Recenzia – PERSONA GRATA – „Reaching Places High Above“

Svet zahlcujú kopy kapiel, či už mladého alebo staršieho dáta, ktoré nás svojou zložitou a technickou hrou chcú ohúriť, no zabúdajú na jednu dôležitú vec. Ich hudba stráca dušu, prirodzenosť a stávajú sa z nich iba umelé klony preplnené miliónmi tónov bez zmyslu zložiť akúkoľvek štruktúru, ktorá dáva zmysel. Prečo som zvolil takýto úvod? Nuž preto, pretože kapela, o ktorej budem písať – PERSONA GRATA, je pravý opak tohto trendu. „Reaching Places High Above“ je albumom síce prešperkovaným kopou melódii, rytmických zvratov a bohatých kompozícií, no hlavne títo páni dostali do daru cit pre zmysluplné a atmosférou podliate štruktúry skladieb, ktoré pôsobia ako čerstvý vzduch.
Chalaniská, ako už z úvodu vyplýva, si zvolili cestu progresivity, prevažne rockovú, aj keď aj ten metal sa tu sem-tam ukáže. Ich hudba vychádza zo starých koreňov žánru, ktoré do zeme zaborili kapely ako PINK FLOYD, ich odkaz silno počuť v skladbe „Istanbul“, hlavne v cite pre vytvorenie atmosféry a tým vytvoriť úrodnú pôdu pre tak bohatú kompozíciu, akou je nasledujúca skladba „Orient Express“. V nej zo začiatku môžeme naraziť na kanadských matadorov RUSH, ich inšpiráciu hlavne vidím v rytmických hrách. Neodmysliteľnou súčasťou je taktiež hra flauty, ktorá ako keby šla pod taktovkou Iana Andersona (JETHRO TULL) a krásne vypĺňa strednú časť skladby “Edge of Insanity“ či v „Orient Express“ . Nakoniec sa nezabúda ani na novšiu školu prog. rocku v zastúpení Švédov PAIN OF SALVATION, ktorých kus započujeme hneď v úvodnej „Ace“.
No dosť bolo o inšpiráciách, poďme k tomu, čo robí z tejto, na prvý pohľad neoriginálnej hudby, ten svieži vietor. Hneď prvé, na čo narazíme, je prekvapujúco čerstvý a hlavne šťavnatý a vyrovnaný zvuk. Každý jeden nástroj má svoje neodmysliteľné miesto v tejto hudobnej maľbe tónov, ani jeden nie je prioritný, všetky slúžia celku, takáto vec sa v poslednej dobe už fakt nevidí. Takéto niečo je fakt radosť počúvať, žiadna umelina, čistá prirodzenosť.
Hlavným tromfom je však ich cit pre štruktúry skladieb, ako som spomínal v úvode. Zoberme si takú „Orient Express“, každý jeden tón je na svojom mieste, vynechaním jedného by to celé spadlo a rozpadlo sa. Zároveň sa tento zhluk tónov mení na čarovnú jazdu práve tým orientálnym expressom, všetko pôsobí úplne autenticky, sem-tam sa aj pridajú nejaké sample zvukov, aby daná kulisa bola priam dokonalá. Zároveň to platí aj pre skladbu“ Edge of Insanity“, tá sa od svojej šiestej minúty mení na prechádzku po lúke, stačí len zavrieť oči a ste hneď tam. To je to čaro hudby.
Ešte, samozrejme, nesmiem zabudnúť na takú dôležitú súčasť, akou sú jednotlivé výkony kapelníkov. Je to priam až nemožné vybrať jedného a určiť ho ako stavebný pilier kapely alebo povedať o ňom, že on prevyšuje toho, alebo toho. Práve tento súlad a vyrovnanie robí z tejto kapely výborné zoskupenie, nikto sa s nikým nepredbieha, aj keď to možno tak pripadá v závere skladby „Orient Express“, no všetko do seba zapadá a vytvára akýsi súlad. Možno spev by sme mohlo označiť za najmenej dôležitý, aj keď je skôr pravda, že je najmenej využívaný. Je dostatočne rozmanitý, zaujímavý farbou či frázovaním. Čiže námietky ani na túto adresu nemám.
Bratislavčanom sa fakt podaril mimoriadny kúsok. Ich dielo „Reaching Places High Above“ je akýmsi závanom v tak zapuchnutom žánri, akým je momentálne prog. rock a nielen na Slovensku. Upúta hneď šťavnatým zvukom, zmyslom pre harmónie či vytvorením atmosféry. Pri tom všetkom je ich hudba veľmi zložitá, no ako som spomínal už od začiatku, nepôsobí dojmom umelosti. PERSONA GRATA sú ten pravý svieži víchor slovenského prog. rocku!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák

Hodnotenie: 8,5/10

album na vypočutie:
https://soundcloud.com/personagrata

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj