Recenzia – ALCEST – „Shelter“ (Prophecy Productions, 2014)
Alcest – kapela čo si vybudovala na hudobnej scéne uznanie a získala si srdcia tisícok fanúšikov. Myslím, že kapela si vydobila to svoje miestečko v srdciach mnohých práve tou jedinečnosťou, ktorú produkuje – hudbu, ktorá je plná emócií a nezaryje sa len pod kožu, ale vie v človeku aj otriasť duchom ( pokiaľ to vie “prežívať “). Po dvoch rokoch čo vydali pre mňa ich najvydarenejší album “Les voyages de l’âme”, sme sa dočkali ďalšieho diela “Shelter”. Predtým než bol album vydaný, tak sme mali možnosť vypočuť si singel “Opale” a nejaké tie rozhovory s lídrom Alcestu Neigem. V nich napovedal, že sa bude jednať o niečo iné, než by fanúšikovia očakávali. Spomenul, že nebudú použité žiadne black metalové vokály a blast-beaty (čo bolo charakteristické pre túto kapelu), že celé to má byť take uvoľnenejšie a šťastnejšie. Už pri pohľade na album-art je cítiť akúsi vlnu pozitivizmu, svetla a hľadania šťastia. Názov albumu ( Shelter ) pre Niegeho evokovalo more a skladbami chce opísať jeho vzťah a fascináciu práve k nemu. No, priznám sa, že po týchto informáciach som bol zmätený z toho, čo mám očakávať, keďže Alcest nemal konkurencie na “poli” post-black metalu a Niege bol v tomto smere ako ryba vo vode. A tak som si nesmelo pustil tento “ pozitivistický ” počin, ktorý sa má radikálne líšiť od predošlých výtvorov. A veru tomu aj tak je. Album je úplne niečím iným, ale napriek tomu je cítiť, že to je práve Alcest – v hudbe je vrytá istá charakteristická črta a emócia, ktorú dokáže vložiť iba Neige. Album začína skladbou Wings , ktorá je dá sa povedať “predohrou” ďaľšej skladby Opale. Žiadna melancholia zo začiatku…práveže nádych relaxu a pohody, to bol môj prvý dojem z úvodnej minúty. Ku skladbe Opale bol aj uverejnený videoklip. Táto skladba je proste radosť a pozitívnosť premietnutá do hudby. Veselá skladba ku ktorej korešponduje klip plný farieb a k tomu veľa záberov na vodu, a to celé doplnené radovaním sa mladého páru. Čo k tomu dodať ? Úplne niečo iné, než by som z produkcie majstra Neigeho očakával. Album v tomto duchu pokračuje ďalšími skladbami, z ktorých ani jedna jediná nieje pochmúrna. Všetky skladby majú “dušu ” a sú príjemné na vypočutie – jednoducho relaxačná hudba. Iba jedna pieseň je podľa mňa naozaj oproti ostatným slabá. Tou skladbou je Away. Naozaj slabá skladba, ktorá mi nič nedala a považujem ju až za neprimerane nudnú. Ako hudobný celok album zasahuje do post-rocku, shoegaze rocku a miestami by som si dovolil tvrdiť že až do popu. V určitom zmysle mi chýba to “vyvrcholenie”, ktoré zvyklo byť súčasťou skladieb od Alcest. Akoby sa niekedy skladby snažili “vyšplhať ” sa na vrchol, ale chýba tomu to zdolanie ”posledného” schodu. Album som si potreboval niekoľko krát vypočuť , aby som ho určitým štýlom “strávil ” a dokázal si utriediť pocity a dojmy. Ak by som to mal celkovo zhodnotiť, tak Neige dokázal Alcestom už dosiahnúť vrchol… a keď sa dosiahne vrchol, tak už nasleduje buď udržanie sa, alebo pád. Album považujem za práve ten “pád” , ale nie nejak v zlom. Jednoducho je to niečo úplne nové, čo nesúvisí so starým Alcestom. Neige sa vybral na novú cestu, akou chce budovať a tvoriť hudbu pre túto kapelu. Avšak treba podotknúť, že v tomto smere to bude mať veľmi ťažké, aby dokázal preraziť, nakoľko v tomto hudobnom smerovaní už je veľké množstvo kapiel, ktoré sú vyprofilované a zabehnuté. Beriem to ako určitý krok naspäť, keďže Neige mohol svoj jedinečný štýl vybudovaný Alcestom posunúť vyššie. No rozhodol sa pre niečo nové a ja mu držím palce, aby dokázal v tomto smere hudbu spraviť jedinečnou, aby nezapadla do “ mora ” post-rockových kapiel, ktorých je veľké množstvo. Či spravil Neige dobrý krok, či nie, ukáže čas. Ale je určite obdivuhodné od neho samého, že sa rozhodol zmeniť svoj pohľad na veci a odvážil sa plne odovzdať svoje hudobné schopnosti do takéhoto smerovania. Bol to správny krok ? – neviem. Ale vzniklo niečo nové a príjemné. A tak si vychutnajme nový Alcest plným dúškom
Hodnotenie: 7,5/10
Recenzia: Vaco
