Report – CHRISTDAWN, 18. január 2014, Club Déjá Vu (Stará Sladovňa), Košice
Začiatok roka stále zvykne byť chudobnejší na koncerty. Každý si potrebuje oddýchnuť, nabrať sily a určiť si predsavzatia (napr. chodiť viac na koncerty, podporovať viac slovenské kapely a podobné dôležité veci). Keď si už každý ujasnil, čo a ako, tak nám Peťo a jeho grupa INFER pripravila zaujímavú akciu s ironickým názvom CHRISTDAWN. Začiatok mal pôvodne odštartovať powerviolencový THORWALD, ale nakoniec musel odmietnuť vystúpenie a miesto neho došli chalani CROISSANT, o ktorých som veľa toho ešte nepočul. Setlist doplnili symfonickí Nitrania EMPYRION a brutalisti z Vranova – BRUTE. Lineup pozbieraný zo samých zvučných mien nášho undergroundu, nebol dôvod váhať, účasť bola priam povinná!
Už prvé kroky, ktoré ma viedli do clubu, mi prezrádzali, že pôjde o výnimočnú a hlavne rodinnú atmosféru. Známy na každom rohu, všade panovala pozitívna atmosféra, všetci vysmiati, každý sa baví s každým, jednoducho jedna veľká rodina. Čakanie na prvých vystupujúcich netrvalo veľmi dlho, nejakých 20-tich minút nehralo rolu, každý sa tam aj tak cítil skvelo. No čas prešiel rýchlo a z horného poschodia, kde bolo postavené pódium, sa začali šíriť prvé tóny. CROISSANT, ako prvá kapela, to nemala so zvukom veľmi ľahké. Zo začiatku to bolo ešte také neprehľadné, no postupom času sa zvuk zlepšoval, až to došlo ku výraznejšej spokojnosti. Akurát zo strategického pohľadu si pán zvukár nevybral dobré miesto, ktoré bolo napravo vpredu pred pódiom, čo sa mu nakoniec nevyplatilo, ale o tom potom. Košičania si vybrali smerovanie v moderných vlnách death metalu, čiže sme tu mohli naraziť na náznaky deathcoru, postových prvkov, progresívnejších pasáži, ale hlavne to bolo celé zmixované do jedného komplexného celku. Košičania, len tak ďalej, máte to zatiaľ dobre rozohrate.
Steve sa nám kus omeškal, tak sa muselo trochu pomeniť poradie. Nasledovali EMPYRION a BRUTE sa presunulo úplne na koniec. Ladenie netrvalo dlho a tak sa Nitrania mohli postaviť na pódium, síce nie tak celkom, keďže ich je ako mravcov. Gitarista Rado spolu so spevákom Janom sa museli postaviť dole pred pódium, darmo, hrať v šestici nie je sranda. Ich poňatie symfonického black metalu, ktorý nemá miestami ďaleko od DIMMU BORGIR, znie naživo veľmi dobre, má to silné grády a hlavne neuveriteľný drive, ktorý im môžu závidieť aj sami Nóri. Pridanú hodnotu tomu pridávajú aj gitarové linky, ktoré skôr patria do death metalových vôd, čím sa oddeľujú od stereotypu a tým nadobúdajú vlastnú tvár. Taktiež to malo veľmi vľúdnu a pohlcujúcu atmosféru, ktorá ma hneď stiahla do temného sveta a nepustila ma až do posledných tónov. Veľmi vydarené vystúpenie.
Došlo na hlavnú hviezdu, aspoň podľa vydaných albumov, aj keď sa to tak nazvať sa nedá, pretože kvalitatívne mi prídu všetky kapely na rovnako vysokej úrovni. Košičania INFER, na rozdiel od EMPYRION, idú na to skôr death metalovo, inšpiráciu nám hneď Peťo prezrádza svojim tričkom. Samozrejme black metalové linky hrajú taktiež významnú úlohu v ich hudbe, kde to v spoločnej kombinácii môže pripomenúť BELPHEGOR. Čiže temný a čiernou farbou podfarbený death metal. Aj toto vystúpenie sa nieslo v pochmúrnom a temnom duchu, hudba priamo z pekla. Peťov old schoolovo ladený hrubý vokál, v ktorom by ste známku čiernej farby ťažko hľadali, vyznel ešte mohutnejšie a mocnejšie ako na nahrávkach. Ako keby sa nám prihováralo samotné knieža pekla. Ľudia sa začínali už pomaly chytať a vytvárať väčší kotol, ktorý vyvrcholil na vystúpení BRUTE, kde to už šlo do extrému. Košická temnota nakoniec pohltila celý club a každý zostal prekliaty!
Rota z Vranova sa nám už dávnejšie pozbierala celá a tak mohli ukázať, že BRUTE je fakt brutalita. Tí, čo už čítali môj report z Kukovej, sa toho až tak veľa nového nedozvedia, hlavne o ich novom smerovaní, ale na druhej strane, opakovanie je matka múdrosti. BRUTE stále fungujú bez živého bubeníka, čo už dlho trvať nebude, lebo čoskoro sa k nim pridá Marek Džupin z GRINDING JESUS BROTHERS. Fakt, že ho zatiaľ nemajú, im nehrá do karát a ich vystúpenie pôsobí kus strojovo. Hudobne sa nám oproti ich debutu viac presúvajú za veľkú rieku ku spolkom ako DYING FETUS či SUFFOCATION, čiže menej melodiky a viac brutality a techniky. Ľudí to spolu s konzumáciou veľkého množstva alkoholu zrejme vybúrilo ku veľkému a zverskému kotlu, čo by samo o sebe nebol problém. Zádrheľ bol v tom, že ľudia prichádzali na stage, kde počas páuz vrieskali nezmysly do mikrofónu a následne ho vyvalili. Zvukár mal hneď zabezpečenú pravidelnú robotu dvíhača mikrofónu. Všetko by to bolo okey, keby sa mu neodvďačili za tú trpezlivosť tým, že mu nakoniec aj mix obliali pivom. Ako som spomínal v úvode, veľmi nešťastne vybrané miesto. Steve sa nám niekoľkokrát poďakoval od srdca a tým potvrdil, aká rodinná atmosféra tu počas celej akcie panovala.
Ľudí sa nám nazbieralo okolo stovky, keď rátam aj účinkujúcich, čo je celkom slušné, ak si zoberieme fakt, že v meste prebiehala aj ďalšia metalová akcia, aj keď na druhom konci. Všetky kapely odohrali skvelé sety, ľudia sa bavili, niekedy až príliš, ale pokiaľ sa nič vážne nestalo, tak je to úplne v pohode. Ešte raz spomeniem fantastickú atmosféru, kde som sa cítil, ako keby som doma pri svojich. Táto akcia bola dôkazom, že metal na východe má zmysel robiť a podporiť ho prídu aj z ďaleka, vzdávam hlavne hold partii z Liptovského Mikuláša, ktorí to poriadne rozprúdili. Metal na východe žije a bude žiť ešte dlho! Vidíme sa na ďalšej akcii!
Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
