Recenzia – PERIPHERY – „Clear“ (Sumerian Records; Century Media, 2014)

Predstavitelia moderného a progresívneho metalu spoza veľkej mláky PERIPHERY sa rozhodli skrátiť nám čakanie na svoj ohlásený full length nazvaný „Juggernaut“ takpovediac experimentálnym EP-čkom. Čo je na ňom experimentálne pýtate sa? Nuž chlapci z „feriferi“ sa rozhodli, že každý z nich zloží a zrežíruje jednu pieseň, a to čo z toho vznikne predhodia hladujúcim poslucháčom v podobe tohto EP-čka. A keďže hudobníkov je šesť, tak aj skladieb na „Clear“ je pochopiteľne sedem. „Clear“ totiž otvára skladba „Overture“ a jej téma je pojítkom medzi všetkými ostatnými skladbami, akýmsi ich jediným spoločným bodom. Keďže „Clear“ nemá byť chápaný ako celok, ulahčím si aj ja prácu a rozdelím tuto recenziu do 7 bodov, pričom v každom sa budem venovať jednej skladbe.

1. Overture – Veľmi heavy znejúce intro, plné kúzelných melódií a láskyplných zvončekov. V skladbe hrá veľmi dôležitú úlohu aj klavír, ktorý posúva „Overture“ niekedy takmer až k avantgardnému feelingu. Takto nejako by mohlo kludne znieť aj intro k heavy metalovej alebo hard rockovej nahrávke.

2. The Summer Jam: Jake – Názov tu dokonale vystihuje skladbu, Jake Bowen vsadil na výsadne melodické progy aspekty, aké môžeme počuť napríklad aj v skladbách „All New Materials“ alebo „Scarlet“. Pozitívny letný feeling v metalickom prevedení.

3. Feed The Ground: Matt – Skladba bubeníka Matta Halperna je asi najpriamočiarejšia zo všetkých, čo sa týka skladania ako aj aranžmá. Skladbu charakterizuje nepretržitý tlak bicích, dusavá rytmika Vás prenesie cez melodický začiatok až po vyložene agresívny koniec dokreslený elektronikou a nechýba ani chytlavý a prudko zapamätateľný refrén.

4. Zero: Misha – Majster kapelník vsadil prakticky na istotu a ja akoby som znova počúval nahrávky z obdobia BULB, kedy si to Miško hustil ešte sám. Krásne pokrivená rytmika splývajúca so zvláštnymi vyhrávkami a neustálym vrstvením gitár v podaní jedného z najzaujimávejších gitaristov dneška. Neni o čom. Misha sa rozhodol že jeho skladba bude inštrumentálna a bezpochyby spravil dobre.

5. The Parade of Ashes: Spencer – Predstavte si že DREAM THEATER začnú hrať industriálny metal. Tak aspoň na mňa pôsobí skladba v réžii speváka Spencera Sotela. Pridajte ešte trocha AVENGED SEVENFOLD-u do refrénu a máte perfektnú predstavu čo sa deje v tejto skladbe. Jednoznačne najpopíkovejšia záležitosť, ničmenej nehorázne zábavná len čo je pravda. Čím ďalej som spokojnejší s výberom speváka tejto kapely, pretože ten človek vie ako urobiť dobrý vokál.

6. Extraneous: Nolly – Nikoho asi neprekvapí, že v skladbe, na ktorej makal basák bude mať basa veľa priestoru. Ak ste boli zvedavý ako bude znieť Periphery skladba, kde bude výrazne figurovať slapovanie dočkali ste sa. Veľmi psychedelická a prekvapivo agresívna záležitosť, taktiež bez využitia vokálov (aj keď tu sa my Spencerovho hukotu celkom žiadalo)

7. Pale Aura: Mark – Záver EP-čka nám obstaral gitarista Mark Holcomb a poviem na rovinu, že Mark nám po svojských skladbách svojich spoluhráčov pripravil docela vatu. Po vypočutí „Clear“ som docela presvedčený, že je to práve Mark, kto najmenej prispieva do skladateľského procesu v tejto kapele. Inak povedané, dobre odvedený PERIPHERY štandard, ale bez výraznejšieho nápadu.

„Clear“ je zaujímavým počinom, ktorým si kapela zjavne skrátila voľné chvile, a úprimne, prečo aj nie. Kvalitnú nahrávku môžu pravdepodobne pri svojej výbave vytvoriť aj „na kolene“ a nás fanúšikov tým rozhodne nenahnevajú. Asi ale ani neoslnia, a je preto dobré, že PERIPHERY hneď na začiatku veľmi jasne vyjadrili zámer tejto nahrávky. Ak by totiž „Clear“ malo zaujať serióznu pozíciu v ich hudobnej púti, asi by sme mali tendenciu vyčítať im to, avšak ako vyplnenie voľného času a ako kreatívny experiment je „Clear“ príjemnou záležitosťou na zopár posluchov. Hodnotiť tento počin je mi zaťažko, pretože ako celok ho ani nemáme v podstate chápať. A keďže mám rád matematiku, radšej Vám ponúknem vzorec na vypočítanie hodnotenia:
(„y“ x („z“+“p“))
10
pričom
y = číselné vyjadrenie vašeho vzťahu ku kapele Periphery (alebo k progresívnemu metalu ak nepoznáte Periphery) od 1 do 10 (1 pre neznášam, 5 pre neutralitu a 10 pre milujem)
z = počet skladieb, ktoré sa Vám na albume páčili
p = číselné ohodnotenie zvuku nahrávky od 0 do 3 (0 pre zlý zvuk, 6 pre dokonalosť)

Číslo, ktoré Vám výjde dosaďte za „x“.

Hodnotenie: x/10
Recenzia: Sarkast

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj