Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 1

  1. deň

Rok sa nám stretol s rokom a Brutal nás opäť lákal pod svoje pazúry. Line-up bol tradične nabúchaný samými peckami, nebol dôvod váhať a tak som sa vypravil do Pevnosti Josefov po tretí krát. Hneď ako prvé ma milo prekvapila absencia obrovských radov čakajúcich ľudí na vybavenie vstupu, ktoré boli kritizované v minulých rokoch. Na druhú stranu, čo ma trochu zarmútilo, bolo zníženie počtu Toi-Toi-ek, paliet a hlavne válovov v campe, ktoré boli dodané až v ďalších dňoch. Dokonca sa mi zdalo, že klesol aj počet ľudí, nemyslíte ?

Ako prvú kapelu som si vybral „old schoolo“ ladených JUNGLE ROT. Bol to prachnivo – najtradičnejšie ladený death metal, občas zaborený do doom metalu. Hrali so srdcom, nasadenie bolo parádne, bolo im veriť každý jeden tón. Pre mňa výborný začiatok festivalu.

MALIGNANT  TUMOUR vyzbrojený ohňami, pyrotechnikou a inými výbušnými hračkami predviedli vystúpenie hodné ich mena. Crustovo špinavé, rock ´n ´rollovo energické s poriadnou dávkou hravosti a nasadenia, no nezabudlo sa i na zábavu. Humorné parochne a fúzy, to je pre nich to pravé orechové, niekedy som sa až bál, či sa im od ohňa nezapália fúzy, našťastie to tak nedopadlo a vystúpenie odohrali bez spálenín. Zatiaľ ma brutal vystúpeniami veľmi tešil.

Došlo na najväčšiu kapelu úvodného, „warm-up“ dňa.  Tým nebol nikto iný ako samotná legenda thrash metalu  – TESTAMENT. Musím sa priznať, že som od nich mal veľké očakávanie, ktoré sa až tak nenaplnilo, no i napriek tomu šlo o skvelé vystúpenie. Chuck Billy povolal všetky sily „star warsu“, ale až tak nie, no jeho stojan na mikrofón mi pripomínal svetelný meč. O jeho speváckych kvalitách už toho bolo popísané dosť, je to tá najvyššia trieda s obrovskou charizmou. Gitarsti – Alex Skolnick a Eric Peterson zohratí úplne dokonale. Bicí stroj menom Gene Hoglan dával nekompromisne presne, jediný, kto mu konkuroval, bol Tomas Haake, ale to je už samotná špička ľadovca. Vystúpenie mi i napriek tomuto všetkému prišlo príliš formálne a trochu mu chýbala šťava. Najsvetlejší moment prišiel s vytvorením „wall of death“ počas skladby  „The Formation of Damnation“, kde sa publikum pekne chytilo a vytvorilo parádny mlynček. Koncert v konečnom dôsledku hodnotím kladne. Po poslednom tóne vystúpenia na mňa už doľahla silná únava z cestovania, tak som pobral do stanu.

  1. deň

Ráno po klasicky výbornej cesnačke na uzdravenia žalúdka som zbehol na COFFINS. Kapela vyznávajúca tie najzaprášivejšie zákutia death metalu a k tomu z Japonska, to je kombinácia veru nevídaná. O to viac ma prekvapilo, že fungovala parádne s obrovskou chuťou a zápalom pre vec. Títo páni si to hrajú pre seba a bolo jasne vidno, že názor ostatných ich vôbec netrápi a tak to má byť! Výborný začiatok dňa.

MAGRUDERGRIND to vypálili v nekompromisnom tempe. Rúbalo sa, rezalo, do toho nekompromisné vrieskačky až na samotné dno hlasiviek. Akurát mi to prišlo trochu slabšie ako v Nitre, darmo, je to kapela priamo z najhlbšieho undergroundu, a tá patrí hlavne do klubu, no i napriek tomu to bol maximálne energický set.

Pri BELPHEGOR mrzelo hlavne to, že vystúpenie bolo počas denného svetla, kde sa atmosféra čistého zla a temnoty akosi vytratila. Predsa, kto kedy videl, aby satanistický rituál prebiehal cez deň ? No i napriek tomuto mínusu, aj keď podľa mňa zásadnému, zahrali poriadne krvavo s poriadnou dávkou energie.

Došlo na najväčší masaker fesťáku – DYING FETUS. Toľko energie a hlavne nekompromisného tlaku sa len tak nevidí. Až som mal miestami pocit, že sa ich hudba zhmotní a prevalcuje celé publikum ako monumentálny valec. Navyše to bolo celé zahraté nadmieru technicky a priam dokonale presne. Chlapci nezabudli ani na svoje korene, resp. na to, čím sa „preslávili“ a to slamming brutal deathom. Ak došlo na mohutné pasáže okorenené tým najhlbším growlom, aký bolo možné na festivale započuť, tak mi blahom poskakovala hlava, pardon, skoro mi odletela, takú to malo silu! Dokonalé vystúpenie, tlieskam!

K vystúpeniu ENSIFERUM nemám veľa slov, resp. žiadne pozitíva. Nezohraté, nudné, vizuálne gýčové, proste jedno z najväčších trapasov festivalu. Toľko.

Našťastie, hneď nastúpila samotná špička francúzskej scény GOJIRA a tá mi hneď zlepšila náladu. Keby som mal toto vystúpenie popísať dvomi slovami, tak by som použil – tlak a atmosféra. Na jednej strane strašne vytlakované piesne napr. „Backbone“, kde žiadnemu fanúšikovi neostala hlava, resp. celé telo v nepohybe. Priam masáž energie a sily. Na druhej strane boli piesne ako „Flying Whales“, kde sa atmosféra mohla krájať. Joe si trochu mohol odpustiť nadávky, ale to neubralo veľa z toľkých pozitívov ich koncertu.

Thrash metal v podaní ANTHRAX mi prišiel najlepší z fesťáku. To, čo som vyčítal TESTAMENT-u – málo energie a zápalu, tu o tom nemohla byť ani reč. Malo to gule ako slon. K tomu Joey Belladonna spieval ako malý boh, skoro dokonale. Gitaristový mág Scott Ian hral s takou chuťou a zápalom, až to bola čistá eufória pozerať naňho, navyše neomylne presne a technicky dokonale. Toto bolo thrash metalové vystúpenie par excellence.

Industriálna mašinéria FEAR FACTORY mala jednu vážnu chybu a ňou bol Burton C. Bell. Ten spieval tak falošne, bez rytmického cítenia či intonácie až to pílilo uši. Nechápem, ako ho môžu ešte Dino a spol. udržiavať v kapele, zbytočne im to kazí meno. Keď vynechám tento fakt, vystúpenie bolo parádne, hrali väčšinou staré pecky, ktoré mali nehorázny drive a silu, hlavne tie bicie, to je zvuk ktorý vás rozseká. Najrozporuplnejšie vystúpenie festivalu.

VOIVOD môžem kľudne zaradiť ako jedno z najmenej stráviteľných vystúpení festivalu. Ich neurotické space riffy ako keby ani nepochádzali z tejto planéty, do toho Snake-ov svojský vokál, ktorý ešte  menej uľahčil vystúpenie. Navyše to bolo celé zbytočne prehúlené, kde bolo ledva rozoznať už tak dosť ťažké skladby. Musím dodať, že celý Jägermeister stage bol počas celej doby až na pár výnimiek dosť hlučný, škoda toho.

Death´n ´rollová klasika ENTOMBED mala pre zmenu fantastický zvuk, akurát mi vystúpenie prišlo akosi nudné. Ako keby ich to nebavilo a chceli čím skôr odísť. Inak hrali samé klasiky žánru, ktoré si asi radšej pustím z cd.

Tento rok bol značne ochudobnený o novodobý štýl deathcore, no zato tu zavolali jedného z najväčších vlajkonosičov žánru – WHITECHAPEL. Zvuk už klasicky hlasitý, no na intenzite to až tak nevadilo. Priam naopak, pri breakdownoch mi to prišlo, že im hlučnosť pridáva na sile a mohutnosti. Kotol bol masívny, aj keď sa mi zdalo, že ľudia sa nejako zredukovali, no o to viac zostalo priestoru pre ich fanúšikov. Spevák Phil chŕlil na jednotku, či už vrieskavé pasáže, či hlboké growl vsuvky. Gitarové trio dávalo technicky náročnejšie pasáže tiež na výbornú a k tomu poctivo „deathcorovo“ prehýbali. Veľmi vydarené vystúpenie.

Došlo na záverečné vystúpenie dňa, black metalové komando zo Švédska – MARDUK. Musím povedať, že som čakal oveľa divokejšiu jazdu, aj zvuk im nejako odchádzal, celkovo to nehodnotím práve kladne, alebo to všetko už bola moja únava ? Každopádne som vystúpenie pozeral z posledných síl a po ukončení som utekal do stanu, dobiť energiu na ďalší deň.

Pokračovanie na budúci týždeň, keď sa v zdraví vrátime z GOTHOOM FESTU:o)

text: Lukáš „Bukáčo“ Polák

foto: Veronika „Werdza“ Klimonova

 

 

 

 

 

 

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj