Recenzia – BRAINSCAN – „Reflections“ (Gothoom Productions, 2013)
mar30

Recenzia – BRAINSCAN – „Reflections“ (Gothoom Productions, 2013)

Pamätáte si ,keď zatrpknutí metalisti tvrdili, že slovenská scéna (väčšinou samozrejme poukazovali na metalovú scénu) neexistuje? Darmo, dnes by už táketo slová zneli veľmi pochabo, pretože ak sa človek aspoň trocha poobzerá, zistí, že kapiel sa rodí toľko ako húb a kvalita z roka na rok stúpa. Nemajte však strach, zatrpknutí metalisti si vždy nájdu niečo nové, čo by mohli na scéne kritizovať, takže o zábavu bude postarané. Ničmenej, jednou z prvých lastovičiek kvalitných metalových nahrávok na Slovensku bol debutový album bánskobystrických BRAINSCAN zvaný „Breaking Down Your Mind“. Ten vyšiel v roku 2011, dva roky po ich úúúúplne prvom počine, EP-čku, ktoré chalani nazvali „Scan My Brain“ (neviem či ste si všimli, ale ten názov je v podstate iba otočený názov kapely, dobré nie?). Bol som teda zvedavý na ich následujúcu tvorbu. O týchto počinoch však reč nebude, tú totiž zneužijeme na ich novinku zvanú „Reflections“, ktorá vyšla minulý rok (2013) pod slovenským Gothoom Productions. Zvykne sa hovoriť, že na druhom albume väčšinou kapela ešte nemá úplne sformovaný svoj štýl a že až tretím počinom sa ukáže, ako sa veci majú. Napriek tomu, že to možno nie je úplná kravina, pri BRAINSCAN sa mi zdá, že chlapci si už prešli fázou profilovania svojej hudobnej tvorby. Ich groove metal šmrncnutý mnohými sexy odbočkami je jednoducho profesionálnej úrovne a hneď na úvod musím poznamenať, že „Reflections“ je suverénna nahrávka bez prítomnosti akéhokoľvek tápania a kto si myslí opak – tak je „homo debilissimo“, ako označoval ľudí stredoveký filozof Akvinský v roku 2014 keď som si to práve vymyslel… Prvá vec, ktorú chcem pochváliť je zvuk. Vynechám klišé frázičku „na slovenské pomery“, lebo tá už mi začína otravovať vzduch a poviem radšej iba, že zvuk je naozaj výborný. Počas posluchu kapely mi zvuk veľmi silno evokoval holandských TEXTURES a až následne po otvorení bookletu som zaregistroval, že sa na produkcii nahrávky podielal práve Jochem Jacobs, ktorý pôsobil vo vyššie spomenutých princov progresivného groove-u. Pri „Reflections“ si tak môžete byť istý, že zvuk bude čistý ale stále hutný. Prejdime k obsahu nahrávky. „Reflections“ obsahuje dohromady 12 prevážne stredne tempných skladieb, pričom zámerom kapely bolo evidentne zložiť extrémne chytlavý a hutný materiál. Áno dámy a páni, „Reflections“ je ten typ materiálu, kde už po prvom posluchu sa Vám mnohé pasáže nenávratne zaseknú hlboko vo vašej mysli. Nevadí, stále lepšie ako „Dark Horse“ od KATY PERRY. Feeling kapely je je v podstate veľmi obdobný ako na predošlom počine, texty aj tentokrát pojednávaju v prvom rade o ľudskej psychike, o ľudskom objekte a nadstavujú mu zrkadlo, a s týmto veľmi dobre korešponduje aj samotná muzika. Nájdeme teda aj na tejto nahrávke množstvo melódií, avšak atmosféra nie je veselá ani len sekundu. Riffy sú tentokrát o niečo viac technickejšie, je dobré počuť že hudobníci nezaspali na vavrínoch a pracujú na sebe. Veľkým...

Čítaj ďalej
Report – GALADRIEL, RAMCHAT, 19. marec 2014, Collosseum Club, Košice
mar30

Report – GALADRIEL, RAMCHAT, 19. marec 2014, Collosseum Club, Košice

Pomerne málo podporovanému black metalu na našom území zasvietila zelená. Rumunskí NEGURA BUNGET prišli navštíviť naše územie, s ktorým začínajú celé turné, a to rovno na dvoch zastávkach – Košice a Bratislava. Moju zvedavosť hlavne trápilo, ako sa rumunskí démoni popasujú s live prevedením, pretože ich hudba obsahuje nemalú kopu folkových nástrojov všemožných tvarov a štýlov, ako to budú kombinovať a čo nechajú len na sample. V rolách predskokanov sa mala predstaviť jednak naša najväčšia death/doom-ová sebranka z Bratislavy – GALADRIEL, ktorej ešte v novembri 2012 vyšiel album „The 7th Queen Enthroned“ pod našou hlavnou stajňou GOTHOOM Productions a pomerne nováčik na našej scéne – RAMCHAT, kde v jeho radách nájdete pomerne známu osobnosť – Hiraxa, ktorý pôsobil v skupinách ako EDITOR či LUNATIC GODS. Tentokrát vstúpil do pagan/black sietí, naživo som ich ešte nemal česť vidieť, tak som bol celkom zvedavý. To sme však ešte nevedeli, ako sa nakoniec celá akcia vyvinie, no poďme pekne postupne. Dodo a GALADRIEL aj ako v role organizátora boli na mieste ako prví a keďže Rumuni ešte blúdili v Maďarsku a RAMCHAT boli na ceste, tak sa ujali ako prví vyjsť na pódium. Vystúpenie začali piesňami z posledného albumu „The 7th Queen Enthroned“ a to pomerne svižne a energicky. Dodo svojím growlom tomu pridáva razanciu a silu, no však pri Soninom speve nemôžem byť až taký pozitívny. Na začiatok musím spomenúť, že oproti vystúpeniu na Gothoome to bolo oveľa lepšie. Falošné tóny značne ubudli, došlo na viac uvoľnenia a tým pádom to malo lepší priebeh. K úplne čistému prejavu to však ešte má kúsok cesty. Najviac to bolo počuť pri druhej skladbe „Crucifixion Deluxe“, počas až takej DEAD CAN DANCE (Lisa Gerrard) pasáži to vo vysokých polohách začalo dosť škrípať. Ku zvyšným kapelníkom nemám nijaké výčitky, šlapalo im to zladene a energicky (samozrejme, tam, kde to má) a celkovo z nich išiel prirodzený feeling, ako si táto hudba postavená prevažne na ponurných tempách zaslúži (obzvlášť pri starých veciach ako „Sad Leaves Of The Dying Rose“ a melódiách, novšia tvorba). Celkovo mám z ich vystúpenia kladný pocit. Rumuni nám začali hlásiť ďalšie komplikácie s pneumatikami, no z Nitry nám už došli RAMCHAT, tak mohol koncert pokračovať plynule a my sme naďalej ešte tajne dúfali, že NEGURA BUNGET dôjde včas. Koncert otvára príbehové intro, či už položené na základe pravdivého príbehu, to už neviem, a následne sa už na nás vyvalí, dokonca na moje prekvapenie, silno death metalová jazda. Celé to bolo stavané na zaujímavo postavenom riffingu, pripomínajúcom školu za oceánom niekedy v strede 90-tych rokov. Black metal sa tu taktiež nestratil, nejaký riff BELPHEGOR som tu tiež zacítil. Celá zmeska zahratá vo veľmi ráznom dychu a plná energie. Doplnené to bolo veľmi slušným hlbokým growlingom, ktorý som fakt nečakal, s občasnými odbočkami do uškriekaných black vôd. Hirax ako hlavný rečník hneď po prvej piesni ocenil, že ich...

Čítaj ďalej
Koncert – Dark Ravage – 10.4.2014, Banská Bystrica, Tirish Pub
mar30

Koncert – Dark Ravage – 10.4.2014, Banská Bystrica, Tirish Pub

DARK RAVAGE (black metal/Lithuania) https://www.facebook.com/darkravage Možeme sa tešiť na ukážku Blackmetalovej show z Litvy FIVE WOUNDS ( black metal /Poland) http://fivewounds.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/five.wounds FB event:...

Čítaj ďalej
Report – Gorgoroth, Vital Remains – 24.3.2014, Bratislava, Randal Club
mar30

Report – Gorgoroth, Vital Remains – 24.3.2014, Bratislava, Randal Club

24. Marca sa v bratislavskom klube Randal odohrala zatial najtemnejšia akcia za tieto 3 mesiace roku 2014. Hlavnými účinkujúcimi boli nórski Gorgoroth a americkí Vital Remains, ktorí si ako predkapelu dotiahli mládých nórov Homoferus . Táto pekelná kombinácia bola predzvesťou kvalitného kultúrneho vyžitia pre každú temnú dušu. Predkapela Homoferus ukázala celkom podarené vystúpenie a prezentovanie ich atmoferického black metalu. Čo môžem pochváliť na ich hudbe, sú docela zaujímavé klavírové linky vložené do skladieb, ktoré tam sadli jak riť na šerbel. Ak máte čas a chuť, tak si ich vyhľadajte na internete – mne stačilo koncertné vystúpenie, ináč nemám potrebu ich hudbu vyhľadávať. Po atmosférických black-metalistoch malo prísť pre mňa to najočakávanejšie ! Nekompromisný rúhačský death metálový náklad od Vital Remains. V tejto kapele sa už premlelo obrovské množstvo hudobníkov, čo ma aj trošku mrzí, lebo mi tam chýbal Dave Suzuki, ktorý v tejto kapele okrem vokálov bol aj na poste gitaristu,bicmana aj basáka – a každý post ovládal precízne. Taktiež veľkým a známim menom bol Glen Benton, ktorý bol súčasťou tejto boho-rúhačskej partičky. Na vystúpení mi vadila jedna vec. To už je aj hádam klasika pre klub Randal –zvuk. Okrem zvuku bolo všetko super, komunikovali s ľudmi, dali rozkaz na „Wall of Death“ (taký mini a smiešny, ale bol :D ), spevák aj vbehol medzi ľudí a rozpútal pogo. Vydarené vystúpenie, ktoré som si užil…škoda toho Suzukiho na poste gitaristu a Bentona na vokáloch, ale tak nemôžem chcieť všetko. Posledné vystúpenie večera bolo temné, chladné a energické s nádychom starých „tradícií“ black metalu. Na pódium nabehli Gorgoroth, ktorých zostava po rokoch je tiež obmenená. Vokálov sa ujal Hoest z kapely TAAKE. Myslím, že lepšie tento post nemohol byť obsadený a s Hoestom vystúpenie Gorgoroth vyžarovalo úplné zlo, temnotu a iné „negatíva“. Páčilo sa mi, že vystúpenie bolo seriózne, takže žiadne milé komunikácie s divákmi, žiadne trápne tlapkanie si rukami medzi skladbami, iba nekompromisná rúbanica od začiatku do konca. Čo ma však sklamalo trochu, bolo obecenstvo… ľudia si tam hopsali jak keby im tam hral Puding Pani Elvisovej… dokonca jeden párik si tam začal tancovať a robiť otočky a podobné hlúposti. Ľudia absolútne nechápali a už ani nevedia asi kto sú Gorgoroth, nevedia o čom je black metal, nechápu posolstvo a vôbec to vystúpenie nebrali s rešpektom. Neviem či by si to títo „srandisti“ dovolili takéto tancovačky a trápnosti pred dvadsiatimi rokmi, na nejakom poriadnom UG blackovom koncerte. Akcia bola podarená a tešíme sa na ďalšie, ktoré MetalExpress navštívi ! Report:...

Čítaj ďalej
Report – WITHIN TEMPTATION World Tour 2014, 12. 03. 2014, BRATISLAVA, Incheba
mar27

Report – WITHIN TEMPTATION World Tour 2014, 12. 03. 2014, BRATISLAVA, Incheba

Našinec bol ešte donedávna nútený jazdiť za slávnymi umelcami do zahraničia. Prosperujúce agentúry však búrajú bariéry, snažia sa ťahať k nám veľké mená…a tu sa dostávam k tomu, že k 12.03.2014 sme sa dočkali aj prvého príchodu holandskej symphonicmetalovej legendy WITHIN TEMPTATION na Slovensko. Za týmto husárskym kúskom stojí tunajšia bookingovka Octopus Promotion. Akcia sa pôvodne mala konať v klube Refinery Gallery, pre veľký záujem verejnosti ju organizátori napokon presunuli do známejšej/osvedčenejšej/väčšej Incheby. To všetko, samozrejme, v Bratislave. Po príchode na miesto činu nás prekvapila veru poriadna fronta, siahajúca cez polku parkoviska. Darmo, pri vstupe je len jeden turniket. Ja mierim k „press“ okienku, kde kolegovci-foťáci práve dostávajú inštrukcie, ako môžu na oboch dnešných kapelách cvakať. Len prvé 3 skladby; bez blesku. Je 20:00 a v sále haly začína jediná dnešná predkapela, Rakúšania SERENITY. Čo k nim? Nič prevratné, nič inovatívne a predsa nám spôsobili milý úsmev. Ich prachobyčajný symphonic/power metal je totiž plný úprimnej radosti, vidieť, že sa snažia a popritom si toto turné s WT užívajú. Kontakt s publikom umocňujú aj ďakovačky po Slovensky. Jediná dáma medzi pánmi, Clémentine Delauney, sa objavuje sporadicky v niekoľkých skladbách a potešila aspoň oko nedočkavého návštevníka. Hudobne (to, čo chcú uši) totiž ozaj len priemer. Počas prestavby sa nad celým pôdiom rozprestrela obrovský plachta s motívom albumu „Hydra“ (čosi podobné som zažil u KREATOR či JUDAS PRIEST) a my len počujeme buchot členov crew, prestavujúcich stage. Intro sa spúšťa v avizovanom čase bez zbytočného čakania, plachta efektne padá a WITHIN TEMPTATION to odpaľujú s „Let Us Burn“. Zvuk veľmi nevnímam, prv musím rozdýchať vizuálnu stránku konceptu: pódiu dominujú 2 obrovské hydrie hlavy, v strede prepojené chrliacim sa ohňom. Ten je už, pochopiteľne, len súčasťou videoprojekcie, ktorá sa na najbližšie takmer 2 hodiny stane neoddeliteľnou súčasťou celého koncertu (rozumej: Je to masaker!)… Pri skladbe „Paradise (What About Us?)“ sa nám hudobníci, na čele so sympoškou Sharon den Adel, začali viac hýbať a máme tu 1. „hosťa“ – škoda, že Tarja sa nám prihovára len z obrazovky a že o nič lepšie na tom nebudú ani ďalší špeciálni súputníci. Nejdem naťahovať, po fínskej opernej dive sa postupne sa k slovu dostáva (resp. nedostáva) Howard Jones, XZIBIT a v prídavkoch aj Keith Caputo. Od zvuku som očakával len to najlepšie a výsledok veľmi potešil. Bol výborný, precízny vyšperkovaný už od začiatku. Čo ma trochu ranilo, je (až prílišná) poprednosť gitár, ktoré odsúvali ostatné nástroje do úzadia, pričom najviac si to odniesli klávesy. Vadí to pri starších skladbách, ktoré sú kompozične postavené na ich dominancii. Zjednodušene povedané: majestátny zvuk gitár vyhral nad klávesami. Inak Sharon den Adel je priam až neuveriteľná – občas bystrím „pozornosť“,...

Čítaj ďalej