Recenzia – AFTER THE BURIAL – „Wolves Within“ (Sumerian Records, 2013)

Ach, matematicky presní hudobníci
Ruka v kŕči chveje sa Vám do rytmu
Melódie vtierajú skladbám akú takú tvár
No čo z toho, keď celé to vyznie tak umelo, synteticky…

Takto nejak by som básnicky a a ešte k tomu bez rýmov opísal veršami nový počin Minnesotských AFTER THE BURIAL. Po naozaj nadpriemernom albume „In Dreams“, kde sa im podarilo veľmi bizarne, ale v konečnom dôsledku veľmi sympaticky prepojiť melodický metal core s chapadlami všadesiahajúceho djentového trendu, bolo takmer až nad slnko jasné, že touto cestou sa vydajú títo páni aj na svojom novom počine. A ejhľa, nemýlil som sa a ani ostatní. Tak predvídateľné…

Táto skutočnosť sama osebe by však žily nikomu netrhala, veď na „In Dreams“ to fachalo, tak prečo by sa im to nemalo podariť znova. Podarilo sa? Éééééé… áno. Našťastie áno. Kapela nevybočila a povedal by som, že z hľadiska stavby skladieb sa jej vďaka prepojeniu melodického metalu a „meshuggah“ agresívnej sterility podarilo posunúť svoju tvorbu ďalej. Skutočne, niektoré skladby by im podľa mňa mohli závidieť mnohé kapely, ktoré sa snažia operovať s djentovou rytmikou. Nehovoriac o tom, že závidieť by im mohli aj mnohé metal coreové kapely, ktoré nie a nie stvoriť zapamätateľnú melódiu, nehovoriac o gitarovom sóle. AFTER THE BURIAL toto vedia, a „Wolves Within“ potvrdzuje, že to vedia veľmi dobre. Čiže metalcoreový album roka, nie?

Nanešťastie práve vplyv MESHUGGAH sa stal pre „Wolves Within“ osudným, a to práve v tom negatívnom zmysle. ATB sa totiž až príliš nechali uniesť svojou láskou k sterilnému, syntetickému zvuku, a tak máte pocit ako keby ste namiesto živých nástrojov a rockovej kapely počúvali sample a agresívnejšiu elektroniku. Vskutku, stačilo si vypočuť už singel „A Wolf Amongst Ravens“ a hneď bolo jasné, že materiál bude znieť asi tak organicky a prirodzene, ako Will I Am. Nemá to proste guľe! (mäkčeň nad „l“ je tam naschvál).

A koľká to škoda! Skladby sú totiž naozaj vysoko nadpriemerné, striedajú sa v nich perfektné melodické vyhrávky s agresívnymi trhačkami a sem tam to kapela doplní slušivými a netradičnejšími gitarovými melódiami. Album je vcelku krátky, ale nie je prečo naťahovať čas, dlhých skladieb už máme aj tak všetci dosť, nejaké tie kratšie a svižnejšie dynamické nahrávky neuškodia.

Zvuk však nepustí, a táto náhravka je jasným dôkazom, že dobrý materiál môže nakoniec potopiť práve zvuk – dokonca aj keď je príliš „dokonalý“. Nemám problém so syntetickým zvukom, nemám problém z divným zvukom, nemám problém s modernými kapelami a vlastne nemám problém s ničím, experimentujte si koľko chcete, aspoň robíte niečo jedinečné. Vo „Wolves Within“ sa však vďaka zle zvolenému zvuku stratilo niečo, čo by ma tešilo na inak veľmi dobrých skladbách. Nedokážem si to opakovane pustiť, a to aj napriek tomu že ma bavilo počúvať najčerstvejšie nápady tejto bandy. Ale už sa opakujem, narozdiel od AFTER THE BURIAL, a o to viac ma ten zvuk serie. Sorry, ale seriózne, keby ste počuli tie bicie… Veď vypočujte, posúďte.

Hodnotenie: 6/10
Recenzia: Sarkast

Autor: admin

Zdieľaj