Recenzia – WATAIN – „The Wild Hunt“ (His Masters Noise/Season of Mist 2013)
Watain sa za posledných pár rokov poriadne zviditeľnili na metalovej scéne a stali sa jedným z najvýraznejších predstaviteľov black metalu. Neviem, či sa nájde dnes ešte nejaký fanúšik tohto žánru, ktorý by sa s touto kapelou nestretol. Od albumu Lawless Darkness sú pravidelnými menami na súpiskách najväčších metalových festivalov, na mnohých aj ako headlineri, ich fotky zdobia predné stránky popredných metalových magazínov atď. To sa samozrejme nezaobíde bez rečí o tom, ako robia hudbu už iba pre peniaze, zapredali sa médiam atď. Každopádne, Watain sa vždy držali názoru že black metal nie je len hudba a u toho aj naďalej zostávajú.
Novinka The Wild hunt bola dosť očakávaná (hlavne u mňa) a dva single z albumu All That May Bleed a Child Must Die začali mútiť vody medzi fanúšikmi keďže zneli trocha inak, ako by si väčšina ľudí želala. Osobne som počul rôzne reči, typu „to už ani nie je Watain“, „ja som čakal niečo ako Casus Luciferi“ alebo „Sworn To The Dark aj tak neprekonajú“. Predsalen, Watain fungujú už 15 rokov a urazili riadny kus cesty vo svojej kariére a práve na The wild Hunt je to cítiť ako hudobne, tak aj textovo.
Brány do priepastí albumu otvára Night Vision, kde sa z ticha pomaly vynárajú jemné tóny gitary, basy a v pozadí znie chvíľu harmonika. Prvá polka tejto skladby mi propíma otváračku Nexion 218 od kultových Dissection z ich opusu Reinkaos. Od druhej polovice sa rozbieha skladba „watajňáckou“ melódiou a prechádza opäť do ticha. Nasledujúca De Profundis sú rýchle riffy s kvílivými vyhrávkami a s poznávacím jedovatým štekotom Erika Danielssona. Okrem dvoch pasáži, kde sa tempo spomalí a namiesto klepačiek prídu pomalšie, ale stále svižne znejúce bicie, je to divočina. Pomalšími a ťažšími rytmami zase oplýva Black Flames March. Tu sa hlavný, zlovestne znejúci motív strieda zo zasnenými poloakustickými pasážami. Z jednej takejto pasáže kapela prejde do sekavejšieho riffu a opäť zbombarduje uši guľometnou dávkou dvojkopákov. Dostávame sa k All That May Bleed – perfektné frázovanie a ľahko zapamätateľný motív. Skladba je okrem jedného momentu surová a živočíšna. Agresivitu vystrieda zase o trocha melodickejšia a pomalšia Child Must Die. Pri tejto skladbe si veľa ľudí povedali asi „to čo je“ keďže okrem vyhrávok švédskej školy tu znejú heavy metalové postupy, hlavne čo sa týka rytmickej gitary. Osobne si myslím, že nič neobvyklé, predsa len nejaké prvky sa objavili už na Lawless Darkness. Ale za to neobvyklá, čo sa týka repertoáru Watain, je nasledujúca They Rode On. Pomalá, melancholická skladba, kde znejú ČISTÉ vokály a musí sa povedať, že vyšli skvelo. Túto skladbu, som si púšťal stále dokola a až po nejakom čase mi došlo, že je to vlastne jeden stále sa jemne obmieňajúci motív, ktorý vygraduje krásnym gitarovým sólom. Ako to už býva po pomalých skladbách na albume, Sleepless Evil doslova vyvrhne na začiatok ďalšiu dávku zúrivosti a agresivity. Absolútne opozitum. Melódie a čisté vokály z predchádzajúcej skladby sa stratili a vystriedal ich zúrivý štekot s temnými tónmi zo záhrobia, melodické sólo vystriedalo disharmonické kvílenie. Titulná The Wild Hunt sa začína pomaly a znie zlovestne, ale prechádza opäť do melancholickejšej nálady a môžeme počuť ďalšie čisté spevy. Po nej nasledujúci Outlaw má zvláštne znejúci začiatok, ktorý by sa dal nazvať až orientálny. Potom sa rozpúta vír besných riffov. Skladba je nabitá energiou, black metalové peklo s miernou prímesou rock’n’rollu v podobe sóla, ktoré by sa dali prirovnať napr. k Motorhead, alebo iným „outlaw“ kapelám. Ignem Veni Mittere je inštrumentálna skladba. Celá skladba sa nesie v pomalom tempe, znejú tu akustické gitary a melodické vyhrávky, ktoré by sa dali prirovnať k Dissection. Záverečná Holocaust Dawn je veľmi pestrá. Ponúka rýchle riffy a pre Watain typické melódie, ale aj napríklad pasáž kde sa hrá vo waltzovom rytme a v pozadí hrá harmonika. Takýto zvrat by som čakal skôr od Peste Noire, no milo ma to prekvapilo a do skladby to sedí. Tak isto aj ako zvláštne vrzúkanie sláčikového nástroja v pozadí počas jednej tichšej pasáže skladby. No a na zberateľskej verzii albumu, neviem či na všetkých , je bonusová skladba When Stars No More Shine, čo je vlastne znovu nahraná verzia prvej skladby čo kapela nahrala.
O The Wild hunt sa kapela vyjadrila, že ide pre nich o veľmi osobné dielo, čo je cítiť. Či už z niektorých skladieb, alebo textov. Taktiež sa nedá prehliadnuť očividná inšpirácia hudbou, ku ktorej má kapela vzťah ako napríklad Bathory, Dissection alebo aj ten heavy metal. Osobne sa mi album páči. The Wild Hunt je stále Watain, aj keď znie zase trocha inak. Jediné čo by som vytkol, je grafika albumu, ktorá mi príde oproti ostatným albumom najslabšia a ešte jeden-dva momenty na albume. Ale to čakanie stálo za to a nesklamalo.
TO THE DEATH!
Pedro
Hodnotenie: 9/10
1. Night Vision
2. De Profundis
3. Black Flames March
4. All That May Bleed
5. The Child Must Die
6. They Rode On
7. Sleepless Evil
8. The Wild Hunt
9. Outlaw
10. Ignem Veni Mittere
11. Holocaust Dawn
12. When star no more shine (Bonus na DeLuxe verzii)
