Megarecenzia – BEHEMOTH – “ The Satanist“ ( Nuclear Blast, Metal Blade, Mystic Victor Entertaiment, EVP Recordings 2014 )
Čakanie nepatrí prevažne k tým príjemným chvíľam. Ocitáte sa v začarovanom kruhu, nasledujú pochybnosti. Veľmi podobne to funguje aj s hudbou alebo konkrétnejšie s kapelou, kde sa pri každom jej vývoji viacmenej často splnia očakávania poslucháča aj keď sa k tomu dosť načaká. Precíznosť bola vždy otázkou trpezlivosti a napätia. V umení buď nejaký umelec vytvorí niečo behom mesiacov alebo rokov, tvorivosť spočíva v starej známej spontánnosti a ta sa nedostaví stále. Existuje quantum kapiel, čo vydávajú albumy ako o závodenie pre predaj, ale tam hudba už prakticky rolu nezohráva.
Prečo som to spomenul: Poľsko ako krajina sa netají svojou relatívne smutnou históriou a silne kresťansky založeným štátom. Prevažná väčšina vám povie, čo tam už boli resp. to tam poznáju, že jedine čo u naších susedov od severu stojí zato je hudobná extrémna scéna. Kapely si tam stále vznikajú, držia si prevažne ten underground feeling, netaja sa inšpiráciou veď to predsa nikdy nie je na hanbu, keď sa to nepreháňa. Každý, kto si zosúladí názov štátu a extrémnu hudobnú scénu hneď si z toho ako prvé vydedukuje kultovú stálicu BEHEMOTH. Kapela, čo už dnes vo svete nech už je kdekoľvek značí veľké meno, veľkú žiadanosť extremného festivalového sveta a zastancov čiernej smrti po celej planéte. Vieme veľmi dobre, že rást Behemothu bol v skutku bolestivý, neprajnosti zo všetkých strán, nedostatok financií posunúť sa ďalej. Ako sa postupne ukázalo ta bolesť a krivda sa vyplatila, aj keď si chlapi nakoniec svoj cieľ vydobili, prišla ďalšia vec vo forme pochybností a to podozrenie zo zapredania sa, množstvo článkov a rozdelení základní fanúšikov zrejme tak na pol diskografie kapely. Album “ Zos Kia Cultus“ bol akoby takým portálom do inej sféry, kde kapela vstupila a ten portal sa za ňou uzavrel. Pre niekoho dozreli, pre iných klesli, táto pozitívna a negatívna vyváženosť na oboch stranách sa už zrejme nikdy nezmení aj keď ta pravá pointa z toho nevychádza. Podstatné je, že v štruktúre ich muziky je vývoj. Ak by ste sa teraz Nergala spýtali na začiatky behemoth, na zapľúvané krčmy kde si čo to odohrali, iste by len mávol rukou a svojím charizmatickým pohľadom naznačil: „prosím vás na to som už dávno zabudol“. Stráta času vracať sa do smolnej histórie, zato jasné predpoklady do budúcnosti fungovania kapely. Behemoth po vstupe do iného portálu vydávaju rád za radom premyslené, vycíbrené na okultných koncepciach založené albumy, nedá sa baviť o priamočiarosti. Hlboká štruktúra textov a aj samotnej muziky je na vysokej úrovni. Do albumu “ The Apostasy“ to bol jasný zázrak a veľká moc ktorú šírili všade naokolo dalo by sa povedať, že stále šíria no prišiel „Evangelion“ a tam sa nám to trocha preriedilo v kvalite, tu a tam sa to nahustilo podozreniami z toho, ako si Nuclear Blast pekne nahrabáva a to sa odzrkadľuje aj na muzike, ktorú vydáva. Nemôžem ale brať Evangelion za album zlý, to si v takej reputácií akú si behemoth získali nemôžem dovoliť. Je opäť podstatne iný a to aj potvrdil Nergal v jednom rozhovore ohľadom rozoberania albumu, že začína ďalšia etapa ich muziky a existencie. Nepotvrdil to prvykrát.
Od vydania na opäť inú cestu uberajúceho sa albumu prešlo nejakých 5 rokov a mnohým fanúšikom po svete bolo do hláv zasiaté čierne semienko istého zmätku z toho, čo bude ďalej a kám sa kapela znova vypraví. Nastalo pár hrozieb v činnosti ohľadom Nergala a jeho diagnostikovanej leukémie, otriaslo to kožou mnohými až sa začalo jednať o najhoršom. Náš Adam sa z toho ale statočne vysekal a oznámil, že je pripravený ísť ďalej a skladať muziku, ktorú nadovšetko zbožňuje a samozrejme sa netají jeho ďalšou významne silnou parketou, ktorú vkladá do textov a to oddanosť k okultizmu. Prípravy boli v plnom prúde. Až sa nakoniec predsa len dočkávame nového materiálu s jeho až moc na prvý dojem tradičným názvom
“ The Satanist“.
Čo ma napadlo prvé bola podobnosť v názve s albumom “ Satanica “ a tak som sa trocha podozrivo k tomu uškrnul v zmysle, že mi to zaváňa istou rutinou, ale nemôžem sa unáhliť k takým záverom, dokiaľ sa mi novinka nedostane do uší. Oslavili sme nový rok, Január zbehol čo by dup a tak sa naskytla príležitosť si vychutnať prvú výpravu aj hneď s novým videoklipom. “ Blow Your Trumpets Gabriel “ ( Gavri´el – boh je mocný, boh je sila ) zaznejú prvé dravé tóny jednoduchej no silnej a zapamätateľnej melódie gitary nahranej kapelou obľúbeným aparátom “ Laboga“ čo mnohí hrajúci death/black sa za ním idu potrhať. Tempo je vyvážene plynule, zvuk taktiež a zatím sa v podstate od bežných postupov nič nemení, skladba pôsobí príbehovo čo je dobre naznačene aj v klipe, ktorý je ako inak opäť natočený veľmi precízne a je to možné považovať ako kratkometrážny film a nie len bežný klip. Ku koncu ale nastáva zmena zo stredného vzývajúceho tempa sa nám to prelinie do náhlivostnej sféry, kde sa nám z temnoty vynárajú vplyvy akéhosi obskúrneho orchestra v hlbinách, euterpealná štruktúra tejto výpravy znie veľmi rozmanito, čo mňa osobne rozhodne nadchlo a vzbudilo mi zimomriavky po tele záverečným vyznením trúby. To bolo prvé stretnutie s novým albumom a moje dojmy tak narástli do eufórie, že možno naozaj očakávať niečo viac. Stalo sa ale niečo, čo v rámci môjho prvého dojmu zakolísalo pochybnosťou a to prišlo, keď sa album ocitol v možnosti k stiahnutiu. CD cover bol samozrejme k dispozícií vidieť skôr a vyšiel v súlade s videoklipom. O jeho tvorbu sa postaral ruský umelec Denis „Forkas“ Kostromitin. Jeho tvorba ma veľmi temný surreálny charakter pohybujúc sa na rozmedzi okultizmu. Cover tak pôsobí hlboko a zamýšľajúco sa, čo nám značne vytkne to, ako sa nazerať na pomenovanie albumu a to hlavne nie priamočiaro. Keďže som už album mal stiahnutý, na ktorom sa nachádza deväť novotín…pustil som sa teda k ponoru. Vedel som, že novinka si to bude vyžadovať, doteraz si to žiadal každý album Behemoth. Prvú výpravnú nádheru som už spomenul rovno aj s videoklipom a tá aj na „The Satanist“ ako prvá začína, dojmy už boli proste jasné a tak vstupujem do ďalšej “ Furor Divinus“.
Trojminútova vypalovačka s dosť už osvedčenou klepačkou, ktorá je pre Inferna už len také to ťuky ťuky, nuž to samozrejme zrýchli spoločne s Nergalovým výlevom a tak tempom dáva najavo jasný black/deathový feeling, forma sa zakladá viac na tej osvedčenej rýchlosti ako atmosfére, tam ju zase dobre evokuje ústredný riff 1:00 – 1:40. Viacmenej veľmi klasická svieža krátka vypaľovacia kompozícia osvedčených postupov. V ďalšej „Messe Noire“ je to zas značne iné, buduje na atmosfére v striedaní stredného tempa kde sa gitary zlievajú do vyznenia dosti nadpozemského a vyrcholia až do spálenia nebies, v ukončujúcom dejstve sa dočkáme aj príjemne znejúceho sóla.
Ako len taká výplň do počtu na albume na mňa pôsobí práve nasledujúca „Ora Pro Nobis Lucifer“
Veľmi rutínne prevedenie majúc najviac priamočiarejší death metalový charakter, niežeby pôsobila nudne, len v rámci istého posunu je to stojatý prameň. Ten ale zase značne vychrlí v ďalšej kypiacej zlobe “ Amen „, veľmi rýchla surová naštvanosť, ktorú keď počúvate ako súčasť tohto albumu a neporovnávate ju s niečím starším od Behemothu vám dá kvalitný knock out ale zas nie tak silný, že sa z neho nepozviechate je už totiž dobre známy. Dostávame sa ale tak trocha k pochybám a zmätenosti z nasledujúcej vyznenej „The Satanist“ , chápem že práve táto skladba by chcela vyznieť na albume čo najrozmanitejšie ale tá skôr funguje unudením, v istých jej dejstvach mi to príde akoby ju ani behemoth nehrali, tempo je iné viac do polôh uzmierenejších aj keď možno si to chcelo vybudovať svoju príslušnú atmosféru na to by potrebovala značne viac než len stredné nie moc výrazne tempo, ku koncu si to pekne opäť nabehne na rýchlosti ale či tým zachráni to, čím sa viac ako do polovice uberá tak tým si teda istý niesom. Je to naozaj zvláštne ale zatím mi skladby na albume prídu porozhadzované ako jedná cez druhú tak, že sa líšia kvalitou a jak sú prevedené. „Ben Sahar “ ma opäť preberie z útlmu predchádzajúcej spanilejšej jazdy, plná a veľmi chytľavá záležitosť s počiatočným ambientným znením, zlovestný charakter vo vyznení už osvedčený, že nič dobrého za tým nebude a všetko nevyhnuteľne padne. Moje dojmy zatiaľ prevládajú v istej nevývaženosti s čím a ako mám vlastne dočinenia keď je poradie skladieb takto postavené, nasleduje ale predposledná “ In The Absence Ov Light “ , kde sa nám vo význame slova opäť objaví nie v znení „Of“ ale už typický behemothovský „Ov“ a kde sa v doprovode s akustickou gitarou v časti 1:25 do 2:23 objaví Nergalová polština. Epický pôsobiací predzáverečný kúsok, opäť pohýbujúci sa v tej rozmanitosti polôh a sviežosti tomu stále vedieť dať ten pravý náboj, v závere ma song ešte zlovestnejšiu a temnejšiu podstatu, kde to posledná “ O Father, O Satan, O Sun“ jasne završí. Záver je ozaj impozantný a s tým si Behemoth vedeli vždy skvelo poradiť, zlobivo znejúca basa v začiatku, čo uvedie do chodu orchester Satana a v závere vyvrcholí k rozjímaniu a k zomknutiu posadnutosti, hovorený Nergalov hlas v závere vzdáva jasnú pokoru.
Poslucháčsky je celkovo „The Satanist“ rozporuplný a určite sa z neho nedá vydedukovať všetko len po jednom posluchu, mám ich za sebou tri a tiež ešte poriadne neviem o všetkom, čo sa v albume nachádza. Takto pokiaľ Nergal v tvrdení, že Behemoth čaká iná etapa to myslel fakticky tak je to proste jasné. Predošlé vydané albumy boli o istom, tam sa hneď vedelo či to bude špatné alebo impozantné, navzdory aj tak v tej miere vyváženosti negatívnych ohlasov vždy o trochu viac predsa len prevládla spokojnosť a unesenosť. „The Satanist“ je príklonom k jednému aj druhému a ostáva tam v dvoch rozdielnostiach dobrému a zlému to “ ale „. Stránka technická je popravde uvolnenejšia, ide si odniekiaľ niekam. Prvotný dojem bol zmätenosť, dojem druhý – je v tom niečo naozaj hlboké ale nechce sa to ukázať treba to hľadať, dojem tretí – „The Satanist“ vo vyznení slova vôbec nepôsobí tak ako sa na to väčšina povrchne nazerá, veľmi individuálne podnetný materiál, kde si každý to svoje či skôr alebo neskôr nájde. Od kedy Nergal prekonal chorobu, cítiť v tom veľmi osobný vplyv. Ak začal “ The Satanist “ alebo skôr už je tou novou etapou, vzbudil u mňa zvedavosť a pátranie po tom, kam sa to uberie ďalej.
Hodnotenie: 8/10
Recenzia: Marcus
