Recenzia – KARNIVOOL – „Asymmetry“ (Density Records/ Cymatic Records-Sony 2013)
Úvod:
Sú kapely, ktoré ma počas života ovplyvnili vo veľkej miere, avšak už sa k nim nevraciam. To je pochopiteľné, veď vkus človeka sa posúva, a drvivá väčšina nahrávok naozaj skôr či neskôr omrzí, čím viac hudby počúvate, tým viac jej predsa ostane na smetisku po vašej minulosti. Avšak toto neberiem ako negatívum, a na väčšinu kapiel, ktoré som opustil nemám potrebu kydať alebo si vyčítať, že som ich vôbec niekedy počúval. Boli súčasťou môjho dospievania, alebo určitej etapy môjho života, a za to sa človek nemusí hanbiť. Aj keď za ten heavík či folk metal…
Ničmenej, potom sú tu kapely, ktoré sa na Vás nalepia a počúvate ich celý život. Je ich pomenej, ale o to je ich hudba intenzívnejšia. Austrálski králi progresívneho rocku KARNIVOOL mali na túto pozíciu našliapnuté už po druhom počine „Sound Awake“, dielo ktoré pre mňa prakticky definovalo ako má znieť dokonalý prog-rock či metalový album. V úzadí však bdela neistota, budú stačiť tento a ešte ich taktiež vynikajúci nu-metalovo ladený album „Themata“ k tomu, aby sa stali „tou“ kapelou? ORPHANED LAND ma kedysi zložili na kolená svojim eposom „Mabool“, avšak iné ich počiny už neboli ani zďaleka také presvedčivé…
Prišiel čas na lámanie chleba. Áno dámy a páni, KARNIVOOL prišli s novým albumom a Vladimír aj vďaka nemu mal zistiť, či sa títo Austrálčania pripoja do elity, ktorá bude prechádzať jeho zvukovodmi.
Prvé náznaky:
Niekoľko mesiacov pred vydaním „Asymmetry“ sme s kolegom z brandže vášnivo diskutovali o tom, ako by mohol znieť nový počin našej obľúbenej kapely. Aj keď už si nepamätám konkrétne myšlienky, pamätám si minimálne to, že sme obaja nevedeli, čo vlastne máme očakávať. Budú KARNIVOOL pokračovať prirodzene v tom, čo začali na „Sound Awake“? Možno… Avšak niečo nám nahováralo, že tak to nebude.
Prvým náznakom, že sa reálne začína v ich tábore niečo diať boli už začiatkom roka. Na internet sa dostávali prvé obrázky zo skúšobne, prvé krátke videá obsahujúce prakticky iba hluk a rýchle prestrihy, avšak s odstupom času už aj tieto záblesky nám mohli čo to nahovoriť, a podvedome sme to aj cítili. Alebo tušili.
Vyloženie kariet:
Z ničoho nič sa na internete objavila skladba. Neohlásená, a za sebou tiahla ďaľšie kľúčové informácie o albume, ako názov, názov skladieb, cover art. Tou skladbou bola „The Refusal“ a lepšie predstavenie nového albumu si zvoliť ani nemohli. TOOL so zvukom CONVERGE-u a riffmi a lá MASTODON, avšak s jasným razítkom KARNIVOOL-u, plus začiatok skladby okorenený basákovým spevom, väčšie prekvapenie som čakať hádam ani nemohol. A hlavne radosť.
Debaty sa rozprúdili ešte viac, podporené fantáziou získanou pomocou prvej ukážky. A ten názov albumu. „Asymmetry“. Jednoduché a predsa podmanivé, zapamätateľné. Bude materiál rovnako agresívny ako „The Refusal“? Či je to iba jeden jediný úlet? Nie je… Veľmi dobre sme vedeli, že nie je.
Aj keď ma však „The Refusal“ prekvapila a potešila, nebola to skladba, ktorá rozohnala moje obavy. Tou sa totiž stala klipovka „We Are“. Zvuk tejto skladby je ako z inej planéty. Basgitara ticho buble a hladí vaše zmysly, zatiaľ čo gitary tvoria veľmi zvláštnu atmosféru. Ťažko to opísať, zvuky sa k vám plížia zo všetkých strán a skladba má skoro až noise-ový feeling. Toto celé je pod taktovkou zbesilého free jazzového rituálneho rytmu a perfektného (ako vždy) spevu a mne neostáva povedať si v hlave: „toto som ešte nepočul“. Čakanie na album sa opäť zdalo ešte nekonečnejšie.
Robte čo chcete, ako chcete:
„Sound Awake“ mizne zo zorného poľa. Pred nami rastie nový gigant, menej foremný, menej uchopiteľný, z popolu toho predchádzajúceho. Režim strieda ďalší režim, zmena prebieha neustále. „Asymmetry“ preberá vládu a prináša nový zákon, a to… žiadny. Či už sa bavíme štruktúry skladieb, dynamiky album, masteringu, nečakajte nič čo by ste čakali od kapiel. A zároveň čakajte. Vlastne robte na čo máte chuť.
Absolútne zvláštne postupy, divné rozloženie skladieb na albume bez akejkoľvek snahy na silu udržovať pozornosť poslucháča striedaním určitých typov skladieb však nepôsobia silene, kŕčovito ani sa nesnažia vyvolať pohoršenie. Všetky tieto faktory, a celý prístup, ktorí KARNIVOOL zvolili vychádza jednoducho ako produkt ich hudobnej evolúcie. Umenie sa nesmie ohraničovať, vytvárať v ňom zákony. Práve vtedy totiž získava počas každého posluchu, dotyku či nazerania rôzne odtiene, každý krát však iné.
Nech žije kráľ?
Nebudem klamať. Tento rok sa mi máločo dostalo pod kožu. Neviem prečo, kvalitných albumov je nespočet. „Asymmetry“ je jediným dielom, ktoré si púšťam pravidelne a nemám chuť prepínať piesne. Od mezmerickej „Nachash“, cez agresívnu „A.M. Wars“ až po birdoftokyovskú „Eidolon“ a prenádhernú „Sky Machine“, nevynímajúc dokonca ani intro, medzihru a outro, „Asymmetry“ je pre mňa niečo viac ako iba album od dobrej kapely. „Asymmetry“ je nová a silná skúsenosť, ktorá ma poznačila. Bude teda KARNIVOOL jednou z tých kapiel, ktoré mi ostanú. Momentálne si neviem predstaviť že by neboli, ale ktohovie. Vyššie sa totiž v mojom rebríčku asi nedá dostať, avšak ako sa vraví, prví budú poslednými…
Sarkast
Hodnotenie: 10/10
1. Aum
2. Nachash
3. A.M. War
4. We Are
5. The Refusal
6. Aeons
7. Asymmetry
8. Eidolon
9. Sky Machine
10. Amusia
11. The Last Few
12. Float
13. Alpha Omega
14. Om
