Report – PYREXIA, BEHEADED, UNFATHOMABLE RUINATION, 11.3. 2013 (Collosseum club, KE)

Po dlhšej dobe sa na Košice usmial death metalový satan, či skôr Lucas, a doprial nám poriadnu nádielku kapiel z toho najsmrtonosnejšieho zrna. Či už je reč o novej anglickej nádeji UNFATHOMABLE RUINATION, ktorá predvádza na debutovom albume Misshapen Congenital Entropy prvotriedny technicky ladení brutal death vychádzajúci zo slammových koreňov. Alebo o maltskom poklade BEHEADED, ktorý bol vykopaní už v roku 1991 a prvé cennosti nám predviedol na debutovom albume Perpetual Mockery, kde sa to ešte nieslo v duchu európskeho old schoolu. No najväčšie drahokami sa blyštia na ich poslednom albume Never to Dawn. To už je poriadny brutal death metalový nárez so zmyslom pre melodiku. Hlavné slovo však pri tejto death metalovej výprave bude mať legenda žánru PYREXIA. Kapela, ktorá na svojom debutovom albume Sermon of Mockery položila základy slammingu, či značne prispela s albumom System Of The Animal k formovaniu newyorskej pobočky us brutal death metalu. Skrátka, bolo sa načo tešiť a pevne som dúfal, že vo východoslovenskej metalovej obci sa nájde kopa ľudí, ktorí podporia túto luxusnú a jedinečnú akciu, i napriek tomu, že sa jednalo o pondelok.

Príchod do Collossea ma veľmi nepotešil. Približne polhodinu pred začatím akcie sa v klube ponevieralo tak dvadsať platiacich ľudí. Čo mohlo predznamenať katastrofu, no optimizmus som ešte nestrácal. Necelých 15minút po siedmej sa na pódium vrhli UNFATHOMABLE RUINATION a začali privolávať ľudí bližšie k pódiu, v tej dobe asi tak 40 platiacich. Už od prvých tónov bolo jasné, kde sa tento koncert bude uberať. Zvuk ako lusk, v tomto prípade skôr ako mašinéria, mohutnosť a riadne nasadenie, takéto pocity vo mne vyvolal začiatok setu. Po prebratí sa z prvotnej eufórie, predsa sa len na východe slovenska tak často brutal death metal nevidí, som rozoznal úvodnú, na albume tretiu, skladbu „Carved Inherent Delusion“, ktorá obsahuje melodickú linku, čo vďaka parádnemu zvuku pekne vyniklo. No nasledujúce skladby už melodike šancu nedali. Kapela chŕlila slammovú pecku za poriadnou naklepávačkou, či to obohacovala s technickými pasážami, kde hlavne kraľoval basák Federico Benini, ktorý po novom posilnil rady CEREBRAL BORE. Jeho prsty jazdili po hmatníku ako o život, až to pripomínalo hranie sóla. Spevák Daniel Neagoe, taktiež nezostal pozadu, brutalita vychádzajúca z jeho hrdla bola riadne namakaná a rôznorodá, cez hlboký growl a prasačiny až po vreskot, a ku tomu všetkému pôsobil veľmi optimistickým dojmom, k čomu hlavne prispel jeho široký úsmev s ktorým nás v prestávkach, medzi skladbami ,oslovoval „friends“, a že death metal je hudba plná nenávisti. Lepší začiatok koncertu som si snáď nevedel predstaviť.

Ľudia sa ustáli na číslovke okolo 55, čo je veľká škoda. Tajne som dúfal, že to bude apsoň 100, nech Lucas nebude zase ožobráčený, no zrejme pondelok a nie príliš vychýrený žáner akým je brutal death zauradovali. Po nie príliš dlhej pauze, prichádzajú na pódiu maltčania BEHEADED, čo bol jasný signál, že mám mašírovať rýchlo dopredu.  Ako prvé mi padlo do oka oslabenie o jedného gitaristu, čo vo mne vyvolalo pochybnosti, no tie boli rázom zmetené zo stola. O čo sa hlavne postaral kvalitný zvuk, možno pri sólovaní tu niečo chýbalo, ale to bol fakt len detail. Tomuto komandu hlavne diktoval tempo parádny spevák Frank Calleja, ktorý podal bravúrny výkon. Jeho hrdlo vypúštalo šťavnaté a hlboké growly a to spolu s jeho perfektným frázovaním a driveom, či pohybom pripomínajúceho dravého tigra v klietke, vyzdvihovalo koncert do výšin. V strede setu si dokonca zahral na jukebox a ponúkol výber skladby na publiku, milé gesto. Setlist tvoril prierez celej ich kariéry, či už old school na debute alebo vycibrený brutal death na novinke. S týmto vystúpením snáď nikto nemohol byť nespokojný. Proste trieda hodná majstrov.

 

No skutočné peklo nás len čakalo. Kapela, ktorá v podstate nevyšla z undergroundu, aj keď by si to zaslúžila, vie ako má spraviť poriadnu show. Hrá od srdca, pre ľudí, ktorí túto hudbu majú pribitú k srdci. Presne takto vyzeral ich koncert. Žiadne zbytočné pózy, či hranie sa na niečo. Bez zbytočných predslovov na nás vyvali prierez celej kariéry. Nasadenie bolo perfektné, energické a celé sa to valilo až v hardcorovom duchu, za čo mohli hlavne skladby z najnovšieho albumu Age of the Wicked. Došlo samozrejme aj na špinavé slammy, ktoré publikum ocenilo pochodovým „tancom“. Ľudí bolo málo, ako som spomínal, no i napriek tomu sa pred pódiom vytvoril menší kotlík a došlo aj na nejaký stage diving. Pri tomto športe sa nenechal zahanbiť ani spevák Eric Shute. Ten si tiež vyskúšal, aké silné ruky majú jeho fanúšikovia. Ku koncu setu došlo aj na pozvanie publika na pódium, no ľudia buď nerozumeli, alebo ešte nenabrali odvahu k činu. Po privolaní kapely naspäť došlo k tomu, po čom kapela túžila. Na druhé pozvanie už ľudia reagovali lepšie. Pripojili sa aj členovia predošlích kapiel, a tak začala poriadna party na stagi. Ku Ericovi sa pridal aj Daniel z UNFATHOMABLE RUINATION a o  vyvrcholenie koncertu bolo postarané. UG akcia ako patrí.

Na záver ešte raz ďakujem Lucasovi za jeho snahu obohatiť nám kultúru. Rozum mu iste radí aby stým prestal, no srdcu zrejme nerozkážeš a tak dúfam, že čo nevidieť tu budeme mať ďalšiu porciu pekne tvrdého metalu. Ľudia by sa mohli spamätať a prísť podporiť aj menej známe veci, bo bez podpory takejto akcie, nebude žiadna väčšia.

Lukáš „Bukáčo“ Polák

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj