Report – SEPULTURA, LEGION OF THE DAMNED, FLOTSAM AND JETSAM, MORTILLERY, 18. február 2014, Smerr Pub, Žilina

Debát ohľadne zmyslu fungovania SEPULTURY je priam neúrekom. Jedni zastávajú názor, že po odchode Maxa nemá kapela zmysel a tým pádom by sa mala už dávno premenovať, alebo nebodaj zrušiť. Druhý tábor je názoru, že nové albumy majú čo povedať, prinášajú niečo nové a odlišné od pôsobenia Maxa. Ja stojím niekde uprostred. Za najlepšie albumy považujem staré veci, ktoré vznikli na prelome 80-tych a 90-tych rokov, menovať snáď nemusím, no aj nad novými ruky nezalamujem. Posledný album, resp. skoro všetky od odchodu Maxa, považujem za akési hľadanie sa, na jednej strane nájdeme veľmi dobré skladby, ktoré až koketujú s death metalom a na druhej strane, experimentálne, či keď chcete, alternatívne skladby, ktoré sú dosť preplnené vatou. Naživo je to však iná káva. Videl som ich naposledy na Brutal Assaulte v roku 2011 a bol to riadne energický masaker, už vtedy som si vravel, že v clube to musí byť iná podívaná. Setlist z nedávnych koncertov sľuboval zaujímavý prierez novou ale aj starou tvorbou, tak nebol dôvod veľmi uvažovať a návšteva Žiliny bola priam povinná. Ako spolubojovníkov si zobrali starých klasikov FLOTSAM AND JETSAM a death/thrash mašinu z Holandska, LEGION OF THE DAMNED, hneď o dva dôvody viac, prečo tam zavítať.

Prvé predpredajové chýry hovorili o skoro vypredanom koncerte, že vraj je 900 lístkov predaných a  bude tým pádom riadna plnka. Moje prvé kroky po klube však tomu nenasvedčovali. Pozdravil som sa so známymi a šiel som si objednať pivo. Zrazu z pódia počujem dunivé zvuky bicích a ostrých gitár, kuknem rýchlo na hodinky, 18:40, veď to mám ešte dvadsať minú. Nuž, nemal som pravdu. MORTILLERY to naozaj začali rezať o dvadsať minút skôr. Thrash metal starej školy, postupy a riffy, ako už býva tradíciou, prevarené a miliónkrát prežuté. Určité nápady sa tam i napriek tomu našli, no nie dostatok nato, aby sa kapela vymanila z tej hordy podobných žánrových kapiel. Celú grupu viedla vokalistka Cara, ktorá jednak disponuje fajným chraplákom ako zo starej európskej školy a taktiež má v repertoári fajné výšky, ktoré zase thrash metal obzvlášňovali v Amerike. Dokopy to z nej robí svojráznu vokalistku, hlavný svetlý moment kapely, škoda hudobnej zložky…

Novú generáciu strieda stará. FLOTSAM AND JETSAM fungujú už od roku 1984, albumy vydávajú skoro nepretržite, uznania sa im však nikdy nedostalo, vždy išli len v tieni veľkých kapiel z veľkej štvorky. To je aj celkom škoda, keď si aj zoberieme, že až na basáka, ktorého miesto ešte obhliadal vtedy neznámy ujo Jason Newsted, sa všetci podieľali na prvom albume „Doomsday For The Deceiver“ a fungujú tak až dodnes. Dokonca setlist bol aj venovaný starým nahrávkam, z prvého odzneli hlavné ťaháky “Hammerhead“ a „Iron Tears“ , taktiež došlo na druhý album v podaní troch kusov. A to sme mali pomaly celý setlist, táto úloha predskokanov im vôbec nesedí, patrilo by sa im poriadnej pocty a vystúpenia aspoň hodinového. Vystúpenie i napriek krátkosti zahrali veľmi svižne, energicky, riffy padali jedna radosť, spevák Eric vzhľadom k jeho technike vysokého spevu, ktorá je sama o sebe dosť náročná, podal veľmi pozitívny výkon. Keby som chcel byť veľmi zlý, tak by som tam nejaké výpadky našiel, ale nebolo ich veľa. Celkovo ma vystúpenie náramne bavilo, akurát škoda tej dĺžky.

Na striedačku prichádzajú zástupcovia novej vlny. Holandské komando LEGION OF THE DAMNED zbiera samé kladné recenzie na nový album „Ravenous Plague“, no mňa už to značne omrzelo. Príde mi to, ako keby stále varili z toho istého receptu s rovnakými ingredienciami, občas pridajú kúsok viac soli, inde korenia, no výsledok chutí skoro rovnako a po šiestich porciách som tým prejedený. No šancu treba dať vždy všetkému, nikdy neviete, čím vás naživo prekvapia. Tak to bolo aj tu. Naživo je to stále poriadny masaker, naklepaná pasáže vám pridajú poriadnu dávku adrenalínu, čo bolo vidieť aj na publiku, ktoré sa rozvášnilo a vytvorilo kotol. Dokonca ma bavila aj skladba „Doom Priest“, ktorá mi spolu s klipom pripomínala, možno až skôr vykrádala, BEHEMOTH. Naživo bola poňatá viac energicky, viac hrania a menej póz ako v klipe, takže som ju s prehľadom zhltol. Celkovo vystúpenie malo riadne gule a bavilo ma po celej jeho dĺžke. Takže nahrávky budem zrejme ignorovať, koncerty si pozriem vždy rád.

Pomaly a isto nadišiel čas na hlavného predstaviteľa večera. Brazílska SEPULTURA, ako som už v úvode načrtol, rozdeľuje fanúšikov na dva tábory. Teraz bol ten pravý čas presvedčiť tých druhých o tom, ako to vlastne je. Musím povedať, že naživo to funguje priam skvele. Či už nové veci ako „Trauma of War“, „The Vatican“ alebo „Manipulation of Tragedy“ vyzneli poriadne masívne a brali masy hláv k headbangingu. Hopsačky z Chaos A.D. a Roots taktiež nedali pokoj žiadnemu návštevníkovi a nútili k intenzívnym skokom a pogu, kde hlavne vynikali „Propaganda“ a „Refuse/Resist“. Najväčšia paľba však prišla, ak Derrick ohlásil, že si zahráme niečo iné a rýchlejšie, ktovie ako to presne myslel a riekol ARISEEEE!! Guľometová naklepávačka, plná poriadneho thrashingu rozdrvila celé publikum, až sa tam prášilo. Mal som čo robiť, aby mi hlava ostala na pôvodnom mieste. Na hráčske výkony nemám ani štipku zlého, čo by som napísal, najviac by som ale vytiahol Andreasa Kissera, ten chlap vyžaroval takú eufóriu a hral s takou chuťou, že aj tomu najväčšiemu neprajníkovi by vyčaroval úsmev na tvári a donútil ho vrhnúť sa do davu. Derrick Green svoju úlohu frontmana zvládal bravúrne, vie ako vyžmýkať publikum a donútiť ľudí k poriadnemu pohybu. Jeho vokál je stále svojský a má riadnu silu. Na konci pri skladbe „Ratamahatta“ si zabubnoval na elektronické bongá a tým pridal skladbe poriadny drive. Ako poslednú si nechali na záver najväčší hit, „Roots Bloody Roots“, ktorý odspievalo snáď celé publikum ako jeden veľký zbor. Prvotriedny zážitok! Snáď si po tomto koncerte podajú ruky obidva tábory a uznajú, že naživo je to vždy neskutočná paľba.
Ľudí sa nakoniec nazbieralo cez 650, prvotné predpovede neboli naplnené, no aj tak si myslím, že sa ich nazbieralo slušne. Kapely predviedli solídne výkony, z ktorých jednoznačne SEPULTURA vytŕčala, veď to by aj bola hanba, keby nie.

Autor: Lukáš “Bukáčo“ Polák
Fotky: Mišo Patz

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj