Recenzia – WITHIN TEMPTATION – „Hydra“ (Nuclear Blast Records, 2014)
Keď som túto gothic/symfonickú stálicu po prvýkrát zaregistroval v rámci priameho prenosu ich vystúpenia na holandskom festivale Lowlands niekedy v roku 2002 na dávno zaniknutej rockovej stanici Viva 2, bol som z ich hudby a pódiovej prezentácie úplne unesený, no a dodnes si aj uchovávam v mojej zbierke neprekonateľný druhý album Mother Earth (2000), ktorý si raz za čas aj zvyknem z nostalgie pustiť. Vtedajšie výrazné folkové prvky a nádych tajomna (zachovaný z pôvodných doomových začiatkov) v kombinácii s tvrdými gitarami a éterickým hlasom Sharon den Adel nemohli nezafungovať na väčšie masy hladových priaznivcov metalovej muziky a tak sa kapela razom dostala na výslnie. Svojimi ďalšími počinmi sa ale čím viac začali vrhať do mainstreamových vôd a po doske The Heart of Everything z roku 2007 som s nimi zrejme nielen ja stratil permanentný kontakt. Posledný koncepčný The Unforgiving spred dvoch rokov som si vypočul len nedávno, ale ako celok mi to kvôli prílišne popovému ladeniu skoro nič nedalo.
Som ale naozaj rád, že môžem prehlásiť, že k Within Tempation sa aspoň nateraz oplatí vrátiť. Predstavte si, že na vás cerí zuby desať hláv obrovskej vyhladovanej Hydry, pričom každá jedna z nich úplne inač vyzerá a pôsobí, a táto beštia vám chce prostredníctvom nich demonštrovať svoju obrovskú silu. Presne takáto predstava plne korenšponduje s tým, čo sa na ploche albumu odohráva. Chalani s kočkou sa zhliadli v mixe všetkých svojich doterajších muzikantských ingrediencií a vznikol tak rozmanitý a príjemne počúvateľný celok, ktorý by nijakého poslucháča nemal uraziť, aj keď chybičiek krásy sa na ňom nájde veru požehnane. Musím ale uznať, že nové posily na postoch gitary a bicí bohato oživili zvuk, ktorému sa nasadil svieži moderný kabát.
Z highlightov tu máme napríklad zahajujúcu „Let Us Burn“, kde si Sharon v refréne parádne týra svoje hlasivky, pochodový powermetalový (áno, čítate dobre!) hymnus „Silver Moonlight“ alebo pre WT typickú osudovku „Tell Me Why“, mňa ale dokonale rozpumpovala už na prvé počutie energicky nadupaná „Dangerous“ s hosťujúcim Howardom Jonesom (ex-Killswitch Engage). Hostí je tu síce viac, ale jedine tento spevák dostal k dispozíciu poriadnu bombu, kde jeho hlas evokuje Matta Barlowa, známeho hlavne z americkej legendy Iced Earth. Rapper Xzibit svojim partom úplne pokazil dojem z inač vkusnej „And We Run“, duetom s Tarjou Turunen „Paradise“ sa síce splnil sen mnohým mladým temným goth babenkám, ale pôsobí to akurát ako do uší bijúca kópia vypalovákov z posledných albumov Nightwish, no a príspevok speváka zo zabudnutých Soul Asylum, ktorí v 90. rokoch dali svetu svoj jediný rádiový hit „Runaway Train“, je bohužiaľ v „The Whole World Is Watching“ taktiež viacmenej zanedbateľný, nakoľko sa jedná o priemernú baladu.
Takže môj konečný verdikt? Hydru si dennodenne jednoznačne nemienim pušťať, na to je podľa mňa miestami až príliš prekalkulovaná, ale myslím, že ešte sa mi sluchovodmi niekoľkokrát preženie bez toho, aby som sa k tomu musel nútiť. Pre oddávnych fanúšikov povinnosť, pre bežného zvedavca milé prekvapenie, takí sú noví Within Temptation.
Hodnotenie: 7/10
Recenzia: Smeťo
