Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice

Už štvrtýkrát sa v Collosseu koná akcia, ktorá vás chce svojou nepredvídateľnou zábavou poriadne preplieskať. Jedná sa totiž o bizarný festival multižánrového charakteru. Potkneme sa tu o rôzny elektronický sekaný breakcore, divné folkové zoskupenia, oddychové chilloutovky či grindové masakre a práve o tieto gitarové šialenstvá nám v tomto reporte pôjde, predsa sme len metalový webzine, aj keď zabrdneme aj do iných hudobných svetov. Pre nás, metalochtivých ľudí, sa akýmsi headlinerom stali ABORTION, znovuzrodená legenda, ktorá si drtí svoje už od začiatku 90-tych rokov, tak som bol zvedavý, ako si títo páni ešte poriadia s takýmto nákladom, pretože ešte som nemal tú česť sa s nimi stretnúť zoči-voči. Pozvanie nakoniec odmietla powerviolencová špička z Ostravy – SHEEVA YOGA, no namiesto seba poslala rovno dve náhrady – PRÜGELKNABE a OTLOUKÁNEK, čo neboli o nič menšie masakre, košickú tvrdú scénu zastupovali THORWALD, o hlavnú hudobnú zverinu sa mali postarať SEDEM MINÚT STRACHU. Line-up aj pre nás metalovo orientovaných ľudí bol celkom lákavý, tak ignorácia tejto akcie neprichádza do úvahy.

Už pri vchode nás milo očakával Ander z Košíc, aj keď len v 2D verzii, ktorý nás svojim očarujúcim úsmevom pekne privítal, škoda že nakoniec skončil v žraločej tlame, pravidelný návštevníci Collossea určite pochopia. Ander nepredstavoval jedinú výzdobu clubu, keď nerátam spomínaného žraloka, či motorové cirkuláre, no tie už patria medzi stálice výzdoby. Steny boli polepené rôznymi avantgardnými obrázkami Lovecraftovo zmutovaných mníšok, chrobákov a podobnej hávede, či gore tematikou ladených komixov z produkcie zinu JAZVA, ktorého prvé číslo ste si mohli zakúpiť na mieste. Zadarmo sa ponúkalo ovocie, aby sme boli zdraví, pri schodoch do 777-mičiek ste mohli ochutnať rôzne štipľavé nátierky vegánskej kuchyne, alebo plnené baranie rohy v paradajkovej omáčke, čiže nielen naše uši si mohli užiť, ale došlo aj na naše maškrtné jazýčky.

Kapely začali hrať s menším omeškaním, čím som získal čas na degustáciu piva a jedla, tie vegánske chuťovy fakt stáli zato. Prvá skupina, ktorá ma zaujímala a vytrhla z degustácie bola GORDON SHUMWAY. Parobci z Banskej Bystrice hrajúci mix crust/grindu s občasnými odbočkami do death metalu, čo aj hrdlo hlásalo tričko MORBID ANGEL vzrastovo malého gitaristu. Zvuk bol ešte trochu rozhádzaný, no nasadenie chlapcov ma hneď chytilo. Grindové naklepané pasáže striedali crustové živelné veci, ktoré občas gitarista osviežil MORBID ANGELovským riffom, proste chalani išlo do toho na plné obrátky. Začiatok ako má byť.

Ostravčania nám akosi meškali, tak sa na pódium mohli ísť pripraviť moje hlavné hviezdy ABORTION. Leprovi a spol. to netrvalo veľmi dlho a tak sa masaker mohol začať. Gitary ostré ako čepeľ, nasadenie na ich vek až prekvapivo valcujúce, bicie sa drvili jedna radosť a basa dunela ako kanón. Na tvári a z celkového dojmu bolo jasné, že to týchto pánov jednoducho baví a žijú tým. Medzi pesničkami došlo na vtipné hlášky na témy true metalistov, nekvalitného piva či vyholených zmrdov. Hudobne sme sa pohybovali na pomedzí grindových výlevov, death metalových náklepov a crustovej špiny. Lepra s jeho šialeným výrazom škriekal ako za mlada, keby som ho nevidel, tak by som tvrdil, že je to 20-ročný faganisko. Publikum sa tiež dostávalo do varu, celé to bolo energické a živelné, proste paráda, takto má vyzerať grindcorový koncert!

Poznáte tú známu múdrosť: „Keď meškáš na grindcorový koncert 15 minút, tak zmeškáš tri kapely“ ? Nie? Tak nasledujúce tri kapely vám to mohli potvrdiť. Ostravčania už nám konečne došli a hneď spustili prípravu a ladenia, tie paradoxne trvali dlhšie ako ich oba sety. Ako prví začali drviť PRÜGELKNABE, žánrovo priam rovnaký nájeb ako SHEEVA YOGA, čiže powerviolence nekompromisného formátu, zo svetovej scény by sa hodilo prirovnanie k MAGRUDERGRIND. Hrali vo dvojici, spevák/gitarista a bubeník, no šťavu to malo ako keby tam hral celý orchester. Chalani sa do toho riadne opreli a keby sme chceli do rytmu kývať hlavami, tak by nám hlavy odpadli veľmi skoro. Prvý šok prišiel, keď po dvoch minútach skončili s hraním, no to bol našťastie len planý poplach, struna praskla, a pokračovalo sa ešte zo päť minúť v podobnom duchu. Po skončení si privolali saxofonistu a hľa, mali sme tu kapelu OTLOUKÁNEK. Hudobne sa to neposunulo ďaleko, akurát sa pridal ďalší dôležitý faktor a to schizofrénia. Vďaka využitiu saxofónu ich hudba vyznela fakt šialene, ako keby sme si zobrali jazz a miliónkrát zrýchlili a nechali jazzmana vrieskať pohoršeným. Akurát to malo jednu chybu, že to celé trvalo asi päť minúť. Darmo, keby to hrali polhodinu, asi by sme sa všetci zbláznili a začali počúvať jazz.

Ako posledná rýchla jazda prišla na rad hlučná formácia SEDEM MINÚT STRACHU a ako ich názov napovedá, bolo to sedem minút čistej hudobnej hrôzy, samozrejme pre nás otvorenejších prijímačov rôznych zvukov to bolo myslené pozitívne. Na repráky si nacapili preškrtnutý hudobný kľuč, na hlavy nasadili mechy od zemiakov, do rúk zobrali dve bassgitary, spustil sa poriadny noise šum a mohlo sa hlukovať. To, čo mi prišlo úplne šialené pri predošlej formácii, tak toto to prekonalo dvojnásobne. Úplná zverina, vokály ako z iného šialeného sveta, niekedy sa až čudujem, či po takomto výkone protagonista nezachrípne, možno preto tá dĺžka koncertu, ktovie. Všetko poriadne dunelo, sample ako z iného sveta, vlastne celé mi to prišlo, ako keby niekto vzýval nejakú lovecraftovksú príšeru, pokojne sme si mohli aj vybrať z obrázkov. Toto vystúpenie zavŕšilo radu rýchlych šialenstiev a tí, čo si odbehli na 15minút vedľa do krčmy na pivo, zmeškali tri kapely, no možno je to pritiahnuté za vlasy, lebo prestavbu medzi kapelami som zanedbal, ale dokopy to bola asi polhodina.

Došiel čas na zmenu pôsobiska. Zamieril som do Cassbaru, kde okrem výborného piva Svijany (keby ho ochutnal Lepra, možno by bolo o jednu medzi skladbovú hlášku menej) nás čakalo vystúpenie domácich klasikov THORWALD. Keďže došlo na časový posun, tak si zrejme Miki už musel oddýchnuť na stoličke, z ktorej sa počas celého koncertu nepohol. Únava je sviňa. Až na tento detail ich koncert mal poriadne gule, razancia v malom Cassbare ešte lepšie vyznela, energia by sa dala krájať, čo aj ľudia vracali kapele a na konci museli pridať aj zo dva prídavky a to ich majiteľ klubu už vo veľkom rušil, že už hrajú dlho a je neskoro. Asi nevedel, že na metal nikdy nie je neskoro! Proste úplne domáca atmosféra, vystúpenie parádne, pivo výborné až som zabudol, že vedľa hrá noise/industrial projekt pod názvom AIDAN ZAAL.
Po poslednom tóne som zdvihol nohy na plecia, no až keď som si kúpil pivo, a utekal späť do 777-mičiek. Tam som narazil na úplnú prázdnotu pred pódiom. Na pódiu sa s gombičkami hrala postava v skrvavenom outfite, v bielej maske, ako keby práve došla z nejakej poriadnej zabíjačky, možno preto nebol nikto pred pódium, všetci skončili vzadu v backstagei. Hudobný rámus ako má byť, temný a atmosférický, akurát zvukovo to bolo dosť zle vyvážené, pokiaľ ste nestáli v strede (to nebol momentálne žiadny problém) tak ste počuli dosť málo, resp. slabo. Škoda toho zvuku a neudržateľnej vražednosti interpreta, mohlo to byť iná mašinéria.

Po ukončení sa poberám späť do Cassbaru, kde by to tam mali ukončiť učenci satanizmu pre najmenších pod krycím menom PENTAGRAMČEK. Musím povedať, že hodinky už ukazujú jednu hodinu v noci, čo je pomaly dvojhodinové posunutiu oproti pôvodnému plánu a to zrejme silno zapôsobilo na týchto recesistov. Hudobne to bolo úplne rozladené, nerytmické a falošné, vlastne keď si to celé zoberiem, tak to bolo úplne nehudobné vystúpenie, ktoré trhalo uši. Publikum aj napriek tomuto faktu sa náramne bavilo, spievalo s nimi texty. Otázka je: Ide tu vôbec o nejakú hudobnú stránku ? Sranda a zábava – o to tu ide!
Nakoniec aj napriek mojej vyčerpanosti som ešte zašiel do backstagu, kde to slušne dávkoval típek pod umeleckým menom SKULL VOMIT. Išlo o chlapíka v rifľovej veste s nášivkami NILE, CARCASS či HAEMORRHAGE, čiže na tanečné rytmy sa mohlo hneď zabudnúť. Hudobne sa to jednalo o akúsi grind/death metalovú nakladačku v elektronickej podobe, nehorázny výplach! To, čo prišlo po ňom, už bočilo k tanečným rytmom akéhosi drum´n´ bassu, no to už ide mimo mňa…

XICHTOPLESK, veru ten ma poriadne hudobne preplieskal doružova! Ľudí sa tam motalo pomerne dosť, každý si tam mohol nájsť svoje, samozrejme som toho veľa nevidel a tým pádom som o tom nepísal, ale ako som na začiatku spomenul, venoval som sa prevažne tvrdo gitarovej časti line-upu. Vystúpenia boli prevažne vydarené, celé to fungovalo, až na časové presahy, no pri takejto mohutnej akcii to nemôžeme brať ako nejaké veľké mínus. Na budúci rok treba zavolať niečo z českej scény, napr. GUTALAX, SPASM, EARDELETE alebo JIG-AI a moja návšteva bude opäť istá a určite nebudem sám!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Mišo Bajkay a Roman Siro

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj