KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (1. časť)
Po dlhšom čase som tu späť s Koreňmi. Vopred sa vám chcem ospravedlniť za dlhšiu odmlku. Teraz, keď mám na starosti chod celej webovej stránky mi nezostáva toľko času na publikovanie mojich článkov. Je toho strašne moc, čo by som tu chcel v tejto rubrike zverejniť a oprášiť tak svoje, ako aj vaše spomienky. Dnes som si vybral ako už po veľa krát východ našej vlasti. Mesto Košice, skupinu NOMENMORTIS. Keď mi niekto spomenie názov tejto bandy, tak sa mi hneď vybaví meno Martin Lukáč. Osobnosť našej scény, ktorá má prsty v toľkých aktivitách, že sa to nedá ani spočítať. O tom, že je Martin človekom na správnom mieste, nemusím azda nikomu pripomínať. Tento človek nosí v hlave množstvo myšlienok, ktoré by bolo škoda nezverejniť v plnom rozsahu. Takže po prvý krát v histórii mojej malej rubriky bude rozprávanie o NOMENMORTIS rozdelené do dvoch častí. V dnešnej si oprášime trošku históriu a začiatky skupiny…NOMENMORTIS….
Písal sa rok 1992, keď sme spolu s Českou republikou ešte tvorili jeden štát. V Košiciach práve v tomto roku vznikla nová metalová skupina. Do vienka si dala názov NOMEN MORTIS. Počas celej histórie sa meno skupiny skloňovalo s charizmatickou osobou Martina Lukáča. Ten si na začiatky spomína takto: „O všetkých týchto a mnohých iných veciach mám napísanú knihu, ešte keby som ju tak mal kde vydať… Pamätám si to dobre, aj keď je to aspoň 21 rokov dozadu. Samému by mi ani nenapadlo založiť kapelu, ukecal ma na to Kraťas alias Ivo Krátký (dnes DRACO HYPNALIS), ktorý vtedy žil v Košiciach a poznali sme sa z blšáku, kde sme chodili kupovať nahrávky. Poľské „originálky“ a nahraté kazety v rokoch cca 1987 – 1993 boli u nás najdostupnejším zdrojom extrémnej hudby, vďaka agilným Poliakom sme sa k aktuálnym novinkám po roku 1989 dostávali s len pártýždňovým sklzom. Neskôr boli aj požičovne CD, prípadne sa CD dali už aj kúpiť, jedno však vyšlo na 10 % priemerného platu. Kúpiť, nahrať, inak to nešlo, žiadne tri kliknutia myšou a „mám album doma“. Chcelo to fakt nadšenie, boli partie, ktoré sa na cédečká skladali, vždy mal niekto originál a ostatní si to nahrali na kazety. Napaľovanie vtedy neexistovalo.
Hlad po tvrdej a extrémnej hudbe bol obrovský, chodilo sa na koncerty bez ohľadu na to, či išlo o death alebo thrash metal, grind, HC, punk alebo noise, či hrali kapely od nás z mesta alebo prišli „cudzinci“. Na koncerty veľkých kapiel ako NAPALM
DEATH, BENEDICTION, CARCASS alebo AGATHOCLES sa chodilo do Prahy alebo Ostravy, výprava tak na dva dni, a človek bol rád že je rád, pár rokov predtým za komoušov by sa o tomto neodvážil snívať, kto sa vtedy dostal do Pešti na IRON MAIDEN alebo SODOM, to bol iný pán. V tej dobe boli v rádiu relácie zamerané na tvrdý metal, české vydavateľstvá chrlili dnes kultové, ale aj niektoré na dnešnú dobu fakt srandovné albumy. Vznikali desiatky, možno stovky kapiel, vychádzali mnohé fanziny, všetko v bojových amatérskych podmienkach „čo dom dal“, ale ľudia tým žili. Slušné nástroje a aparáty stáli strašné prachy, organizácia koncertov bola v plienkach, hrať sa každý učil za pochodu, skrátka divočina, ktorú si dnešní vystajlovaní tínedžeri nemajú šajn predstaviť, ale bolo to s odhodlaním a so srdcom, motorom bolo tvoriť vlastné veci, nie predvádzať sa pred kamarátmi a frajerkami. Dnešná doba a módne štýly zvlášť sú v porovnaní s „pravekom“, v ktorom sme začínali, pomníkom povrchnosti, keď sa na to občas pozriem, niektoré tie moderné kapely sú ako Backstreet Boys s gitarami :-D. Bolo to dobou, metal zažíval svoj vrchol a to s pochopiteľným sklzom ovplyvnilo aj náš posttotalitný svet.
Prvá zostava, od jari 1992, to bol Kraťas na base, Rolo na bicie a ja. Prvý gitarista Marián prišiel nejako na jeseň, druhý, Dano, hneď po novom roku 1993. Hotové skladby sme prearanžovali pre dve gitary, dorobili ďalšie a v máji 1993 „nahrali“ prvé demo. V skúšobni, na kazeťák, takže sme ho maximálne tak pustili pár kamarátom. Dokopy tam bolo sedem skladieb – jedna pribudla až dodatočne, v jeseni. V januári 1994 sme v skúšobni „nahrali“ druhé demo, štvorskladbové, hudba už bola značne prepracovanejšia. Tiež sme si ho nechali pre seba. Marián na jar odišiel, celý dovtedajší repertoár sme zrušili, Dano urobil šesť nových skladieb, tie sme v lete 1994 už nahrali v štúdiu. A demo „Twilight Of Humanity“ konečne išlo do sveta, s farebným obalom, letákmi a celou „výbavou“, všetko štýlom DIY (do it yourself, urob si sám), ale malo to svoj šmrnc. Ohlasy boli potešiteľné, z domova aj zo sveta, občas niektorý recenzent mohol mať k niečomu pripomienky, niektoré k veci, iné boli blbosti, ale všetko to patrí k spätnej väzbe.
Inak, vtedy hranie v kapele nebolo o tom, že sa ľudia zídu, odšmidlajú dve – tri hodiny a vidia sa zase až na ďalšej skúške. Trávili sme spolu času koľko sa dalo, po koncertoch, krčmách a podobne, aj s kamošmi z iných kapiel a z ich okolia, veľa tých kamarátstiev trvá dodnes. Občas mal niekto z nás nejakú tú frajerku, ale to sme tiež z tohto životného štýlu väčšinou vypadli len dočasne :-D Hrali sme tak trikrát do týždňa, cez víkend aj päť – šesťhodinové skúšky.
Že to bude death metal, to bolo jasné od začiatku, u mňa tento štýl od roku 1990 spolu s grindom dosť prevládol nad dovtedy favorizovaným thrash metalom. Skrátka som to chcel tak extrémne, ako sa bude dať. Kraťas bol na nemecký thrash – KREATOR, SODOM, k tomu death metal ako PESTILENCE a podobne. Rolova srdcovka bola METALLICA, ale do death metalu prišiel rýchlo. Marián už o death metale nejaký pojem mal, a Dano si dával všetko od GUNS ’N’ ROSES po CARCASS. Je fakt, že prvé „demo“ je na pár miestach skôr crust/punk než death metal, ale do „Twilight Of Humanity“ sme už myslím mali veľmi jasno. Vzory sme nemali, nie v tom zmysle, že „poďme hrať ako x.y. kapela“. Mne skrátka išlo o to, aby bolo „brutal“, ostatní zase do toho dali svoje už vtedy slušné hudobnícke a skladateľské schopnosti. Jasné, že Dano ako hlavný skladateľ bol ovplyvnený vecami, ktoré počúval, ale celok nikto k ničomu prirovnať nevedel. Kraťas už s nami vtedy nebol, v jeseni 1993 sa vrátil do Zlína. Jeho miesto zaujal Maťo (potom OBLITERATE, dnes KILLCHAIN). Boli to proste zábavné časy, chcelo sa nám hrať a ostatné veci sme nejako nesilili, baviť sa popri tom sa niekam dostať bez nejakého lezenia niekomu niekam alebo cez mŕtvoly, o to išlo …vlastne celý čas.”
Ako si teraz, s chladnou hlavou spomína Martin na pôsobenie NOMENMORTIS na slovenskej a svetovej metalovej scéne? Aké boli podľa neho najsvetlejšie momenty a naopak časy, na ktoré by najradšej zabudol: „Na slovenskej scéne sme nikdy nepatrili medzi prominentov, ktorých tu od 90. rokov bolo tak do desať a boli prominentmi bez ohľadu na to, či niečo robili alebo boli „mimo prevádzky“. To ma nikdy netrápilo, aj tu máme fanúšikov, ktorí našu hudbu pochopili, podporili a počítajú sa oni. Sranda je, že možno aj posledných desať rokov sme pre niektorých v Košiciach boli „najnenávidenejšou“ kapelou, dôvod neznámy, keďže my sme sa do iných nenavážali, mindráky u nás myslím neboli a párkrát som vstupovanie do týchto pozachrbtových kravín ostatným priamo zakázal. Pokiaľ niekoho štvalo, že som to nezabalil a NOMENMORTIS mal meno, mám z toho jedine radosť. Ale toto sú bežné „radosti“ domácej scény asi všade, a aj kvôli tomu som sa vlastne už od prvej oficiálnej nahrávky koncentroval na to, aby sa o nás vedelo čo najviac aj vo svete. To sa myslím podarilo, zmienka o tom, že patríme k legendám „východoeurópskeho“ death metalu, pobavila z aspoň troch kontinentov. To smerovanie do sveta urobilo dosť aj v tom, že sme si na našu tvorbu mohli čítať x.y. vecami nezaťažené názory a brať do úvahy hlavne tie. Najsvetlejšie momenty boli vždy obdobia, keď vychádzali nahrávky, boli na ne ohlasy a ľudia ich kupovali. Vždy to maximálne tak pokrylo náklady na nahrávanie, ale mať vydané CD, ktoré ide do sveta a ľudia sú z neho miestami aj nadšení, to je v takom menšinovom žánri, aký sme si poskladali, skrátka základ aj splnený sen. A dobré bolo vlastne aj to, že tu a tam nás nejaký „odborník“ mal problém niekam zaradiť. To ja ťažko posúdim, začali sme s death metalom, potom to bol možno mix BDM a hyperblastu, od príchodu Adama brutal death/grind, ako to počujem ja. No a niekde sme boli „príliš grind“ a inde s tým istým „príliš death“ :-D Časy, na ktoré by som najradšej zabudol, tých veľa nebolo a prežili sme ich. Vždy naštvú a zabrzdia zmeny v zostave, musím ale povedať, že NOMENMORTIS posúvali ďalej. Po každej vznikla nahrávka, za ktorou si jej tvorcovia môžu stáť dodnes. Nájdu sa bývalí členovia, ktorí samozrejme za najlepšie veci od nás pokladajú tie, ktoré stvorili oni a po ich odchode „to už nebolo ono“, vec je však taká, že ďakujem im dodnes, majú byť na čo hrdí, ale ak pre u mňa bolo do roku 2002 prinajmenšom veľmi dobré, „ono“ to začalo byť až s Adamom, ktorému som spoluprácu ponúkol presne kvôli tomu, aby sa NOMENMORTIS priblížil k extrému, aký som chcel. Má predstavivosť, schopnosť sám vymyslieť linky nástrojov a zaranžovať ich v hlave, takže už ich stačí len nahrať, má nápady, ako veci spestriť, proste hudbu vidí ako keby trojrozmerne, aj vďaka tomu sme si po stránke tvorby v záverečnej fáze vystačili traja. Zažili sme spolu veľa dobrého, občas medzi nami boli hromy – blesky, ale o čo ide, to pochopil zďaleka najlepšie. Idea tej kapely totiž bola aj v tom, hrať takú hudbu, akú by som si rád kúpil, lenže nie je. Hrať však neviem na nič, o hudobnom sluchu by som u seba radšej nehovoril, tak som musel dať dokopy ľudí, ktorí by ju stvorili. Naše nahrávky teda rád počúvam dodnes :-D Ľudsky najpohodovejšie zostavy sú tie z „Exterminating The Bastard Forces“ a „Forget Arcadia“.
Martin mal na starosti väčšinou textovú stránku albumov, tak by ma zaujímalo, ako prebiehala tvorba nových skladieb: „Hlavným skladateľom býval vždy gitarista. Ja maximálne dodám nejaké tie predstavy, ako by skladba mala znieť. Samozrejme majú priestor aj ostatní, hoci ho extra nevyužívajú. O skladbách sa na skúškach vždy diskutovalo, nie je to divadlo jedného herca. Periodicky sa opakujú obdobia, kedy to nejde, vtedy si treba dať pauzu, vyčistiť si hlavu, lebo ináč vznikajú prekomplikované záležitosti, do ktorých sa napr. nedá vokálne trafiť.“ Ak by bol Martin gitaristom, tak má tiež úplne jasno, k akým štýlom by skupinu viedol: „Možno čosi ako zhovadilý rachot v štýle BRODEQUIN, občas melodika raných KATAKLYSM a neskorých FLESHGRIND a asi by dostali priestor občasné neortodoxné riffy na pomedzí grindu a industrialu, prípadne „vodvazy“ á la PUNGENT STENCH, ktovie… Ale to neriešim, takto je všetko fajn, hlavne keď sa robí niečo nové a občas nejaký koncert do toho.“
Textová náplň jednotlivých albumov patrila vždy medzi skvosty minimálne v CS teritóriu. Ponúkali veľmi zaujímavé názory: „Píšem o apokalyptických víziách, fantázii na témy masakrov, odplaty, skazy, niečo z histórie. Na albume „Exterminating The Bastard Forces“ sú texty o apačskej vojnovej piesni, či domorodcoch z Chile. Niečo je aj na tému kadejakej ľudskej škodnej zveri alebo čias, keď si svet vystačil s rešpektom k prirodzenému behu vecí a nebol otrávený náboženskou a ideologickou hnilobou. Perly ducha a klenoty filozofie sa na albumoch nikdy nenachádzali. Vychádzam hlavne z vlastných poznatkov, z fantázie a pocitov“, tvrdil svojho času spevák Martin.
Labuťou piesňou skupiny sa stal posledný album „Forget Arcadia“ o ktorom Maťo hovorí: „Samozrejme, že to je 100% NOMENMORTIS, pod týmto názvom by som inú hudbu vydávať nedokázal. Niektoré skladby sú viac do brutálneho priamočiareho death metalu, aj s občasnými vplyvmi takých starých bánd ako AUTOPSY (alebo je tá pasáž možno poctou BLACK SABBATH, to je vlastne jedno), niekde je aj trashový postup. Strihli sme si aj pár melódií a „blackoviek“, a zvyšok je bežným mixom BDM a grindu. Nečakajte tzv. „moderný death metal“, alias pidlididli, ani „deathcore“, len brutalitu bez „technických“ príkras. V tomto prípade však aj náš „najvyprávnejší“ kus, pretože s rôznymi nasamplovanými zvukmi, dotvárajúcimi ducha tej – ktorej skladby, sme sa konečne vyhrali tak, ako som to chcel už predtým. V nových skladbách si konečne prídu na svoje tí, ktorí bľačievali kvôli v BDM takému nezmyslu ako je „zrozumiteľnosť vokálu“, v bonusových veciach z „Loathspells“ sme sa s Adamom „vyřádili“, ale celkovo je všetko na novinke brutal ako sa patrí.“
Tak a práve ste sa „prelúskali“ až na záver prvej časti nášho výpravného dokumentu. V druhej časti sa môžete tešiť a dozviete sa prečo sa NOMENMORTIS uložili k ľadu, či je ešte reálny opätovný vznik, ale aj Martinove názory na slovenskú metalovú scénu a jej budúcnosť. Tak isto si zhrnieme diskografiu a dočítate sa aj dobové recenzie na jednotlivé albumy. No je sa na čo tešiť… Tak do „zdivenia“ priatelia….
Demon
