Report – Wacken Metal Battle Slovakia – Divízia Východ (Semifinále), 15. február 2014, Rodeo Club, Košice

Snom každej metalovej skupiny je vystúpenie na najväčšom metalovom festivale – na Wackene. Sny u nás väčšinou plní anjel Vilko, ale tentokrát sa o jeho zrealizovanie už tretí rok stará súťaž Wacken Metal Battle. V metalovej komunite snáď nikomu neušlo, o čo tu ide, no iste sa nájdu aj nejakí zábudlivci, pre ktorých to v rýchlosti zhrniem. Od septembra do konca roka bolo spustené prihlasovanie sa kapiel, následne sa kapely rozdelili na dve divízie (Východ a Západ) a porota, vrátane mojej osoby, vybrala po 6 kapiel, ktoré sa majú naživo odprezentovať. Prvé kolo prebehlo v Rodeo Clube v Košiciach. A ako to dopadlo? To vám teraz prezradím a rozoberiem jednotlivé vystúpenia z môjho pohľadu. Tak poďme na to.

Prvé kroky do Rodeo Clubu mi hneď prezrádzali, že tieto priestory vôbec nie sú na zahodenie. Pekne veľký priestor, možno po vyprataní stolov by sa sem dalo natrepať cez 500 ľudí. Toľko sa však neočakávalo, ale dôstojne vyše 100 ľudí došlo. Kapely vystupovali v opačnom poradí, čiže kto dostal najmenej hlasov od nás, poroty, ten išiel ako prvý. Prebiehalo to systémom, že kapela mala vyhradených 45 minút, na ozvučenie a zahranie svojho setu, čiže keď sa stihla kapela naladiť za 5 minút, tak mala k dispozícii 40minútový priestor pre svoju tvorbu.

Ako prví na rad prišli Prešovčania KHADAVER. Už od tejto kapely, s pár výnimkami, bolo jasné, čo bude kameň úrazu. Pojmy ako originalita, vlastná tvár či vykročenie z tieňa svojich idolov predstavovali pre naše kapely riadne vodné kamene a vysporiadať sa s nimi nie je také ľahké ako z reklamy s Calgonom. THE KOVENANT, či pardon KHADAVER, môže o tom napísať celé litánie. Vlastná tvár zamaľovaná od nórskych líčidiel, hudobná zložka ako cez kopírku, možno dokonca viac vatovitá ako originál a to ja pôvodnú kapelu vôbec nemusím. Dokonca označenie black metal by som tomu nedával, keď si odmyslíme uškriekaný vokál, tak to s čiernym kovom vôbec nemá nič spoločné. Celkovo mi to viac nahráva do gothického smeru. U mňa osobne veľmi zbytočná kapela, pokiaľ nezložia svoje nórske masky, tak to bude aj naďalej tak.

Druhé prešovské komando s názvom TEMPLE dopadlo taktiež dosť nešťastne. Remeselne sa muzikantom nedá vytknúť nič, všetci sú to zdatní technici od prvého gitaristu po posledného bubeníka, no skladateľské postupy sú na báze Portnoy-ovského B-čkového manšaftu. DREAM THEATER, RUSH a niekoľko krát prevarené postupy, ktoré už fakt nechutia nikomu. Ďalším nepríjemným faktom bolo až príliš statické vystúpenie a hrozné spevákove grimasy, ktoré pôsobili dosť odpudzujúcim dojmom. Nechcem brať chalanom chuť do hrania, to vôbec nie, len treba trochu zapracovať na jednotlivých zložkách, hlavne originalite, spevákovi predpísať povinné česanie pred zrkadlom a bude to dobré.

Prešovskú scénu strieda košická s mladými power metalistami RIGHTDOOR. Ich prvé problémy už nastali pred vypustením prvého tónu. Gitary sa im vybrali na vandrovku, čo malo za následok dosť dlhé komplikácie, ktoré vyriešilo až požičanie si jednotlivých vecí (2x gitara, 1x gitarová hlava) od zvyšných kapiel. Nemilý začiatok. Nakoniec sme ako porota kývli na odohratie celého setu, keďže chyba nebola zapríčinená úmyselne. U týchto chalanov je zase calgonový problém s Nemcami EDGUY. Normálne, keby som si zavrel oči a počúval, tak by som si myslel, že práve počúvam Sammetovcov. Pokiaľ si zase oči otvorím a zaostrím na speváka, tak mi gestikou a pózami pripomína Bruca Dickinsona, niekedy až identicky, niekto zrejme veľa krát kukal Rock In Rio. Na hráčsku stránku nemám nejaké veľké pripomienky, problém je tu stále rovnaký ako aj pri predchádzajúcich skupinách.

Teraz si povieme, ako mladí chalani zdevastovali zvyšok konkurencie. ANSTRATUS som už mal možnosť vidieť pred dvoma mesiacmi v Košiciach, už vtedy mi nakopali prdel, no tentokrát ju mám už celú modrú. Takýto namakaný, neuveriteľne energický, svižný a nespútaný thrash metal Slovensko ešte nevidelo! Riffing postavený na báze starého thrash metalu okolo obdobia konca 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov, inšpirácie nájdeme aj na našom kontinente, či za veľkou riekou, pozor inšpirácie, nie kopírky, nemýliť si pojmy! Ich mladý vek, chalanom nie je ani 19-tnásť, im hrá do kariet. Práve vďaka tejto mladíckej eufórii, ktorá z nich priam srší a na publiku sa odráža dvojnásobne, majú ich vystúpenia neuveriteľné grády a nakopávajú prdele fakt všetkým. Jedna hlava neostala bez pohybu, moja osobne lietala jedna radosť. Úprimne sa musím priznať, že som na týchto chalanov neuveriteľne hrdý….ANSTRATUS, kick ass!

Rýdzeho metalu bolo pre dnešok dosť, vraciame sa späť k power metalu a vydržíme pri ňom už do konca. Košičanov RAVENCLAW som už mal možnosť vidieť niekoľkokrát, tak som bol aj celkom zvedavý, ako sa po roku pozmenili. Musím hneď povedať, že urobili kus práce. Spev mi od začiatku pri nich vadil, bol až zbytočne prevýškovaný, kŕčovitý a spevákove pózy by viac sedeli do miesneho kabaretu ako na metalový koncert, ale zase ruku na srdce a povedzme si, že takých kapiel je veľa, stačí zbehnúť k nám do Rožňavy a pozrieť sa na TRISTANU. Teraz však môžem povedať, že pózerstvo sa kus vytratilo, výšky sú tam stále na mňa veľa, no už nepôsobia tak kŕčovito a sú uvoľnenejšie. Ďalším plusom je, že ich čerpanie od EDGUY, HELLOWEEN a spol. nie je také okaté ako pri ostatných powerovkách dnes. Celkovo vystúpenie šlo na plné obrátky, dajme tomu, že tak z jednej tretiny energické ako predchádzajúce, no prekonať to je dosť ťažký oriešok. Pre mňa osobne celkom milé potešenie (nie, nemyslím tým výstrih Tónky), len tak ďalej…

Došlo na poslednú súťažiacu kapelu, zo Zvolena pricestovali ENDLESS MAIN. Tu sa taktiež veľmi ťažko bojuje s vodným kameňom. Tentokrát sa na kopírovací stroj položili HELLOWEEN a stlačil sa veľký trojuholníkový gombík. Tento problém bude snáď epidemický. Spomínané mínus by sa dalo prekúsnuť, ale celkovo vystúpenie pôsobilo veľmi fádnym a úplne nezaujímavým dojmom. Statika im taktiež veľmi ide ako aj TEMPLE, no toto nie je výučba na technickej univerzite, ale metalový koncert. Odrádza to chuť vôbec pozerať na ich koncert, nieto sa ešte do neho úplne pohltiť, neostáva nič iné, len makať chalani, dúfam, že do najbližšieho koncertu to už bude vyzerať lepšie.

Hlavnú časť máme za sebou. My ako porota sme jednohlasne vybrali víťaza, čo vám už z predchádzajúcich riadkov musí byť jasné, o koho išlo. ANSTRASTUS bude nakopávať rite aj BB, ostatné postupujúce kapely to budú mať ťažké, či už RAVENCLAW alebo KHADAVER (sám som z ich postupu prekvapený ako vy).

Záver ešte spestrili program domáci AMATAE ADEA. Musím hneď povedať, že keby sa zúčastnili súťažnej časti, tak im nadelím hneď kopu bodov, resp. o jeden menej ako Banskobystričanom. Ich vystúpenie malo riadne gule a pritom je to veľmi technicky dobre zahratá a štruktúrne premakaná hudba. Áno, DREAM THEATER je tu taktiež silno počuť, no nie až na takej báze ako pri Prešovčanoch. Spevák si občas dával pauzy, aby prenechal priestor pre hry ostatných veľmi dobre vyškolených hráčov. Nápady tu padajú na úrodnú zem, žiadne výlety vatového poľa, ku ktorým sa uchýlia aj samotní majstri žánru. Veľmi chválim, škoda toho nepostupu z prvého výberu.

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Andy Duc

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj