Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 2

3. deň

Úvod dňa patril death metalovej nakladačke ANTROPOFAGUS. Hneď od prvých tónov bolo jasné, že chlapci sú z Talianska, masívne energické náklady plné technických vychytávok podľa vzoru HOUR OF PENANCE. Tejto kapele môžu páni vďačiť za veľa, čo aj svojou hudbou dali najavo. Výborný ranný náklad.

Ani si nepamätám, kedy na hlavnom stagei hrala nejaká slovenská kapela. Toto privilégium získali bánovskí chlapci ATTACK OF RAGE. Po košickej absencii jedného gitaristu tu nastúpili v plnej zostave, čo bolo hneď aj počuť – zvuk úplne vyplnený až po okraj. Chlapci sú právo označovaní ako hlavní predstavitelia žánru u nás doma, toto vystúpenie tomu aj nasvedčovalo. Toľko energie, sily a nasadenia sa veru na SR scéne len tak nevidí. O rúbanie, rezanie či poskakovanie a iné slovenské tradičné tance veru tiež nebola núdza. Tlieskam a zároveň blahoželám k vystúpeniu.

Zrána nám veru nedali vydýchnuť. Ruská mašinéria KATALEPSY sa o to nekompromisne postarala. Brutal/technical death metal, ktorý nezabúda na slamming brutal pasáže. Lahoda pre moje uši a navyše silu a mohutnosť, ktorá doslova sekala hlavy, nemohol snáď poprieť nik. Vokalista ozbrojený šatkou a vlasmi v cope vyznel trochu humorne, hlavne pri headbangingu, kde sa točil len jeden súvislý cop, no čo sa týka vokálnych zručností, v tom uspel na jednotku. Či už išlo o horné ale hlavne dolné hlboké growl party. Opäť raz paráda. Takto by malo vyzerať každé moje ráno.

Jägermeister tento krát zaúradoval na plnej čiare. Vystúpenie progresívnych death metalistov OBSCURA bolo tak prehlučnené a nevyvážené, že mi robilo dosť veľký problém spoznávať jednotlivé skladby. Dokonca aj spev mierne podstrihnutého Steffena bol ťažko rozpoznateľný. Zato bolo vidieť, že to chlapcov baví, taktiež prsty im lietali po hmatníku, len škoda toho zvuku.

HYPNOS sú už v podstate stálice tohto pódia, no že by im sláva stúpla vďaka tomu do hlavy, o tom nie je ani reč. Vystúpenie na profesionálnej úrovni okorenené zopár pyrotechnickými efektmi snáď nemohlo sklamať žiadneho fanúšika tejto kapely.

Lejak počas ORPHANED LAND zrejme pokazil viacerým ľuďom chuť zavítať na ich vystúpenie, aspoň tak mi to pripadalo. No tí, čo to pretrpeli, určite neľutovali. Vystúpenie sa nieslo presne v duchu Kobiho názorov o spolupatričnosti. Zrejme najlepšia spolupráca s publikom na festivale vygradovala až do nejakej spoločnej party, kde sa kapela dopĺňala s publikom. Fakt jedinečné vystúpenie.

ALCEST– francúzska kapela , ktorá dokázala dobyť srdcia mnohých metálových fanúšikov. Na prvý pohľad mi pripadali neskutočne nesmelo na pódiu, ale ako náhle začali hrať, tak ma zavalila vlna emócií – presne na takéto vystúpenie som čakal dlho. Setlist sa skladal najmä z piesní z ich najnovšieho albumu „Les Voyages De L’Âme“. Ich vystúpenie považujem za najpríjemnejšie z celého Brutal Assault. Pomedzi ten všetok chaos a apokalypsu, ktorá sa šírila v hudobnom podaní kapiel ktoré sme mohli počuť, Alcest svojou muzikou ako keby spomalil čas a človek cítil neskutočnú pohodu a kľud. Najviac sa mi naživo páčila skladba „Les Voyages De L’Âme“.  Jediná škoda čo sa týka tohoto vystúpenia, že nehrali cez noc. 

MESHUGGAH, to je stroj. Tá chladná atmosféra, ktorá vás hneď obklopí! Hra, ktorá je až neľudsky presná. Týmito hlavnými bodmi sa vyznačoval ich koncert. Navyše, vidieť Tomasa Haakeho alebo Fredrika Thordendala, čo sú už pojmy sami o sebe (a týmto živým vystúpením to dokázali snáď každému neprajníkovi), bol neskutočný zážitok. Jediná chyba, ktorá by sa dala tomuto dokonale technicky zvládnutému vystúpeniu vytknúť je, že členovia boli pohybovo veľmi statickí, čo aj priamo vyplýva z náročnosti obsahu hudby, tak neviem, či to vôbec môžem brať ako chybu. Každopádne vystúpenie bolo parádne a mne ako fanúšikovi sa splnil sen.

Pred koncertom IN FLAMES som mal veľké obavy, hlavne z dôvodu ich vystúpenia v Košiciach z roku 2009, kde to bolo nudné, bez šťavy a zápachu a k tomu Anders bol na tom spevácky veľmi slabo. No tohtoročným výkonom si to u mňa odčinil. Vystúpenie malo konečne poriadne gule a z pódia vyžarovala poriadna dávka energie, kvôli ktorej som ich začal počúvať pred dávnymi vekmi. Škoda hlavne toho, že sa nehralo len zo starých vecí, ale došlo aj na nové, pre mňa veľmi slabé veci. V konečnom dôsledku považujem vystúpenie za veľké prekvapenie festu.

Jááj CARCASS, nájde sa vôbec nejaký death metalista, ktorý by nepovažoval ich prvé tri albumy za absolútny kult ? Snáď nie, a práve preto to bolo pre mňa jedno z najočakávanejších vystúpení festivalu. Trochu som mal obavy, či mi vôbec zahrajú veci z kultových albumov, no našťastie som bol veľmi spokojný. Zvuk na zradnom Jägermeister pódiu bol snáď najprehľadnejší za celú dobu festu, čo len zvýšilo dojmy z koncertu. Vystúpenia plné energie, chuti do hrania, profesionálneho prístupu, sily, intenzity a takto by som mohol pokračovať do nekonečna. Ich set, to bola priam death metalová omša, kde sa miesto čítania z biblie hrá starý death metal a miesto modlenia headbanguje, až také pocity som mal z tohto vystúpenia a snáď som nebol sám. Koncert festivalu!

Došlo na najstaršiu služobne thrash metalovú kapelu festu – OVERKILL. Hudobne to aj bolo vidieť, keďže ich hudba mala najbližšie ku tradičnejším formám metalu, čo mne neprišlo na škodu. Však v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť, že by šlo o nejakú mäkotu, preto toto vystúpenia malo riadne grády, zároveň Bobby „Blitz“ má ten škrečák stále dobre ostrý, čo sa vám zareže do uší ako poriadna píla. Vystúpenie bolo teda energické, možno nie až tak ako ANTHRAX, no ja som odchádzal spokojný.

Nastala hlboká temná noc a na pódiu sa vytvoril portál s menom CULT OF LUNA, ktorý vás vtiahol do nezmapovaných zákutí iných svetov a vypľul vás po doznení posledného tónu vystúpenia. To, čo sa dialo na pódiu, sa nedá lepšie opísať, či už šlo o kombináciu svetiel (zrejme najlepšie na festivale) s hmlou, ktorá dodávala pocit tajomna a niečoho nepoznaného a mystického. Do toho intenzita, ktorá vám fakt nedala čas vydýchnuť aj pri tých najambietnejších pasážach. Ja a kapela sme boli ako jedno telo v tajomnom svete. Nádhera, lepší záver dňa som si nevedel predstaviť.

4. deň

Ranné radovánky a tanečky patrili hovno-výrobcom GUTALAX. A to vám bola ale zábava. Poobliekaní do bielych plášťov, pomazaní „hovnami“, ako ich poznáme z nového klipu „Asshole Ghost Wishmaster“. Koncert plný humorno-fekálnych názvov skladieb, okorenených tanečnými intrami, či soundtrackom z Ghostbusters. Keď ešte doteraz netušíte, čo za hudobný štýl predvádzajú, tak vám to prezradím – goregrind plný mohutných gitár a zvrátených vokálov, cez bravčoviny, vrieskačky alebo až zvuky pripomínajúce prdenie. Publikum sa nádherne bavilo – či už záchvatmi smiechu, či tancovaním. Raná rozcvička na vysokej úrovni.

Oldschoolovému komandu MASTER udelili dosť skorý čas na to, aká legenda to je, aj keď zabudnutá. No, keď mám pravdu povedať, nejak extra ma to nezaujalo, bolo to veľmi ploché, bez nejakej veľkej dávky sily, no chuť hrať im nemožno vyčítať.

A opäť sme boli doma. WAR FROM A HARLOTS MOUTH zase raz vychytali slabú chvíľu Jägermeister pódia. Celé sa to veľmi zlievalo do jednej kopy, rozoznávať skladby bol ťažký oriešok, a ohodnotiť technické prevedenie priam nemožné. Akurát sa dá povedať, že energie mali chlapci dosť.

Fíni ROTTEN SOUND pre zmenu vychytili dobrú chvíľku tohto prekliateho pódia. Chlapci využili túto výhodu maximálne, ako sa dalo. Zvuk pekne špinavo-crustový, pritom plný a dynamický. Vystúpenie malo šťavu, silu, až pochybujem, že nechalo niekoho chladným a úplne nehybným. Dokonca sa vytvoril dosť slušný kotol. Keijo navyše dával do svojho vokálu úplne všetko, až sa mu žily na čele zdurili. Grindové vystúpenie fesťáku!

Epičnosť, teatrálnosť, výpravnosť – to je PRIMORDIAL. Alan a jeho spolubojovníci vytvorili fakt jedinečnú atmosféru, kde ste sa zahĺbili do dávnych rímskych dejov pádu impéria. Alan navyše predviedol najlepší spevácky výkon festivalu, jeden tón nebol navyše a tá jeho výpravnosť v hlase, to je fakt jedinečné, tým sa mohol naposledy pochváliť nebohý Quorthon. Vskutku luxusné vystúpenie.

VOMITORY nám síce presunuli na iný čas a hlavne miesto, ale opíšem to tu. Hlavný nedostatok bol ten, že práve miesto sa zmenilo, pretože tá garáž bola fakt primalá na kapelu takéhoto mena a navyše išlo o jedno z posledných vystúpení tejto kapely. Bolo to tam natrieskané až po samé okraje, kde sa človek musel nakláňať, aby niečo uvidel, našťastie zvuk bol všade v poriadku. Chlapci predvádzali poriadnu death metalovú jazdu, dávali do toho všetko, ľudia im to vracali v plnej dávke, len škoda, že to nebolo na pôvodnom mieste, to by bol len zážitok.

Pri BIOHAZARD sa mi potvrdila ďalšia vec a síce, že hardcore vynikne hlavne v kluboch, veľké pódia im veľmi nesedia. Chlapci sa síce snažili, no nemalo to takú šťavu a energiu ako v Košiciach. Ľudia sa síce bavili dostatočne, ale porovnávať to so zábavou v klube by bolo zbytočné.

LEPROUS/IHSAHN– nórska kapela, ktorá si dokázala vybudovať pozornosť u samotného Ihsahna a nadobudla pozíciu albumovej kapely v jeho štúdiových nahrávkach. Vystúpenie Leprous + Ihnsahn bolo rozdelené na dve časti. V prvej hrali mladí nóri vlastnú tvorbu, ktorá bola naozaj veľmi zaujímavá a energická. Jedná sa o progressive/avant-garde metal s prvkami rockovej muziky. Celému ich vystúpeniu podľa môjho názoru dominoval spevák, ktorý spieval naozaj veľmi ťažké melódie a na počutie – bezchybne. Chlapci striedali 6 / 7 strunové gitary, podľa potreby. Najviac zo zahraných pesníčiek ma zaujala „The Valley“ z albumu „Coal“, na ktorom sa podieľal aj Ihnsahn. V druhej polke vystúpenia vyššiel na pódium Ihsahn a spolu s Leprous zahrali setlist zložený z jeho vlastnej tvorby. Muzikanti z Leprous potvrdili svoje kvality týmto vystúpením, keď dokázali bezchybne zahrať šialenosti, ktoré vie vymyslieť len samotný Ihsahn. O Ihnsahnových kvalitách ani nemusím písať – jednoducho špičkové vystúpenie ktoré by som si opäť rád pozrel.

Došlo na najhoršie, prišli TRIVIUM. Vystúpenie som chcel pôvodne vynechať, no neurobil som tak. Škoda. Celé to bolo nezohraté, chuť hrať a dať do toho niečo viac, to sú snáď pre nich neznáme pojmy, no to ešte nebolo nič. Potom prišiel spev, ten si rovno mohol podať ruku s Burtonom C. Bellom, o intonácii nemohla byť reč a tá falošnosť, to bolo už fakt neznesiteľné, vzal som nohy na plecia a utekal som kade ľahšie.

Na rad prišlo jedno z hlavných ozvláštnení a to kus rapu v podaní CLAWFINFER a vôbec to nebolo na škodu. Celé to malo ráz, peknú dávku energie, hlavne kvôli tomu, že to celé stálo na bielom horolezcovi Zakovi Tellovi. Ten chlap bol riadna mašina. Jeho rap mal riadny drive, popritom zvládol vyliezť na lešenie pódia a o poskákaní hore dole, či váľaní sa po zemi je až zbytočne písať. Príjemné ozvláštnenie.

Medzičasom sa na druhom pódiu odohrávala šou industriálnych priekopníkov black metalu ABORYM. Spevák pripomínajúci výzorom Ala Jourgensena mu bol podobný aj v jeho industriálnych spevoch. Hudobne to bolo hodne elektronicky-šialené, kde to bežnému človeku mohlo spôsobiť traumu. Len škoda, že sa to odohrávalo na vedľajšom garážovom pódiu, kde bola opäť raz plnka.

To, čo mi pri BIOHAZARD prekážalo, mi pri HATEBREED pridalo na obrátky. Im veľké pódia slušia. Energia sa dala krájať, ľudia boli v besnení. Jamie Jasta poskakoval hore-dole, do toho parádne povzbudzoval ľudí, kapela do toho dávala všetko, až vytvorila s fanúšikmi dokonalú energickú symbiózu. Živelnosťou sa to dalo porovnávať s máločím a čo sa týka hardcoru, chlapci to u mňa vyhrali.

Po mojich dvoch videniach poľských rúhačov BEHEMOTH som ich chcel aj vynechať, no našťastie som tak neurobil. Nergal pozmenil oblek, stal sa z neho temný mních a čo bolo hlavné, po chorobe sa mu aj kus upravil hlas, nabral viac chrapláku, čo mu pridalo aj na charizme. Spolu s oblekom to dosahovalo charizmu tých najvyšších stupňov. Navyše kapela bola zohratá ako stroj, priam temný magistrát. Zvuk ako lusk a konečne aj ohňostroj vyznel parádne v rámci vystúpenia, pretože minulý rok na gothoome vyznel skôr smiešne. Pre mňa veľké prekvapenie.

Málokedy sa vidí, že hlavného speváka pretromfne jeho basák, a to sa presne stalo pri vystúpení BORKNAGAR. Vortex svojím vysokým falzetovým spevom predvádzal zázraky, kde jeho kolegu dokonale zatienil. Progresívne postupy a výpravnosť, to sa v jednej kombinácii len-tak často nevidí a spolu s Vortexovým hlasom to naberalo úplne iný rozmer. Škoda hlavne toho, že sa koncert odohrával na našom „obľúbenom“ pódiu, kde to bolo zase raz prehlučnené.

Extravaganta, ktorá mala nastať počas vystúpenia CARPATHIAN FOREST, sa nekonala. Ich DVD sľubovalo nahé tučné ženské, basáka v tangáčoch, no na nič z toho nedošlo. Celé to bola jedna veľká šaškáreň, ktorá navyše bola hudobne veľmi plochá, nudná a neuveriteľné stereotypná.

Našťastie prišiel záver, ako má byť. Ľudí možno trochu sklamalo zaradenie vystúpenia SATURNUS ako ukončenie celého festu miesto tradičného funeral doomu, no ja si kladiem otázku: Počuli títo ľudia vôbec ich posledný album ? Zrejme nie, keďže sa až nebezpečne dotýka týchto pohrebných vôd. Vystúpenie tiež nebolo o ničom inom- pomalé mohutné tóny, ktoré sa pomaličky rozlievali po pódiu, okorenené parádnym hlbokým growlom, už len zatvoriť oči a nechať sa unášať, vlastne čo to píšem, bolo treba aj pozerať. Svetlá boli neodmysliteľnou súčasťou vystúpenia. Výborne fungovali v rámci vystúpenia. Škoda len toho, že to bol už samotný záver festu, až sa mi slzička vyronila. No neplačme, o rok sme tu zas!

Text:  Lukáš „Bukáčo“ Polák (normal písmo) a Martin “Vaco” Vacula (kurzíva)

foto: Veronika “Werdza” Klimonova

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj