Report – ASYMMETRY Festival 5.0 (2.5. a 3.5. 2013, Poland)

Poľský festival Asymmetry s luxusnými menami metalovej a všeobecne alternatívnej scény ma lákal už aj minulý, či predminulý rok, avšak buď z finančných, alebo z časových dôvodov som na jeho návštevu mohol akurát tak myslieť. Tento rok sa však planéty a hviezdy zoradili viac než len vyhovujúco, a výlet do Wroclavu, kráľovského poľského mesta, sa mi podarilo uskutočniť.

Wroclav je mesto v skutku kráľovské, a ak by som ho mal podrobnejšie opísať, zabralo by mi to priveľa času. Ostanem iba pri tom, že vrelo odporučím jeho návštevu, a to aj pomimo akýchkoľvek akcií. Vynikajúce ceny, prekrásne centrum a ubytovanie kvalitné a za malý peniaz. Hostel, v ktorom som prebýval zo svojimi známymi mal naviac krásnu študentskú a bohémsku atmosféru, spojenú s trochou kaviarničkovsko-obyvačkového feelingu, čo iba pridalo na atraktivite daného výletu.

Samotný festival sa odohrával v Hale Stulecii, konkrétne v jej menšom krídle. Aby som to mal z krku, organizácia festivalu bola neskutočná, prostredie ideálne, ani veľké ani malé, pôsobiace naozaj profesionálne, nevznikali rady, koncerty začínali na čas, fontána pri hale podľa mňa donútila zopár ľudí vynechať koncerty, pivo super, občerstvenie dobré, a v nehriešnom vychvalovaní by som mohol pokračovať  ďalej. Skrátka, z organizačného hľadiska sa sťažovať nedalo na nič.

Ako to však teda bolo z hudobnou produkciou, najdôležitejšou zložkou každého festivalu… teda ak sa festival zameriava na hudbu, čo pre Asymmetry určite platí. Prvý deň som bohužial vynechal, čiže o AGALLOCHU, MAYHEME či VADERI vám toho veľa nepoviem, aj keď zvesti ku mne prenikli také, že minimálne prvé dve sa oplatilo vidieť a iślo o vystúpenia nanajvýš dobré (áno, aj MAYHEM vraj zahrali výborne).

Čo sa týka druhého dňa, v ten som sa už v hale nachádzal, a to na všetkých kapelách. Prvým vystupujúcim bol ICONACLASS, americký raper v spoločnosti dj hrajúceho v známych DÄLEK. Narozdiel od DÄLEK však neovplývali svojskou produkciou, a ich set prezentoval najmä 90-te roky a teda klasický agresívnejši rap. Neurazilo, avšak nenadchlo.

Následujúci KILLIMANJARO DARKJAZZ ENSEMBLE však boli už o inom. Pochmurný pomalý jazz spojený s noise/industriálnou rytmikou spolu s depresívnymi výjavmi na plátne vytvorili tú správnu „Asymmetry“ atmosféru a celá sála sa zahalila do tichej eufórie. Strach naháňajúce a akoby z iného sveta. Najsilnejším článkom bola pre mňa vokalistka, krásne využívajúca svoj hlas nie len ako lead, ale aj ako doplnok k hudbe v podobe nasamplovaných výkrikov či ťahavých tónov, samozrejme všetko v správne „desivom“ štýle. Záver koncertu doslova spôsobil zimomriavky, dostal som presne čo som čakal.

Po viac menej oddychovom úvode prichádza na scénu nórsky SHINING, a kto vie o čom hovorím, sa určite musel tešiť. Kto nevie, nórsky SHINING narozdiel od švédskych síce tiež hrajú black metal avšak tak trocha v uvodzovkách. Chlapíci okolo sympatického front mana Jorgena Munkebyho čerpajú z black metalovej atmosféry, avšak zaobalujú ju do jazzu a polyrytmickejších záležitostí. Ak teda vaše srdce túži po blackovejšom DILLINGER ESCAPE PLANE, ktorý by zdobil saxofón, toto je vaša najlepšia voľba. Jazzisti odpálili svoj set vo veľkom štýle novou skladbou „You Wont Forget“ a spočiatku chladnému publiku už po chvíli zhorkli hlavy. Neskutočný set, spolu s obrovskou energiou kapely a fenomenálnymi svetlami (seriózne, asi až na tomto festivale som naplno pochopil silu osvetlenia na koncertoch) dostali  do kolien a prinútili k mohutnému aplauzu každého. Doteraz neviem pochopiť, ako dokáže Munkeby uspievať svoje skladby a hneď na to sólovať ako blázon na svojom sexyfóne. Jednoducho obrovský záźitok.

Možno ma niektorí budú mať za neznaboha, ale nasledujúci CULT OF LUNA ma svojim výkonom síce potešili, ale neočarili na toľko, aby som o nich písal etudy úžastnosti. Koncert samozrejme vynikajúci, zvuk perfektný a členovia kapely do toho dávali všetko. Od majestnátnych postových pasáži až do tichučkých vybrnkávačiek, CULT OF LUNA bol jeden veľký parný valec a publikum ich hudbu prijímalo s obrovským nadšením. Niet divu, post metal by bez nich nevyzeral ako vyzerá, avšak pre mňa hneď po ICONACLASS najslabší koncert. Samozrejme výraz najslabší brať s rezervou, pretože COL aj tak neskutočne nakopávali guľky, a aj ja som parkrát uznanlivo v duhu musel povedať „not bad“. Konkurencia bola však pre mňa prisilná.

Záver večera odlahčil americký raper, a môj obľúbenec ASTRONAUTALIS. Ak by som niekedy mal niekomu odporučiť inteligentný, melodický a naozaj úprimny hip hop, bol by to práve ASTRONAUTALIS. Nasadenie, ktoré dáva do svojho vystúpenia už mnohým otvorilo ústa, a na prevažne metalovom festivale sa chlapec nestratil. Ako sám povedal, aj keď nemá päť „mothafuckerov“ a dvoje bicie ako COL pred ním, poriadna dávka hluku nás neminie. A ako vždy, ani teraz neklamal a set ubehol neskutočne rýchlo. ASTRONAUTALIS sa nezabudol zžiť s publikom, zapogovať si, prežiť gay romancu počas freestyle-u o metale a vyčariť všetkým úsmev na tvári pomocou svojho prirodzeného šarmu. Tretí jeho koncert teda znova nesklamal, a ja so ho znova neviem dočkať.

Na druhý deň som stihol síce iba dve kapely, avšak silou by sa tieto vyrovnali možno aj šiestim. Prvou boli maskoti celého Asymmetry festu a tvorcovia plagátov pre festival, taliani UFOMAMMUT. Ak máte radi napríklad takých ELECTRIC WIZZARD, či ACID WITCH, určite nepriehladnite ani mamutov z vesmíru, pretože to čo predviedli na živo neostalo ani o piaď za štúdiovými výkonmi. Stoner metal v tej najsludgeovejšej podobe v zostave gitara-basa-bicie krásne doplňovala projekcia, a pokiaľ deň dozadu sa zdali niekomu CULT OF LUNA až príliš mohutný, stret s UFOMAMMUT ich musel premôcť. Vlna za vlnou obrovských gitarových stien narážala na hlavy všetkých ľudí v hale, a tí odpovedali synchronným prikyvovaním hlavy, akoby človek sledoval dve moria narážajúce do seba, majestátny zvuk plný neuveriteľných emócií, od bolesti, cez depresiu až po agresiu, čiže žiadna rozprávka s happy endom. Sem tam do toho všetkého zapel aj basák, čím krásne pridal do toho prívalu určitý podieľ psychedélie. Omračujúce a zároveň očistné. Bubienky si však dlho neodpočinuli.

Po nich totiž následovali AMENRA so svojou post metalovou omšou, a aj keď ich zvuk bol o niečo jemnejší ako u UFOMAMMUT, atmosféra a bolesť zhustli. NEUROSISom odkojený belgičania začali svoj set za záhadného výskytu kadidla, a ja som neprestával žasnúť. Jednak kvôli asi najlepšej projekcii na celom feste, jednak kvôli hypnotickému zjavu ich front mana, ktorý vyzeral ako by utiekol z ústavu a jednak kvôli neskutočnej sile ich songov na živo. Doteraz keď počujem skladbu „Boden“, neviem sa ubrániť zimomriavkam. Projekcia s hudbou nanajvýš korešpondovala, a práve aj to dodalo ich vystúpeniu to správne grády. AMENRA ma presvedčili týmto koncertom, že tak ako na albume, tak aj na živo sú majstrami gradácie a vyvrcholenia. Rozdiel medzi ich vystúpením a vystúpenim CULT OF LUNY geniálne zhrnula kamarátka, a ja si vypožičiam tento jej výrok: „Cult of Luna to myslia vážne, Amenra to cítia vážne“.

Týmto pre mňa festival skončil, aj napriek tomu, že THE MELVINS a VON MAGNET mohli, a pravdepodobne aj boli vynikajúci. Silu som však nenabral, a po dvojici parných valcov by som si ich už asi dostatočne neužil. V konečnom dôsledku však musím povedať, že festival to bol asi jeden z najlepších (ak nie najlepší), na akom som sa ocitol. Vrelo odporúčam, a dúfam, že budúci rok mi budú planéty znova naklonené, pretože ak nie, budem sa musieť snažiť ich donútiť, či už po dobrom, alebo po zlom.

Vladimír „Sarkast“ Mikuláš

Autor: admin

Zdieľaj