Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“

Košická scéna, kedysi bohatá na mnohé metalové poklady, sa nám značne zredukovala. Zopár klasických kapiel  nám však aj napriek tomu stále ostalo, jedna z nich je aj sebranka OBLITERATE. Pôvodne grindcorové komando vychádzajúce z klasikov NAPALM DEATH  si už dlhšie hľadalo vlastnú cestu, čo sa im vďaka poslednému albumu Superboring podarilo. Reč nebola len o vývoji, ale aj o začiatkoch a iných zaujímavých témach. K rozhovoru sa mi podarilo dostať všetkých členov, no hlavné slovo si zobrala terajšia hlava skupiny – Ivan, tak sa nechajte viesť !

Na začiatok predstav stručne svoju kapelu pre tých, čo nemajú ani páru, kto ste…

Ivan: V skratke by sa dalo povedať, že súčasný Obliterate je mix tradičného a nového  metalu a aj trochu toho grindu tam snáď ešte ostalo ;) A to všetko je prikorenené štipkou melodiky a štipkou elektroniky.  Úplne najlepšie bude, ak nedáte na tieto „reklamné reči“ a radšej si  pustíte samotnú hudbu, prípadne sa prídete pozrieť na náš koncert, a spravíte si vlastný názor na nás.

Názov OBLITERATE, čiže vyhladiť, mi príde dosť výstižný k vašej hudbe. Bol to zámer ?

Marcel : Spoločne sme sa zhodli (samozrejme v tej dobe, keď sme s Obliterate začínali), že by kapela mohla mať takýto názov a zároveň názor. Proste vzniklo to spontánne. Potlačiť zlo a nepokoje na svete, vrásky tejto spoločnosti. Toľko asi k tomu názvu.

Ivan:  Myslím že lepšie si v tom 1992 ani nemohli vybrať, to čo vtedy produkovali za hudbu, to dokonale vystihovalo.

Jediný z pôvodnej zostavy je len bubeník Marcel, tak mám otázku na neho. Ako vidíš terajšiu chémiu v kapele? Myslíš si, že je terajšia zostava dostatočne stabilná, aby vydržala dlhodobo ?

Marcel: V kapele sme už miešali rôzne chemické vzorce a mútili rôzne hudobné elixíry. Obliterate prešlo mnohými zmenami v zostave a o každej sme mysleli, že takto by nám to mohlo vydržať dlho. Fakt, stretli sme sa mnohí fajn ľudia i hudobníci, no stále do toho niečo prišlo, aby nás to rozdelilo. Či už to bola práca, rodina, alebo iné záležitosti. Aj teraz len môžem tvrdiť po toľkých zmenách, že je táto zostava plná energie a vidím to fajn aj do budúcna, no nikto nikdy nevie, čo mu život prinesie. Bola by škoda opäť meniť zostavu, darí sa nám tvoriť podľa mňa v celku super muziku a cítim sa aj dobre medzi chalanmi.

Gabi, tvoj vokál mi príde dostatočne svojský a hneď rozpoznateľný. Ako si vlastne objavil, že niečo také dokážeš zo seba vydať? Staráš sa aj nejak o svoj poklad – nejakým pravidelným tréningom, či prídeš na hotové a rovno to zo seba dáš ?

Gabi: Ešte pred 10 rokmi som netušil, že môj vokál niekedy nejaký bude. Proste sme si ako mladí založili kapelu a skúšali sme. Niekomu to išlo a niekomu pre zmenu nie. Až po nejakom roku sa to prejavilo , resp. mi to začalo nejako spievať a potom to už išlo. Čo sa týka starania o neho, pravidelné skúšky mi ho udržiavajú v kondičke. Síce niekedy sa nedá stále kvôli pracovným povinnostiam.

Popri OBLITERATE „spievaš“ aj v KILLCHAIN, ktorú kapelu vlastne berieš ako prioritu ? Nie si vyčerpaný, keď tvoríš hlas obidvoch kapiel?

Gabi: Prioritne sú obidve pre mňa a stále budú. Nikdy tam nebudem hľadať sebemenší rozdiel. Vyčerpaný nie som, dá sa to zvládnuť aj na jednom koncerte za sebou. Niekedy to je ťažšie, ale nič nie je nemožne.

Janči , predchádzajúcu otázku pretransformujem aj na tvoj prípad, keďže ty  hráš na base aj vo FADING TOMORROW. Ako to vidíš ty?

Janči: Ktorá kapela je pre mňa prioritná? Ťažko povedať, lebo obe mi dali veľa. No popravde, prioritnejšia mi je FADING TOMORROW z toho dôvodu, že som sa pri nej začal venovať tvrdšej hudbe, ktorú som aj počúval. Postupne po zmenách spevákov sa menil aj štýl a to ma tiež tešilo. Keď prišiel za mnou Gabo s otázkou, či nechcem s nimi hrať, nedalo mi to a chcel som sa zdokonaliť vo svojom hraní a ponuku som prijal, a som rád že som to urobil, lebo mi to dalo dosť veľa. Takže záver je vlastne taký, že obe kapely sú pre mňa dosť prioritné.

Gabi, všimol som si, že si vystúpil aj s poľskou kapelou EPITOME, kde si bol celý poliaty krvou na štýl HAEMORRHAGE, môžeš nám bližšie popísať túto udalosť ?

Gabi: No s Epitome sme nahrali spolu aj dva albumíky, mali sme nejaké koncertíky spolu, len tu skôr išlo o to, že som to už časovo nevykrýval, už to bolo na mňa moc , ale rozišli sme sa v dobrom, stále sme v kontakte a  niekedy si aj vypomáhame . Čo sa týka vystúpenia, show proste musí byť, EPITOME  to stále hrali na tu patologickú stránku a ide im to dobre, krv a plášte, a na pódiu to proste klapalo.

Prejdime k vašemu poslednému albumu „Superboring“. Hneď ako prvé ma upútal názov, príde mi dosť sarkastický k hudbe, akú hráte. Bol to zámer ?

Janči: Áno bol to zámer. Z toho dôvodu, že je to náročné na počúvanie pri bláznení v pite a tak si to ľudia vychutnávajú v stoji a miestami to vyzerá ako by sa nudili, alebo ich to nebavilo, a nudia sa a odídu. :-D

Ivan: Uhádol si správne, je to moja reakcia  a výpoveď na to, v akom stave sa nachádza súčasná scéna, či už naša, česká či svetová, všetko je tak super, super obaly, super zvuk,  super kérky, super  merch, a samozrejme super hudba, ktorá ako keby pochádzala od jedného super autora , ktorú si už niektoré skupiny, ak sú invenčné, upravia tak, že riff „a“ dajú za riff „d“ a rôzne iné kombinácie, tie menej invenčné väčšinou len text si doplnia vlastný.  Chvalabohu, pri tom obrovskom množstve spotrebného odpadu sa stále nájde niekto, komu ide aj o hudbu. Toto sa dá, ale nielen v hudbe pozorovať , veď si stačí zájsť do kina či zapnúť telku, prípadne siahnuť po knihe atd.  Prázdna nablýskaná forma bez obsahu, a najsmutnejšie je na tom to, že často si takto sami dobrovoľne vyplachujeme hlavy. Ale aby to zase nevyznelo úplne negatívne, myslím, že to všetko súvisí aj s celkovým vývojom. Kedysi bolo oveľa menej kapiel, čiže aj menej odpadu, teraz keď je tak veľa všetkého, samozrejme že aj odpadu je viac.  A pri tom stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané.

Sarkastický mi príde aj Váš videoklip ku skladbe „ Freefall society“. Ako sa vlastne zrodila myšlienka k jeho natočeniu ?

Ivan: Myslím, že video ku „Freefall society“ je viac recesistické ako sarkastické, aspoň to bol hlavný zámer, nakoľko kto už nás aspoň trochu pozná, vie ,že napriek témam, ktoré rozoberáme na albumoch, nemáme radi, keď sa niečo berie smrteľne vážne, trochu nadhľadu nikdy nie je na škodu. Ďalším dôvodom, prečo to video vyzerá tak ako vyzerá, je to, že nás nestál vôbec nič, teda až na tú trochu času, čo sme tomu obetovali, a ani toho zase nebolo nejako extra veľa ;) A okrem toho, prečo by sme sa nepodelili  o tú srandu, čo sa deje cestou na koncert ;)

Janči: Spontánny Ivanov nápad, na ktorý sme sa nechali nahovoriť. No tie pohľady ľudí v okoloidúcich autách stáli za to :-D

Ako celok mi príde album určený pre pozorné počúvanie, nie pre nejakú zábavu, alebo rozbíjanie sa v kotli, bola tá komplikovanosť, kde sa musíš veľmi sústrediť, aby si pochytil všetky tie zmeny, cieľom ?

Ivan: Áno i nie, jednoducho mám rád, keď veci nie sú len tak povrchné  a keď už niečo tvorím, snažím sa to spraviť tak, aby aj pre mňa to bolo zaujímavé, ale čo sa týka komplikovanosti,  mám pocit, že pri tých veciach, ako dnes hrajú niektoré skupiny, vyzeráme pri nich ako punkáči. Ja osobne som mal a stále mám rád albumy, ktoré ti hneď nevydajú všetko čo ukrývajú, ale postupne objavuješ a odkrývaš rôzne vrstvy a iné aranžérske a hudobnícke dômyselnosti.

Album je prepletený rôznymi samplami a zvukmi. Čí bol nápad posunúť sa takouto cestou ?

Ivan: To je  môj nápad a moja práca. Súvisí to presne s tým, čo som písal o otázku vyššie,  toto je jedna z najväčších radostí, čo sa týka štúdiovej prace, hľadanie rôznych samplov, zvukov a ďalších vychytávok, často ma také niečo dokáže inšpirovať k niečom ďalšiemu, akurát že tu treba ustriehnuť, aby som to zase zbytočne neprehnal, našťastie skoro všetky nápady mi kapela následne odobrila, Môžem spomenúť ako takú pikošku, že vlastne iba jeden návrh neprešiel, konkrétne saxofónové sólo do 00110000, ktoré zatrhol Marcel, že to už je veľa.

Janči: Nápad to bol Ivanov. Doma nemá čo robiť, tak vymýšľa kadejaké sprostosti. :-D

No najexperimentálnejšia vec na albume je záverečná „Cricle in the dust“, kde nájdeme popri veľkej dávke elektroniky aj saxofón či čistý ženský vokál. Nebáli ste sa, že pre vašich fanúšikov to bude ťažký oriešok?

Ivan: Skôr som bol zvedavý, aké budú na to reakcie. Nad tým, že to ortodoxní grinderi neprijmú, som sa nepozastavoval, tí už mali problém s predchádzajúcim albumom, našťastie väčšinou prevládajú pozitívne reakcie na „Cricle in the dust“, i na celý Superboring. Ešte by som podotkol, že s návrhom ženského spevu do tejto skladby prišiel Gabo a dokonca už aj vedel, že koho chce na to osloviť, a Lenka našťastie nebola proti.

Mohol by si každý text na albume popísať jednou vetou ?

Ivan: Neviem, či môžem, ale rád sa pokúsim.

00110000 : Je o internetových vševedkoch a všadebolkoch, ktorí si v podstate len umelo dvíhajú vlastné ego.

Freefall society : Ľudstvo sa skrz klamlivé zdokonaľovanie dopracováva len k úpadku ľudských hodnôt.

Mostly Harmless : Dnes už je nás stále viac a viac, jasné, že Zem nám to, ako sa k nej správame, vráti všetko aj s úrokmi.

Superboring : Je toho tak veľa čo je dnes super, škoda len, že veľa je ich super prázdnych.

Like a falling leaf : Sme len bezmocne unášaní vetrom udalostí ?

Circles in the dust : Prečo som tým, kým som a robím to, čo robím ?

Album vyšiel pod hlavičkou našej hlavnej stajne -GOTHOOM PRODUCTIONS. Ako došlo k tejto spolupráci ?

Ivan: Čo Peťo Beťko s Gothoom prod. robil sledujem nie úplne od začiatku, ale dosť dlho na to, aby som videl, že to nie je len o tom klasickom firemnom prístupe – musím na vás zarobiť stoj čo stoj, ale že jednoducho má tu hudbu rád, a československú obzvlášť.  V OBLITERATE sme už pri skladaní Superboring vedeli, že hlavný cieľ, čo sa týka vydavateľa, je Gothoom. Oslovil som Peťa s priamou otázkou, či by nemal záujem a on našťastie mal.

Váš samotný cover mi príde dostatočne zaujímavý. Kto je jeho autorom a čo má vlastne vyjadrovať? A akú vlastne prisudzuješ dôležitosť vizuálu, resp. imidžu ?

Ivan: Že sa páči, ma teší obzvlášť kvôli tomu , že je to moja práca ;) Celá pointa je tá, že všetko, čo je okolo nás , všetko čo vidíme, jeme, počujeme, všetky rozhodnutia, slová či vety, za všetkým je rozum, jedna z vecí, ktorá nás robí tým, čím sme,  stačí ho len používať, a môžeme vidieť  a vedieť viac.  Mohol by som použiť slávny citát zo Samotárov: „Vy ten život nežijete, vy ho jenom krájíte“. Imidž dôležitý je, aj ja sa radšej pozerám na pekné veci,  ale vadí mi, ak sa dáva dôraz iba na imidž a hudba je len akýsi soundtrack ku merchu.

Ako vidíš s odstupom času váš album, zmenil by si na ňom niečo, či si 100% spokojný ?

Ivan: Ku podivu zatiaľ som spokojný s výsledkom,  určite by sa našli nejaké veci, ktoré by sa mohli ešte zlepšiť, ale takto, ako to je, mi to vyhovuje. Ako sa poznám, určite sa to časom zmení, zatiaľ stav trvá. Celkovo veci, čo sa diali, najmä pri nahrávaní Superboring, boli super a to najmä vďaka super ľuďom, ktorí pomohli, aby ten album vôbec vznikol, či už od Peťa Hiju, ktorý výdatne pomohol s vokálmi, Jozzimu za úžasné sóla, Lukášovi Kreheľovi za obrovskú pomoc pri nahrávaní vokálov a dodatočných gitár, a samozrejme celej kapele a  Gothoom productions.

Janči: No ja osobne som s tým albumom spokojný. Nemám problém si to sám vypočuť :-D

Viem, že album vyšiel len nedávno, nedá sa mi nespýtať, či už máte nejaké nové skladby ? A čo vlastne chystáte do budúcnosti ?

Janči: Nové skladby sa črtajú. A do budúcna? Album, koncerty, festivaly a hlavne potešiť fanúšikov a zaujať čo najviac ľudí.

Ivan: Už sa pracuje na nových, zopár ich už aj mame naskúšaných, ale na verejnú premiéru si ešte počkajú minimálne do jesene, kým je Superboring čerstvý a ešte nemá ani rok (oficiálne), našťastie nás ešte baví hrať skladby z neho. Plány do budúcnosti sú v podstate stále také isté, čo najviac koncertovať, vydať nejaký ten album, dva či tri, nejaké to TOUR keby sa podarilo, tiež by sme sa neurazili.

Ďakujem za váš čas a rozhovor. Nejaké slová na záver ?

Takto na záver by som sa chcel poďakovať za poskytnutý priestor a za to, že ste to dočítali až sem.

Lukáš „Bukáčo“ Polák

 

 

 

 

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj