degustovaní jedla, rýchlo zbehol čas a tak som sa musel urýchlene presunúť k pódium, kde pomaly začínali hrať ALCEST. Po prvých tónoch som začínal byť dosť sklamaný zo zlého zvuku, ktorý mi dosť ubral zo zážitku. Zvuk sa ani počas celého koncertu veľmi nezlepšil, čo zapríčinilo, že ALCEST považujem za jedno zo sklamaní festivalu. Po ukončení koncertu som sa pobral do stanu, keďže únava na mňa už dosť zabrala a jednak sa trebalo kvalitne vyspať, bo nás čakali veľmi kvalitné dni.
Deň prvý
Ráno som sa vďaka hlučnosti susedov, čo ale neodmysliteľne patrí k festivalu, zobudil dosť skoro ( pol 8). Voľný čas do prvej kapely som využil na prehliadku celého areálu a vychutnanie si cesnakovej polievky vo vegetariánskom stánku. No čas pomaličky utekal a nastal čas na prvé vystúpenie dňa a to český deathcore NOOSTRAK. Kapela sa zabývala u slovenského vydavateľa – Gothoom Productions, ktorému išlo aj zopár ďakovných slov od speváka počas vystúpenia. Koncert začínal pomerne včas. Prvé čo mi vyvolalo úsmev na tvári bol dobrý zvuk a na druhej strane veľmi kvalitné výkony pomerne dosť mladých hráčov. Spevák tiež známy z SMASHED FACE, taktiež zvládal svoje party na výbornú. Celkovo som bol s koncertom dosť spokojný a kapelu si určite nenechám ujsť na našom slovenskom GOTHOOM & ECT feste. Po tomto vydarenom vystúpení prichádzali na rad český black metalisti –TROLLECH. Na pódium vyšli s warpaintom na tvári a spustili, pre mňa nie veľmi zaujímavý black. Už po prvej piesni sa dostavila nuda, čo nezachránili ani fanúšikovia, ktorí vliali vetvičkami počas koncertu, tak som odišiel kuknúť merchandise. Trička aj mikiny, či ruksaky mali tento rok s celkom peknými motívami, nakoniec som sa rozhodol pre mikinu. Ku pódiu som sa vrátil tesne pred začiatkom TOXIC HOLOCAUST. Koncert začal hneď s kvalitným zvukom. Muzikanti podávali veľmi sympatické výkony a aj celkový prednes bol veľmi prirodzený, proste poctivý black/thrash ako sa patrí. Prvé vystúpenie s ktorým som bol nadmieru spokojný. Po nich prichádzala na rad ruská ARKONA, keďže ja nie som zrovna fanúšik folk metalu, tak som si ich pozrel len zozadu po sediačky. Koncert bol celkom dobrý, čakal som väčšiu katastrofu, no nakoniec to dopadlo celkom dobre. Počas patológov som bol jesť a pred pódium sa vraciam hneď na bahenných veteránov CROWBAR. Kirk so svojou družinou spustili pravú, bahennú smršť, ktorá dusila všetko vôkol. Dokonca sa vytvoril aj kotol, ktorý mi až tak veľmi ku takej hudbe nepasuje, no aspoň viem, že to ľudí bavilo. Veľmi vydarený koncert, s ktorým som bol maximálne spokojný a považujem ho ako jeden z najlepších na festivale.
Medzi dvoma stoner rockovými veličinami bolo zasadené vystúpenie metalcoreovýchTHE BLACK DAHLIA MURDER a podľa mojej mienky prišli, zahrali a zvíťazili. Ono nie, že by ma ich set nejak nadpriemerne zaujal, ale chlapci to majú očividne všetko pod kontrolou a ich výkon bol jednoducho bezchybný, avšak dá sa povedať, že tak trocha aj bez nejakej pridanej hodnoty. Kapele to však sypalo, fanúšikovia sú šťastní, a my, čo ich vôbec nesledujeme v ich hudobnej kariére to asi ani tak skoro nezmeníme.
CORROSION OF CONFORMITY tiež predviedli sympatický koncert a bolo vidno, že ich to veľmi baví. Po tomto skvelom odreagovaní prichádza na rad starý, nekompromisný death/grind LOCK UP s hviezdnym obsadením. Po druhýkrát sa nám predstavil Shane Embury a spolu sním bubeník Nick Barker známy z hrania s DIMMU BORGIR, CRADLE OF FILTH či BRUJERIA. Frontmanom nebol nikto iný, ako vzhľadom pripomínajúci kamionistu(sieťkovaná šiltovka, vytŕčajúce vlasy z popod nej a kompletne zarastený) – Tomas Lindberg. Títo starí borci predviedli veľmi nadštandardné vystúpenie, kde sa ani jeden člen nemusel hanbiť za svoj výkon a hlavne nie bubeník, ktorý predvádzal asi hneď po Georgevi Kolliasovi z NILE najlepší bubenícky výkon festivalu. Po tomto vystúpení prichádza niečo z úplne iného súdku a to fínski doom/death metalisti SWALLOW THE SUN. Ich vystúpenie ma veľmi nebralo, hlavne spevákovi to veľmi nešlo a dokonca si stihol aj počas vystúpenia zapáliť cigaretu. Takéto namyslenecké gestá sa mi počas koncertov veľmi nepáčia, ešteže som to pozeral len zozadu z múriku pri merchandise stánku. Po ukončení koncertu som sa pobral kus dopredu, aby som si HEAVEN SHALL BURN pozrel z blízka. Títo páni ma už na cd-čkách dostávali energiou, ktoré z nich ide, no naživo to bolo ešte kus lepšie. Veľmi vydarený, energický set. Na rad po nich šli Brazílčania KRISIUN. So zvukom gitár som nebol veľmi spokojný, no napriek tomu predviedli celkom vydarený koncert. No po nich už prichádza jeden z headlinerov festivalu a to industriálny kolos MINISTRY. Keď som ich videl na Masters Of Rock roku 2008, tak predviedli najlepší koncert festivalu, tak som mal veľké očakávania. Koncert začal vo veľmi sľubnom duchu. Prvé tri piesne, to bola úplná paráda, no po nich nastal akýsi útlm, kde sa už spevák vytrácal z tempa a aj výber skladieb nebol najšťastnejší. Zároveň som si všimol, že mal väčšinu vokálov nasamplovaných, čo sa mi tiež až tak nepáčilo, no keby aspoň ústa otváral na správnych miestach, nebral by som mu to až tak za zlé. No čo už, nemusí sa všetko vydariť. Po nich prichádza ďalší z headlinerov – symfonický black metalisti DIMMU BORGIR. Ďalší z headlinerov, ktorí ma neoslovil, bolo to len strojovo zahraté, bez nejakej pridanej hodnoty a dokonca ani frontman Shagrath nepôsobil nejako charizmaticky. No čo už, na rade boli New Yourk – skí hardcoristi SICK OF IT ALL. Títo hardcoristi to naozaj vedia. Taká energická show sa len tak nevidí. Každý jeden fanúšik si musel prísť na svoje a ja tiež. Počul som, že sa niektorým ľuďom nepáčil spevák, že mu skákal hlas, ale ja si myslím, že takéto veci k hc/punku patria, takže ja som to nebral za veľké negatívum. Po ich sete som si šiel kus oddýchnuť, aby som mal dostatok síl na egyptológov NILE. Po ukončení SAMAEL som sa dotrepal dopredu pred pódium, kde za malú chvíľku začínali NILE. Už len začiatok sa niesol v neuveriteľnom tempe, plného nekompromisných bicích sypačiek, dokonalých inštrumentálnych výkonov. Tak v polke setu, prichádza správa, že bubeník GeorgeKollias rozbil svoju šľapku, čo predpovedalo, že zvyšok musí odohrať s jednou. Tento moment spevák hneď využil na pokrik, ktorý opakovalo publikum po každej piesni – „Dont break yourdrums, George!“ No bubeník sa s týmto postihom vyporiadal dokonale, s tou jednou šľapkou dával také nekompromisné technické náklady, ktoré by väčšina bubeníkov nedala ani so štyrmi . Na poslednú pieseň – „Black Seeds of Vegeance“ mu doniesli opravenú a spustil sa pre mňa najlepší okamih festivalu. Som sa unášal v tej dokonalej death metalovej atmosfére plnej obrovskej sily, proste nádhera. Najlepšie vystúpenie prvého dňa, keď nie celého festivalu! Po tomto sa už ťažko niečo prekonáva, ale tak išiel som si pozrieť aj avantgardistov – ARCTURUS. Tí predviedli celkom milé vystúpenie, ktoré ma celkom bavilo. Išiel som dať ešte nejakú pozdnú večeru a hor sa ku novému budvarstage – u, kde to mali ako posledný spustiť český CYNIC – MINDWORK. Tí podľa ich vzorov, hrajú taktiež už jemnejšiu, zasnívanú hudbu, ale nezabudli ani na staré veci, kde sa ešte nejaké tie death metalové prvky vyskytli. Veľmi vydarený deň sa skončil. Do stanu som odchádzal veľmi spokojný a tešil som sa na zvyšné dva.
Deň druhý
Budíček mi tento deň nezabezpečili návštevníci festu, ale teplo. Do prvého vystúpenia svojských death/grinderov – CATTLE DECAPITATION neostávalo veľa času, tak som sa vybral hneď do areálu. Títo páni to nielen vedia rozbaliť na štúdiovkách, ale aj naživo. Lepší začiatok dňa si ani neviem predstaviť, skvelá energická a svojská show. Po tomto super zážitku sa odoberám najesť, keďže BLEED FROM WITHIM a ich metalcore mi veľa nehovorí. Vraciam sa hneď späť na švédsku nádej djentu – VILDHJARTA. Naživo zneli o dosť tvrdšie a energetickejšie, zato menej atmosférickejšie, čo mi ale nezobralo na zážitku. Nasledujúce dve kapely vypúšťam, keďže ani jedna ma nejak neoslovila a vraciam sa na melancholické podanie melodického death metalu v podaní INSOMNIUM. Kapela ma naživo nejako extra nezaujala, bol to len bežný prednes melodického death metalu, ktorý postrádal práve tú melanchóliu, ktorou si ma získali na albumoch. Po nich sa zase na nejaký čas vytrácam od pódií a prichádzam späť až pri vystúpení zreuniovaných MORGOTH. Títo starší páni si toto vystúpenie úplne užívali a prenášali skvelú náladu aj na publikum. Aj hráčsky bol tento old schol death metal dobre zahraný. Po tomto milom vystúpení prichádzajú na rad grécky thrasheri SUICIDAL ANGELS, ktorí to hrajú pekne po starom. Počas tohoto vystúpenia mi zážitok úplne znemožňovalo slnko, počas celého setu som si musel držať ruku pred sebou a viac sa sústrediť na ňu ako na kapelu, škoda. Na druhom stagei sa to už slušne zaplňovalo a všetci nedočkavo čakali na hardcorovu úderku HATEBREED. Na nich som pred festivalom počúval len samé chvály, aké majú super vystúpenia, tak som mal veľké očakávania. No títo páni mi tieto očakávania hneď potvrdili. Výborné energické vystúpenie, kde si každý energiu musel vybíjať, či už poskakovaním, alebo pogovaním v snáď najväčšom kotli na festivale. Veľa ľudí odchádzali prepotení na ďalší nárez v podaní MUNICIPAL WASTE. Chlapci si tento hardcorový thrash, alebo thrashový hardcore, skrátka crossover úplne užívali. Z pódia išla super nálada, plno energie a aj nejaké vtipné hlášky. Ďalšie veľmi vydarené vystúpenie. Po tomto vystúpení som sa urýchlene presúval na tretí stage, kde to mali spustiť post-metalový/sludgeový poliaci OBSCURE SPHINX. Vystúpenie som videl asi len do polky, keďže som chcel vidieť, čo to z NAPALM DEATH, ktorí v marci Košice úplne rozdrvili. Počas tej krátkej časti, čo som tam bol sa vytvorila skvelá atmosféra a to hlavne vďaka charizmatickej speváčke, ktorá zvládala jednak melodický spev a brutálny scream, a tou s kombináciou výbornej interpretácie bahennej atmosféry vznikal skvelý zážitok, túto mladú kapelu každému vrelo odporúčam. Škoda, že som nemohol ostať dlhšie, no pobral som sa rýchlosťou blesku ku hlavným stageom, kde si to už vo veľkom nakladali NAPALM DEATH. Shane Embury už po tretí krát a spolu s Mitchom si to riadne dávali, ku tomu neodmysliteľný svojský prednes Barneyho snáď nemôže sklamať nikoho. Taký skvelý zážitok to nebol ako v Košiciach, ale bolo určite veľmi vydarené vystúpenie. Na druhom stagei sa už črtal veľký vikingský boh s ohnivým mečom, čo mohlo znamenať jediné, že sa blíži vystúpenie AMON AMARTH. Ja som sa pobral dozadu, aby som si trochu oddýchol. Koncert sledovaný z diaľky ma veľmi nebral. A tak som sa rovno pobral do davu pred pódium, kde to mali za chvíľu spustiť MACHINE HEAD. Od tohto vystúpenia som nič nečakal, možno preto sa mi zdalo veľmi podarené. Rob zvládal všetky svoje party strojovo presne aj jeho vokál v ničom nezaostával. Keby ešte nemal toľko zbytočných rečí mohlo sa konať ešte kvalitnejšie vystúpenie, no aj tak som bol nadmieru spokojný. Ďalšia z kapiel na ktorú som sa tešil, už pomaly začínala, tak som sa pobral rovno tam. CONVERGE snáď prekvapili každého, či už negatívne, alebo pozitívne. Ale pieseň Jane Doe hneď na začiatok som nečakal ani ja. Celkovo mali veľmi zvláštne zostavený setlist, pozostávajúci z ich najväčšími experimentmi a sem tam sa len ukázala nejaká tradičnejšia hardcorová nálož. Ku tomu spevák pôsobil ako riadny psychopat. Jeho točenie mikrofónu nad hlavou, vedľa teľa a hlavne okolo krku sa mi len tak nevytratí z pamäte. Ale nesmiem zabudnúť ani na jeho pohyb na pódiu, ktorý bol veľmi chaotický a výborne dopĺňal atmosféru tohto zvláštneho koncertu, ktorý zaklincoval tým, že odhodil mikrofón do publika. No po tomto zážitku prichádza ďalšie veľké sklamanie festu – PARADISE LOST. Nick Holmes pôsobil úplne ako vyhorený spevák, ktorý kazil všetko, čo sa dalo a aj celkovo kapela bola úplne bez emócií. Skrátka veľké sklamanie. Náladu mi zvýšili hneď páni z GORGUTS, ktorí hrali úplne skvelo. Technicky brilantný death aj naživo, síce nedosahoval kvality NILE, no aj tak bolo o zážitok postarané. Na poslednú vec večera PIG DESTROYER už nezostalo veľa ľudí a mne veľa energie. Kapela hrala dosť dobre, no mohlo to určite lepšie vyznieť počas popoludnia, kde mali všetci ešte dostatok sily. Jedna vec ma ešte dosť hlavne upútala a to člen kapely, ktorý púšťal akési intrá pred pesničkami a počas skladieb sa rozbíjal na pódiu. Únava na mňa úplne doľahla v polke setu a tak som sa vybral do stanu, kde som zaspal skoro hneď.
Deň tretí
Zobudil som sa celkom svieži, no keď som pozrel na hodinky, tak som bol dosť prekvapený, že som spal až do 11 a to ma nezobudili ani susedia, ani teplo a ku tomu, už mali začať hrať AHUMADO GRANUJO. Tí to spustili o necelú polhodinu, do kým som ja ešte vykonával rannú hygienu. Do areálu som sa dostal pred začatím GODS TOWER, ktorí mali hrať doomovejšiu podobu pagan metalu. No, ak mám pravdu povedať, bola to riadna katastrofa. Po dvoch pesničkách som sa radšej pobral do pivného stánku. Z neho ma vytiahli až THE SAFETY FIRE. Ich moderný metal, mne trošku pripomínajúci zrušených PROTEST THE HERO ma naživo veľmi nebral. Tak som sa rovno pobral trošku vedľa, kde to mali o chvíľu roztočiť TEXTURES. To bola hneď iná káva. To vystúpenie malo riadnu šťavu a ku tomu spevák spieval úplne super, či už melodicky čisto, alebo pekne na tvrdo. Ďalšie veľmi vydarené vystúpenie. Kresťanský hardcore som vypustil a vraciam sa na islandčanov SÓLSTAFIR. Konečne pravé melancholické vystúpenie, ktoré bolo riadne precítene zaspievané. Po tomto skvelom zážitku som sa pobral na druhý stage, kde sa už pomaly pripravovali sludgeový KYLESA. Neznalcov kapely, mohol hneď prekvapiť príchod dvoch bubeníkov, ktorí vystúpeniu pekne pridávali grády. Hralo sa miestami pekne atmosfericko-psychedelicky, alebo to následne roztočili svojim rock´n´rollovým bahnom. Na efekty používal spevák veľmi zvláštny nástroj, ktorému meno neviem ani tipnúť, no rozhodne zaujal už do prvého intra. Po tomto vydarenom zážitku sa odchádzam občerstviť a vraciam sa až pred vystúpením IMMOLATION. Zvuk bol zo začiatku veľmi nevyrovnaný, no po úvodných skladbách sa už dobre vyprofiloval a začal jeden z najlepších zážitkov tohto festivalu. Spevák pôsobil až démonicky s jeho nekonečne dlhými a hustými vlasmi a čo sa týka prednesu, bol ešte lepší ako na cd-čkách a šla z neho obrovská sila. Gitarista zase predvádzal dokonalú inštrumentálnu hru, ktorú okorenil rôznym sekaním s gitarou a inými kreáciami s ňou. Jedinečný zážitok! Po tomto zážitku som si šiel oddýchnuť, bo od SIX FEET UNDER som očakával z rečí rovnakú nudu ako od CANNIBAL CORPSE v Košiciach. No tí spustili taký set s takou šťavou, že ma úplne odrovnali. Z pódia prichádza skvelá atmosféra a chuť do hrania, a k tomu Chrisove dredy dlhé až po zem, tomu len pridávali, keď spustil headbang, kde sa dredami dobre, že nedotýkal strechy pódia. Pre mňa najväčšie prekvapenie festivalu! Po tomto super sete prichádzali na rad ďalší zástupcovia NY Hardcoru – AGNOSTIC FRONT. Od nich som čakal ďalší energický set podobný SICK OF IT ALL, no nemalo to ani do polovice takú šťavu ako oni. Taktiež Roger Miret spieval natoľko zle, že mi to až vadilo, neartikuloval skoro vôbec a ku tomu len tak prehĺtal slovo za slovom. Tak som sa radšej pobral ku druhému stageu, kde mali za okamih vystúpiť AT THE GATES. Tak to bola naprostá zhudobnená energia. Z pódia prichádzali také dávky energie, čo sa len tak nevidí. A taktiež sa nezabudlo na ich starú tvorbu, kde zazneli zásadné veci, ktoré vystúpenie pekne uvoľňovali, ale zase nezmäkčovali, skôr pridávali na sile. Tomas prekypoval veľkou dávkou optimizmu a vrelých ďakovačiek, kde sme pre neho všetci nádherný. Pre mňa ďalší z vrcholov festivalu. Po tom skvelom zážitku som sa pobral navečerať, keďže ja IMMORTAL absolútne nemusím.
Immortal som mal možnosť vidieť na tomto festivale už v podstate po druhý krát, aj keď naposledy som ich viac počul ako videl, avšak títo páni majú očividne stále rovnakú, ak nie väčšiu chuť hrať stále lepšie a lepšie. Matadori severského black metalu to aj tentokrát rozbalili vo veľkom, a myslím si, že nebudem sám, ak poviem, že toto vystúpenie bolo ešte lepšie ako to ich posledné. V ich hudbe aj naživo možno cítiť ten mráz a chlad, ktorý sa rozlieha tak autenticky v ich nahrávkach. Abbath a spol. boli veľmi dobre naladený a tak po nás strielali hádam tie najlahodnejšie kúsky ich tvorby, takže zazneli skladby „The Call Of The Wintermoon“, či moju obľúbenú dvojicu z albumu „Sons Of The Northern Darkness“ a to konkrétne „One by One“, či „Tyrants“. Pre mňa veľmi záživné a príjemné vystúpenie.
Portugálsky MOONSPELL sa však tiež nenechali zahanbiť, a tak ak ste človek, ktorý má rad melancholické a temnotou zapáchajúce veci, určite ste spravili chybu ak ste neostali. Rokmi vypracovaný vokálny prejav Fernanda Ribeira a neuveriteľný cit tejto kapely pre melódie a nezabudnuteľné kompozície ma dostali aj v živom prevedení, a musím povedať, že aj napriek tomu, že ich už aktívne nepočúvam nejakú tú dobu, na chvíľu som počas nich omladol a vrátil sa do tých čias, kedy moju hlavu ešte zdobili dlhé vlasy. Nechýbali skladby ako „Vampiria“, „Alma Mater“, či nestárnuca „Fullmoon Madness“. Kapela prekvapivo nehrala novú skladbu „Lycanthrope“, avšak publikum im to pravdepodobne odpustí.
Vystúpenie MOONSPELL som tiež musel vypustiť, keďže na budvarstagei mali hrať v tom čase SHAPE OF DESPAIR. Toto rozhodnutie som vôbec neľutoval, keďže kapela vytvorila skvelú pohrebnú atmosféru plnú smútku. Tesne pred koncom tohto koncertu som sa pobral ku hlavným stageom, kde to pomaly mali začať GODFLESH. Na toto vystúpenie som bol veľmi zvedavý a keď som videl natiahnutú plachtu na ktorú sa bude premietať videoprojekcia, tak moje očakávania stúpli. No moje očakávania neboli vôbec naplnené a nezachránila to ani zaujímavá videoprojekcia, kde sa premietali horiace kríže, či veľké oko, ktoré pôsobilo celkom hypnoticky. Škoda toho hudobného prednesu, ktorý pôsobil jednoliato a nudne. Po nich nasledovalo ďalšie avantgardné vystúpenie s názvom VIRUS. Tí si povolali na pomoc dokonca troch gitaristov, no na kvalite vystúpenia to nič nepridalo. Po dvoch pesničkách som sa radšej pobral do pivného stánku, kde som čakal na presunutých SODOM. Únava značne stúpla, tak som si povedal, že pozriem 2-3 piesne a pôjdem spať. No po prvých tónoch mi bolo jasné, že sa to tak nestane. Bola to riadna dávka starého poctivého thrashu, ktorá bola zahraná s prehľadom a dávkou poriadnej energie. Veľmi kvalitný koniec festivalu nakoniec z toho vznikol. Po tomto vystúpení som sa už pobral do stanu, kde som musel za hodinu stávať na vlak, no stálo to zato. Posledné slová na záver: Brutal mi pripravil najlepší predĺžený víkend tohto roka, kde som si mohol užiť naplno hudbu, ktorú milujem, takže SEE YOU IN 2013!
+ TOXIC HOLOCAUST, CROWBAR, LOCK UP, HEAVEN SHALL BURN, SICK OF IT ALL, NILE!, CATTLE DECAPITATION, HATEBREED, MUNICIPAL WASTE, TEXTURES, SÓLSTAFIR, KYLESA, IMMOLATION!, SIX FEET UNDER!, AT THE GATES!, SODOM
– ALCEST, SWALLOW THE SUN, INSOMNIUM, AMON AMARTH, PARADISE LOST, GODS TOWER!, AGNOSTIC FRONT, GODFLESH, VIRUS
Sarkast: +OBSCURE SPHYNX(!!!), VILDHJARTA(!!), NILE, CATTLE DECAPITATION, HATEBREED, ALCEST (!!),
-CONVERGE, AMON AMARTH, ANAAL NATHRAKH (zvuk),DIMMU BORGIR
[nggallery id=13]
Redaktori: Bukaco, Sarkast
Foto: Werdza
http://www.facebook.com/Werdza.photography
