Recenzia – Eryn Non Dae „Meliora“ (2012)

Minulý rok bol definitívne bohatý na mnohé kvalitné nahrávky, nech už vyznávate akékoľvek zákutie tvrdého kovu, nejeden krát sa mi z toho množstva kvalitných nahráviek dokonca až zatočila hlava. Nech je však úroda sebelepšia, vždy z nej môžeme vyselektovať tie najlepšie kúsky, nájsť žiarivejšie nad žiarivé.

Medzi táketo vrcholy roku 2012, toku kedy nás po dlhej dobe znova mátal koniec sveta, sa u mňa zaradili aj francúzsky naturalisti ERYN NON DAE a ich novinka nazvana „Meliora“. Neviem či ide iba o zhodu okolností, alebo či kapela veľmi dobre pozná latinský význam slova meliora, pretože po predchádzajúcom hrozivo psychedelickom albume „Hydra Lernaia“ by si málokto čo i len pomyslel, že jeho pokračovanie bude „lepšie“, teda v zmysle krajšie či prospešnejšie. V zmysle ešte lepšieho dosiahnutia temnoty, či lepšieho vyjadrenia úzkosti by to dávalo viac zmysel. Je však skutočne „Meliora“ lepšia?

Pohľad na cover ma presvedčil, že ľúbivé melódie či pekná prirodzená dynamika ani tentokrát nebudú silnou stránkou týchto pánov. Akési absurdné zrkadlo do duše, zmes červenej a čiernej, tupo hľadiace do neurčitej diaľky. Aspoň myslím, zrkadlá skreslujú…
Úvodná „Chrysalis“ začína takmer upokojujúco, avšak nervy mám nastražené. Srdce zviera úzkosť. Zrazu udrú bicie a s nimi aj basa, avšak akoby s ľahkosťou. Skladba sa ženie dopredu, ľahkosť sa však rozplynie ako falošný obraz, ktorým celý čas bola a ha sa chcem ale zároveň aj obávam toho zbesilého hnania, akoby mi život medzi prstami utekal.

Stop time, chvíľka oddychu a ja začínam padať. „The Great Downfall“ robí česť svojmu menu. Výška síce nie je vysoká, avšak ja akoby som si spomalene vychutnával celý ten pád, strach sprevádzajúci moment rozhodnutia, stuhnutie údov počas neodvratného klesania a nakoniec roztrieštenie, to všetko veľmi detailne a veľmi pomaly.
Následuje trio „Scarlet“, „Ignitus“ a „Muto“. Spomínam pri nich na Hydru Lernaiu. Aj rytmy su akési známejšie, počujem aj konkrétnejšie riffovanie. Po predchádzajúcich dvoch tak trocha iná dimenzia, väčší dôraz na agresívnosť, kapela si ma pohadzuje kade sa jej zachce. „Black Obsydian Pyre“ ma však zo svojeho zovretia nepustí, ani len na minutu a to som jej spočiatku tak dôveroval, venoval jej svoj záujem. ERYN NON DAE ma opúšťajú až počas záverečnej „Hidden Lotus“, avšak necítim sa slobodným, cítim sa osamelo a bezmocne, mám pocit akoby som sa ocitol znova na úplnom začiatku.
„Meliora“ je jeden z tých zážitkov, na ktoré človek nie je pripravený. Neviem ako veľmi moje pocity splývajú s pocitmi tvorcov hudby, avšak jedno je isté, sieť, do ktorej ma pomaly zamotávali zostrojili umne a určite nie náhodne. Oproti predchádzajúcemu počinu je tu oveľa väčší dôraz na basgitaru a bicie, čím sa ešte viac stráca metalický nádych nahrávky a gitary sa vo veľa prípadoch stávajú tvorcom ambientných plôch. Nechápte toto však zle, kapela má stále hutnosti na rozdávanie, je to však iná hutnosť, taká ktorá stojí viac na temnote ľudského života, ako na distortione či dvojšlapkách.
Texty vraj pojednávajú upokojení a rezignácii s referenciami na mytológiu a alchýmiu. Tento moment nádeje tu skutočne je počuť, avšak nie je zaobalený do pátosu či rozprávkového happy endu, ale naopak do toho, čo je v živote skutočne a znervózňujúco najtemnejšie, a to do samotnej ľudskosti a všetkých jej odtieňov. Máte radi temnotu, ktorá nás denno denne obklopuje, temnota ktorá nie je výplodom iba tmy a dávnych zariekávaní našich predkov? V tom prípade je „Meliora“ pre Vás to práve, avšak neručím za zdráve vyviaznutie.

 

                                                      Vladimír „Sarkast“ Mikuláš   8,5/10

 

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj