Recenzia – ECLECTIKA “ Lure Of Ephemeral Beauty“ ( Asylum Ruins Records 2012 )

Pred nedávnom som si z časti, keďže kapelka nemá nejaké rozšírené info a ide vlastne o ich tretí album, dal posluch a tak podotýkam že Francúzska scéna má náozaj plno nádejných formácií hlavne v tej experimentalnej vlne, kde sa sústreďujú prvky ambientu, post blacku. Rozvíja sa stále viac a viac a necháva si svoj značne poznateľný znak originality, umeleckého feelingu a u niektorích tak trocha odporcov čudnosť. Overené a už zabehnuté hudobné spolky vedia stále prejaviť svojú oddanosť svojmu umeniu ale pomedzi to sa formujú ďalšie a ďalšie čo by si z toho chceli svoje ukúsiť a tak by mali dostať šancu.

Eclectika je nepochybne jednou z nich. Album som si dal prejsť sluchom na dvakrát, keďže po prvom posluchu som nejak nevedel čo k tomu vyjadriť, bol som zrejme niekde čo rozhodne nesúviselo s realitou , nechal som to tak, vstrebal si to a pustil znova. Jedno je isté, celková štruktúra skladieb si vyvíja na poslucháča istú komornosť, uzavretosť a tak je to o počúvaní viac osobnom. Zvuk je vyvážený a tak je dobre počuť všetko aj keď je na vlne dosť minimalistickej, nie je absolutne typický, o vokáloch som si spočiatku myslel že tie typické budú ale to mi hneď vyvratila ženská poloha hlasu, ktorá ma značne príjemne prekvápila a dala tomu neobyčajný šmrnc, striedavo sa tam zvádza boj s klasickým blackovým škrekotom a pocity pri tom sú naozaj zaujímavé, nenudia a vzbudzujú jasnú pozornosť.  “ Lure Of Ephemeral Beauty“ je jasne cítiť post nádych hlavne z gitarovej štruktúry, v podstate očakávané ale potom akoby sa z toho vykľula operná baladička prostredníctvom v skutku silného ženského spevu a tak si to gráduje svoju melancholicko- surreálnu atmosféru.

„Cyclic Anagnorisis“ sa nesie v podobnom duchu, ale kam zavedie myseľ je veľmi individuálne a pre osobné pocity. Čo sa týka mňa evokovalo to vo mne pocit akejsi duálnosti, zamieňať si jeden život s druhým, celkovo sú pri posluchu nálady dosť rozpačité ale ta originalita je na tom obdivujúca.

„Handycapped Sex In A Mental Orgy“ ma uniesol na vlnu rozpoloženia keď vnímam niečo čo veľmi chcem a nejde to mať. Skladba ma tak v znení jednak katastrofický charakter ohľadom istej potreby a z toho cítiť hnev a jednak plač z jeho nedostatku.

Tieto tri skladby majú rozhodne najsilnejšie ponímanie. Ostatné sú hlboko späté a viazané na podobne pocity a tak ich ešte viac prehlbujú. Jednoznačné vyprávanie o jednak prázdnote duše tak ako je priestor sám.Hudba tejto vnímavej sorty rozhodne nenechá poslucháča prázdneho aj keď možno občas si také dojmy vytvára. Nejde ju posluchať ako len kulisu zvuku. Niekomu sa môžu songy zdať akoby bola jedná a tak boli len popredeľované, no príslušná atmosféra a ich vyjadrenie z toho jasne vyvedie a dá tak poslucháčovi jasné citové dobrodrúžstvo.

Marcus 8/10

 

Autor: admin

Zdieľaj