Recenzia – BRING ME THE HORIZON „Sempieternal“ (Epitaph Records, 2013)

V existencií veľa skupín príde čas, keď sa začnú pomerne vo veľkej miere odkláňať od svojich hudobných koreňov a začnú sa v rámci hudby posúvať pozitívne aj k iným žánrom a celkovo prehodnocujú celý koncept hudby. Bring Me The Horizon dospeli k tomuto kroku a 1. Apríla vydali svoju novinku Sempiternal.
Asi najdiskutovanejšou témou na sociálnych sieťach bol v posledných mesiacoch Jona Weinhofen a jeho odchod z kapely, ktorý sa podľa všetkého neodohral v dobrom. BMTH sa vyjadrili, že na albume Sempiternal nemal takmer žiadny podiel a ostali len s jedným gitaristom. Namiesto nového gitaristu do skupiny pribudol Jordan Fish, ktorý si zobral pod palec klávesy a programovanie.
Myslím, že aj táto zmena mala výrazný vplyv na to, že Sempiternal je úplne iný album, ako boli 3 predchádzajúce albumy. Už počas minulej tvorby BMTH bol znateľný zreteľný posun k viac melancholickým a melodickým postupom, ako na začiatku ich tvorby. Celkovo sa pomaly vytrácali akékoľvek deathcoreové vplyvy a na novom albume úplne absentujú. Aktuálny album však vypúšťa takmer všetky technickejšie gitarové postupy a táto absencia gitarovej práce je nahrádzaná klávesmi. Výrazná prítomnosť klávesových prvkov (či už elektronických, alebo symfonických) je asi najcharakteristickejšia vlastnosť skladieb albumu Sempiternal. Piesne sú koncipované tak, že si ich človek zapamätá už na prvé počutie. Prítomné sú síce aj skladby ako Antivist, ktoré sú pomerne tvrdšieho razenia, ale všadeprítomné klávesové vsuvky navodzujú smutnú atmosféru na celom albume, čiže takých peciek, ako Chelsea Smile, alebo Alligator Blood sa nedočkáte. Či je táto zmena pozitívna, alebo negatívna neviem objektívne určiť. Mne sa osobne aranžmá skladieb páčil a zvukových banky boli vybrané veľmi citlivo. Klávesy sú veľmi vkusné, Jordan Fish odvádza nepochybne veľmi kvalitnú prácu. Pochváliť musím okrem toho aj mix albumu, ktorý mne osobne veľmi sadol a zvukovo je nahrávka na vynikajúcej úrovni.
Okrem inštrumentálnej zmeny je na tomto albume prítomná neprepočuteľná zmena vo vokálnych partoch. K vokálnym schopnostiam Olivera Sykesa je zložité sa vyjadrovať, pretože na živých vystúpeniach sa jeho výkony zhoršujú od albumu k albumu. Neviem, či je to zapríčinené jednoducho nezáujmom, alebo naozaj absenciou schopností.
Vokálne už nie je album postavený na pomerne náročnom screamovom frázovaní, ale na širokej variácií rôznych druhov spevu. Neprehliadnuteľným prvkom je prítomnosť čistého vokálu. Okrem hosťujúcich umelcov, ktorých počuť najmä v refrénoch, ktoré sú často zborovo spievané(nie však na spôsob It Never Ends), spieva na albume aj samotný Sykes. V partoch, ktoré spieva jemne pôsobí celkom prirodzene. Pri skladbách ako Shadow Moses, alebo Sleepwalking je však aj napriek kvalitnému mixu a masteringu poslúcháčovi jasné, že zafungovala štúdiová mágia. Občas sem tam počuť aj nie celkom dorovnanú korekciu intonácie. Čo sa screamu týka, tak počuť miestami aj zmenu techniky a screamy sú zväčša stredne vysoko položené. Čiže opäť skladieb ako Diamonds Aren’t Forever, alebo Crucify Me sa nedočkáte. Opäť však celkové aranžmá spevu je veľmi profesionálne navrhnuté. Spevové linky sú veľmi chytľavé a okrem Sykesovho výkonu nemám absolútne čo vytknúť.
Štýlovo by som zaradila tento album niekde medzi metalcore, post hardcore a alternative rock, miestami som si nemohla pomôcť, ale napríklad skladby ako Empire (Let Them Sing) mi veľmi evokovali Linkin Park v refrénoch a som si istá, že takýchto momentov by som tam našla viac. Občas sa objavia aj nejaké tie metalcoreové rytmické postupy, ale žiadne kruté breakdowny sa nekonajú.
Textovo sa BMTH výrazne neodklonili od svojich zvyčajných tém. Osobne si myslím, že Oliver Sykes je veľmi schopný textár a má svoj vlastný štýl písania, ktorým vie presne vyjadriť o čom je skladba hudobne.
Ak to zhrniem, tak musím povedať, že producentsky je tento album absolútne špičkovo vyprodukovaný. Každý prvok je zasadený presne tak, aby pôsobil na poslucháča príjemne, chytľavo a navodzoval tú správnu atmosféru. Skladateľsky tiež nemám čo vytknúť. Nejakých veľkých prekvapení sa nedočkáme, ale skladby sú kompaktné a bez nelogických následností. Čo na albume nie je objektívne zvládnuté je Sykesov výkon, ktorý absolútne neodráža smerovanie kapely. Osobne by som veľmi rada počula Sempiternal s lepším vokalistom. Napriek tomu však považujem Sempiternal za veľmi dobrý album a na ďalšie hudobné smerovanie kapely som veľmi zvedavá.

                                                                                                                                    7/10 Majka

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj