Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)

Poďme sa na chvíľu porozprávať o melodickom metale s klávesami a ženským spevom. Táto kombinácia už má svoje rôčiky za sebou, a podobne ako napríklad klasický heavy metal či klasický thrash metal, kapely ktoré hrajú tento štýl v dnešnej dobe majú pred sebou veľmi ťažkú úlohu, pretože čím dlhšie istý žáner funguje, tým menej pôsobí sviežo a neokukane. Kapely, ktoré sa rozhodnú hrať žáner, ktorý takpovediac zažíva neplodné obdobie (čo sa kvality, nie kvantity týka) sa tak stretávajú s oveľa väčšou kritikou a veľkou dávkou nezáujmu zo strany fanúšikov, okrem teda tých, ktorý daný žáner milujú do morku kostí.
Dosť bolo ale filozofie, poďme sa pozrieť na mladú kapelu APRIL WEEPS z dunajskej stredy, a ich debut „Outer Calm, Pain Within“. Títo páni a dáma sa rozhodli zabŕdnuť práve do vyššie spomínanej kombinácie, metalovej odnože, ktorá dokáže mnohých ľudí odradiť a nechať skeptickými aj napriek tomu, že ešte nepočuli nahrávku (čomu sa pri počte podobných spolkov nemožno diviť). Prináša kapela do melodického death metalu s gothickými vplyvmi niečo nové?

Odpoveď znie po počuve tejto ich prvotiny, že nie. Ani len jedna pasáž ma neprekvapila, ani len jeden riff mi nepodvihol obočie v údive, čiže nie, APRIL WEEPS sa minimálne debutom nezapíšu do sveta hudby, ako inovátori žánra. Skôr však než by po mne niekto paradajky chcel hádzať, musím poznamenať, že kapele sa predsa len podaril husársky kúsok.

Narozdiel od obdobných kúskov, „Outer Calm, Pain Within“ dokáže s žánrovými klišé viac než len umne narábať, a skladby a poťažmo celý album sú veľmi chytlavé a zapamätateľné, ani len jedna skladba sa mi nemýli s nejakou druhou. Neviem či to bolo správnou konšteláciou hviezd, alebo či kapela veľmi správne čakala, kým sa jej nahromadí naozaj výrazný a ničim neurážajúci materiál, ale musím povedať, že každá jedna vyhrávka, gitarová alebo klavírová, každá vokálna linka a úder bicích majú svoje miesto a nikdy nepôsobia rušivo. A to je niečo, čo aspoň ja súdim vždy pozitívne.

Zvuk nahrávky je kryštálovo čistý, možno niekedy tak trocha neosobný ale za debut sa teda apriláci a apriláčka nemusia hanbiť. Veľkým plusom kapely je vokálny prejav speváčky, pretože je počuteľne technicky veľmi zdatná (súdim aj podľa koncertu) a jej vokál nielenže nepôsobi rušivo (ako u iných obdobných kapiel) ale dokonca je veľmi veľmi príjemný. Growl taktiež nemôžem kritizovať, klasická severská škola melodického death metalu veľmi dobre využitá a neurážajúca. Veľkým plusom sú pre mňa aj bicie, chlapík za nimi vie čo robí a dodal hudbe spolu s basgitaristom hutnosť.

Album plynie veľmi dobre, kapela neprechádza stopáž piatich minúť, čo je len a len dobre lebo vďaka tomu nemá šancu začať poslucháča reálne nudiť. Niektoré skladby sú silnejšie niektoré slabšie, ak by som to mal zosumarizovať, ak ma niečo nebavilo, tak to boli skôr iba pasáže ako celé skladby. Najslabšie mi však vychádzajú skladby „Buried“ a „In a Hurry“, zatiaľ čo naozaj vynikajúce (a ich smerom by som chcel počuť ďaľšiu tvorbu kapely) sú „Shards“ so skvelou klávesovou melódiou a nakopávajúcim basovým introm, a „Positive Energy“ so svojími dynamickými zmenami nálad.

APRIL WEEPS teda prišli s debutom, ktorý nás možno neposadí na zadok invenciou ale presvedčil aspoň mňa, že aj v rámci žánru, ktorý podľa mňa už dlhšie stagnuje, dokážu mladí hudobníci prísť s naozaj solidným a príjemným materiálom. Hold, nie je priemer ako priemer, úprimne povedané, APRIL WEEPS si idú svojou cestou a ich krok je istý, neochvejný, kapela má jednoducho svoju predstavu, a už len za to ich musím mať v úcte. Uvidíme kam nás zavedú nabudúce, tento krát to bol výlet niekam, kde sme už boli avšak s novými službami a s veľmi príjmenou obsluhou. Plus, ten obal albumu je veľmi vydarený.

 Vladimír „Sarkast“ Mikuláš 7/10

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj