Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 1

INTRO:

Tak s konečnou platnosťou máme 4. ročník nášho jediného extreme metalového festu za sebou. Pre informáciu, o klasický text tohto reportu sa postaral Roman „Demon“ Chocholáček a o tučný zase Lukáš „Bukáčo“ Polák. Tento ročník sa dotýkal Metalexpressu viac ako minulé. Tým najmetalovejším spôsobom sme si spomenuli na nášho brata Martina Avuka, podľa ktorého bol pomenovaný aj stage. Martin bol určite spokojný a poslal nám sem z Valhaly krásne počasie, ktoré vydržalo počas všetkých dní festivalu. Musím skonštatovať, že GOTHOOM sa vydaril vo všetkých aspektoch. Z môjho pohľadu organizátori odviedli kus poctivej roboty a aj keď niekedy niečo nevyšlo, tak predsa rodine treba odpúšťať. A aj o tom je GOTHOOM, nielen o multižánrovom výbere skupín, ktoré odohrali. Je o priateľoch, zábave, spoznávaní nových ľudí, občasnej demencii a psychiatrii. Tohto všetkého sme si užili do sýtosti.

DEŇ 1:
Prvý festivalový deň sa niesol v očakávaní poriadneho death metalu v podaní hlavných skupín večera WHITECHAPEL (USA) a DECREPIT BIRTH (USA).

Moje prvé kroky zaviedli ku stageu počas oneman projektu MACERACE. Jeden chlapík zamaskovaný v „predator maske“, či trochu na spôsob DYMYTRY chŕlil celý grindový register, cez hlboké „horror“ growly či uškriekané pasáže a celé to klincoval humornými názvami skladieb. Hlavný zápor však bol, že celá hudba išla z playbacku, tak to akosi strácalo dušu a vyvolávalo len pocit umelosti.

Hardcore v živom prevedení vie vždy nakopať rite, či sa jedná o svetového zástupcu alebo slovenských parobcov, v tomto prípade HATE CONTROL. Taktiež by sa dalo povedať, že hardcore bez odozvy  moshujúcich ľudí je ako ryba bez vody, no našťastie sa nám ryba na brehu jazera Tajch nezadusila. Vystúpenie malo gule, plno energie a ráz, čo im aj ľudia z pred pódia vracali.

Draci a dračica z ČAD opäť raz ukázali, ako sa robí tvrdá hudba s humorom. Vystúpenie malo grády a čo bolo hlavné, bolo plné vtipu a vyspievaných hlasiviek. Pri niektorých skladbách ako “Piče idú do polusu“ či „Varič pika“ sa mi zdalo, že spieva celý areál na plné obrátky.

Prvá skupina, ktorú by som vyzdvihol nad ostatné je  NOOSTRAK, ktorí podali veľmi konsolidovaný výkon a myslím, že boli dôstojným zahriatím pred WHITECHAPEL. Aaaaaargh, to WHITECHAPEL vytasili zvuk ako zo štúdia. Normálne mi padla sánka a chveli sa vnútornosti. Mám dobre napočúvaný debut od tejto skupiny a priznám sa, že je to aj posledný album, ktorému som sa venoval. Neviem, akosi som nezachytil túto deathcoreovú vlnu. Ale títo chlapíci ma naživo presvedčili, že robím asi chybu. Koncertne je to veľmi chytľavá muzička, čo má gule. A ľudia patrične skupinu podporili a vrátili skupine energiu, ktorú vydávala z pódia. Po tomto vystúpení som sa trošku obával, ako nadviažu DECREPIT BIRTH. Hrajú odlišný štýl death metalu. Ale po druhej skladbe zo mňa strach opadol, ľudia sa bavili aj naďalej. Množstvo hudobníkov sa tešilo hlavne na gitaristu Matta Sotela, ktorý určite nesklamal. Skupina nám zahrala vyvážený prierez albumami „Diminishing Between Worlds“ a „Polarity“. A ako čerešničku dali cover od kultových DEATH a to skladbu „Crystal Mountains“, pri ktorej ani jedno deathmetalové srdiečko nezostalo chladné.
Hardcorová živelnosť, alternatívne postupy, skvelá kombinácia melo. spevu a growlu, spolu to vytvára z BRAINSCAN výnimočnú kapelu. Naživo ešte vedia pridať do vrtule a vytvoriť energickú bombu a tá nenechá chladného žiadneho človeka, ktorý sa čo in len zatúla na ich vystúpenie. Gothoomské vystúpenie sa nieslo v takomto duchu, akurát škoda, že nedošlo na pôvodne plánovaný krst, bol by som si aj kúpil nové CD.


Prvý festivalový deň nám uzavreli punk rockeri KONFLIKT a ja som si ich išiel pozrieť z recesie. A nesklamali. Po istom čase sa Ďuriho navážanie do metalistov nedalo zniesť a to už podaktorí strácali nervy a začali skupinu fuckovať. Takéto rozprávočky môže skupina hovoriť pred adolescentnými punkáčmi a nie na metalovom festivale. Mohli prísť, potichučky odohrať a odísť, čo sa im vlastne ani nepodarilo. A tak spokojný zaliezam do stanu klepať kosu.

DEŇ 2:
Ja vstávam akosi skôr ako kolega Roman a preto som si nenechal ujsť zvolenských death metalistov THE INFINITE WITHIN. Ich technická hra a zladenosť nám pomaly rastie do krásy, oproti košickému vystúpeniu urobili kus práce a už to nevyznelo tak rozhádzane, samozrejme, dajú sa vytknúť drobné chybičky v rytmike a podobných veciach, ale sú na veľmi dobrej ceste, som zvedavý na album.

Prebúdzam sa do krásneho dňa. Raňajky v podaní českých experimentátorov MINDWORK si nemôžem nechať ujsť. Najtechnickejšia skupina festivalu ma príjemne nakopla do nového dňa a ich vystúpenie radím medzi to najlepšie na festivale. Tak isto som si nemohol nechať ujsť Slovákov GOD DEFAMER, ktorí tlačia tiež ten svoj „farmársky“ death metal do technickejších sfér. K ich vystúpeniu nemám moc čo dodať. Azda len brutálne, makabrózne, zničujúce.
Steve a jeho družina BRUTE je už pomaly záruka kvality, niekomu z toho až gate pukajú. Zostava sa im síce ochudobnila o speváka, no to im neubralo na grádoch, ktoré má táto vranovská mašinéria. Vystúpenie plné silných riffov, melodických vyhrávok, ale hlavne plné sily a údernosti, ktorá vám doslova vybije všetko z hlavy a zostane vám v nej iba ich hudba. Nečudo, že Stevovi aj praskli nohavice. Tie gule, čo má ich hudba, sa nejak museli prejaviť.

Chlapci z BelUSA  – SUBURBAN TERRORIST na čele s hlavým skokanom z pódia Tomášom ukázali, že patria k špičke death metalu u nás. Ich hudba miesi americký death metal s občasnými vsuvkami grindcoru, čo v spoločnej kombinácii naberá na riadnych obrátkach. Tomáš našťastie počas tohto setu nezoskočil z pódia, ale chrlíl hlboký growl za asistencie Maceja, s ešte väčšou silou ako z CD, čo vystúpeniu pridávalo riadnu mohutnosť. V závere setu dokonca došlo ku zborovejšiemu zaspievaniu refrénu z piesne “Loco“, a to sa tak často nevidí, aby publikum spievalo refrén death metalovej piesne.

FLESHLESS, to vám bol iný krkolam. Oni snáď majú tie skladby naschvál poskladané tak, aby vám hlava neostala stáť na jednom mieste, ale mala potrebu sa odkrútiť z krku. Do toho spevák dával riadne zverniny cez jelenie ručanie, až po riadne prasačiny, čo zapadlo do ich hudby jedinečne. Celkovo ich vystúpenie malo poriadnu šťavu a impulz, vďaka čomu publikum začalo pomaly vrieť.


ROOT, čo k tomu dodať? Sám som bol prekvapený, čo nám táto legenda spoza rieky Moravy ukáže. Videl som ich naposledy asi pred ôsmimi rokmi, takže očakávania boli opatrné. Opäť sme sa dočkali prierezu ako starými albumami, tak aj novšími vecami. Myslím si, že na štýl a množstvo dobrých skladieb, čo skupina má, bolo 40 minút hracieho času málo. Aj keď myslím, že pre Big Bossa to bolo tak akurát. Skupina odišla bez slova z pódia a prenechala priestor pre svojich poľských kolegov HATE. Tí sa v mojich očiach postarali o osobné sklamanie celého GOTHOOM festivalu. Ja sa pýtam, kde nechala skupina atmosféru a energiu, ktorú nám dáva na svojich štúdiových nahrávkach? Neverím, že smrť jedného člena dokáže rozložiť skupinu. Motor skupiny, bubeník, pôsobil skôr ako ručná brzda. A tak sa pre mňa HATE stávajú čisto štúdiovou skupinou.
Na ďalšie zoskupenie z ďalekej Moskvy som sa tešil už doma a aspoň tá ma nesklamala. ARKONA na čele s alfa samicou Máškou rozbehla riadne folk metalové peklo a miestami som si pripadal ako na starej slovanskej veselici. Dali sme si aj „Stenka na stenku“ kedy Máška rozdelila kotol a išlo sa na steč! ARKONA potvrdila, že hudba sa nerobí len za oceánom a dokáže niesť posolstvo svojich predkov. A pre niekoho primitívna hudba dokáže človeka motivovať.

Nespútaná šialenosť, nekompromisná nepredvídateľnosť a tá živelnosť – to je prosím pekne ANAAL NATHRAKH. Ich vystúpenie mi pripadalo, ako keby som bol na psychiatrii, toľko šialených zvratov a maniakálnych postupov sa len tak nevidí. Spevák ako hlavný pacient vypúšťal zo svojich hlasiviek maniakálne vrieskačky, growly a všetko, čo sa môže v tvrdom metale nájsť, no čo som nečakal, dal sa aj do melodických spevov, nie preto som nečakal, že nepoznám ich tvorbu, práve naopak, ale počas minulých koncertov, čo som ich videl to akosi ignoroval a týmto činnom si ma úplne získal, aj keď treba povedať, že to nebolo práve najčistejšie, no ako celok to fungovalo priam dokonale. Madness maximálneho zrna. Jediná smutná udalosť nadišla na konci setu, kde SBS-kár neznalý angličtiny, napadol fanúšika, ktorý bol pozvaný kapelou na pódium, načo spevák hneď zareagoval a fanúšika si nedal, no našťastie to dopadlo v mieri.

K večeru sa nám do uší dostala uspávanka menom SEAR BLISS. Black metal rozťahaný ako žuvačky, ešteže mali po ruke trúbku, ktorá osviežovala ich vystúpenie, inak by som sa musel rýchlo pobrať do stanu a neuvidel by som môj obľúbený horror BRAINDEAD, ktorý padol ako vždy parádne na bránice.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE….

Roman „Demon“ Chocholáček a Lukáš „Bukáčo“ Polák

 

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj