Recenzia – FLESHGOD APOCALYPSE – „Labyrinth“ (Nuclear Blast 2013)

Tí, ktorí čakali (vrátane mňa) sa dočkali a pre všetkých ostatných nadšencov a fanúšikov symfonického technického death metalu a nadšencov epických gitarových pasáží podložených orchestrálnym melancholickým podmazom a brutálnymi blast-beatami si čím ďalej, tým viac známi a uznávaní Taliani pripravili pokračovanie skazy, ktorú začali vo veľkom šíriť predošlým albumom, ktorým si získali veľkú pozornosť metalového sveta. Jeho nasledovník je ešte epickejší, ešte prepracovanejší a ešte brutálnejši. Kapele sa podarilo dosiahnúť oveľa lepší balanc orchestrálnych prvkov, ako aj klavíra a ostatných nástrojov na tomto albume, čo bude určite pre veľa ľudí plus, keďže na predošlých albumoch práve táto časť mixu/masteringu pokuľhávala a miestami bola nahrávka nečitateľná a nástroje sa prelínali a miešali do seba. Do Labyrinthu kapela konečne zasadila okrem piskľavého vokálu Rossiho aj plnohodnotné chóry, ešte viac orchestra, a ešte lepšie melancholické sóla, ktoré sú asi to najkrajšie oživenie songov. Labyrinth sa opiera o grécky mýtus Knossoského labyrintu, takže kto nevie o čo sa jedná, tak v skratke Knosský labyrint bol domov Minotaura. Mýtus je rozsiahly a ide od únosu princeznej Európy Zeusom, až ďaleko cez stretnutie Thésea a Minotaura, až za únik Daedalusa a Icarusa a stojí za prečítanie.

Čo budete počuť, okrem mýtických koncepčných textov bude nádherné snúbenie sa neo-klasickej hudby, chorálov, miestami operných spevov a agresívnych gitár a takmer 100% času klepačkových bubnov. Orchester je epickejší ako hocičo, čo som počul od čias PEM od Dimmu Borgir, gitary sú miestami jednoduché, naozaj iba podtrhávajúce celú atmosféru, miestami priamo poprelínané pomedzi celé skladby a sem-tam vybehnú na povrch, aby svojou brutalitou a rýchlosťou zmietli slzy z očí poslucháčov, ktoré budú ronené nad orchestrom, ktorý si viem sám o sebe predstaviť ako soundtrack na nejaký kinematografický kúsok práve zasadený do historického obdobia. Hnev, melanchólia, zúfalosť, nádej… Všetky možné pocity bude vo vás vzbudzovať toto nádherné dielo, ktoré postupne začína od najbrutálnejšieho a končí rovnomenným outrom s názvom Labyrinth, čo je štyri a pol minútové klavírne dielo kompozične podobné napríklad Beethovenovmu Prvému pohybu v Mesačnej Sonate.

Tento album môžem nazvať Communion (Septic Flesh), ktorý stratil všetko a ide sa pomstiť a ešte je k tomu poriadne zdopovaný na steroidoch. Samozrejme po klasickom štýle Fleshgodu, môže album pripadať niektorým poslucháčom monotónny a repetívny, ale určite doporučujem nevzdávať album na prvý posluch tím, ktorých odradili práve tieto aspekty. U tohto albumu naozaj treba prevnímať všetko, a tak ako som sa aj stretol s ohlasmi na webe, vždy po ďalšom posluchu sa album páčil viac a viac.

Toto bol filmový zážitok prenesený do mojich uší. Ďakujem Fleshgodu za tento album.

 

Wonder

Hodnotenie: 9/10

1. Kingborn
2. Minotaur (The Wrath of Poseidon)
3. Elegy
4. Towards the Sun
5. Warpledge
6. Pathfinder
7. The Fall of Asterion
8. Prologue
9. Epilogue
10. Under Black Sails

 

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj