Recenzia – RADIX „Nezlomní A Nezlomení“ (2014)

Už je to nejaký ten piatok, čo som s „ohováraním“ kapiel skončil. No to známe – nikdy nehovor nikdy, veď to poznáte ha-ha. Vraj či nenapíšem niečo o novom RADIX-e. Vskutku zákerná otázka na skalného fanúšika tejto kapely, hlavne takého lenivého ako som ja…

 

Plamene riek…

 

V auguste minulého roku vypustila kapela do éteru ochutnávku k novému albumu „Nezlomní, Nezlomení“. Refrén  piesne „Plamene riek“ si odvtedy mimovoľne pospevujem, akoby som ho napísal sám. Výber singla pred emisiou nového albumu snáď nemohol byť lepší, hoci na albume samotnom nie je núdza o nápady. RADIX  vždy stáli tak nejak mimo zažitých mantinelov slovenskej hudobnej scény. Predovšetkým textovo by ste len ťažko hľadali parelely, ak si odmyslím sólovú dráhu Ondreja Ďuricu. Snáď na prstoch jednej ruky možno zrátať tých pár kapiel, ktoré sa nehanbia napísať od srdca niečo o zemi, v ktorej sa narodili. Žiadne duchaprázdne hokejové hymny, lež osobná spoveď autora o pocitoch vychádzajúcich niekde z vnútra. Tie metafory maľujú obrazy, ktoré máva pred očami asi každý z nás. V tom je ich hlavná devíza. Kto si pamätá debut „Ešte stále“, iste neprehliadne progres a sklamaný nebude.

 

Nová krv…

 

Osem rokov starú prvotinu prešporskej kapely spomínam tiež v súvislosti s tým, že na novom albume sice spoznáte typickú melodiku, no kdeže tie lanské snehy sú… Kapela vyrástla nielen muzikantsky, ale hlavne skladateľsky. Aký podiel na tom majú personálne zmeny neviem posúdiť, no finálny rozdiel je markantný. Príliš zjednodušene by šlo RADIX zaradiť do priečinku Hard´n´heavy aj keď oni používajú radšej nálepku Rock´n´roll. Najúdernejšou je „Fénix“, jedna zo svižnejších skladieb v duchu klasického heavy metalu nemeckej školy, no častejšie piesne plynú v strednom tempe. Naopak v atypickom hymnuse  „Emigrácia“ sekundujú spevákovi Milanovi len klávesy. Zvláštne pozitívny pocit mám hlavne z poslednej balady „Lipa“. Pokračovať takýmto štýlom v popise jednotlivých skladieb však nemá hlbší zmysel. V aute, alebo v obýcačke, všetky mám rád rovnako. Niet na albume slabého miesta. Ani návrat k piesňam „Prísaha“ a „Orol“ nie je krokom vedľa. Počuť ich v aktuálnom zvukovom kabáte je totiž užitočné, aby vedel človek ľahšie rozoznať rozdiel medzi dnešnými RADIX a ich amatérskymi začiatkami. Svojim nemalým dielom k tomu prispel Sanchez v Exponente. Odviedol slušnú robotu a mám taký pocit, že kapela konečne našla „svoj“ zvuk. Dokonca si myslím, že je to asi najlepšia nahrávka, aká z tohto štúdia v poslednej dobe vyliezla.

 

Znovuzrodení…

 

Kde sú tí, čo nad kapelou lámali palicu? Bez mučenia priznávam, tiež som pochyboval, že sa ešte rozhýbu z nečinnosti. O to som radšej keď vidím kapelu ako pokropenú živou vodou. Návrat je totiž vždy tým najlepším liekom proti pesimistom. Novú aktuálnu tvár k albumu dostala aj trochu ťažkopádna webová prezentácia kapely, kde upútajú na prvý pohľad zaujímavé obrázky z koncertov. Chalani to s vervou rozbiehajú aj v kluboch. Chystá sa ambiciózne turné „WEST COAST CHOPPERS TOUR 2014“ a vraj príde aj na natáčanie videa. Jedným slovom, je sa na čo tešiť. Už teraz dúfam, že na ďalší album nebudeme tak dlho čakať.

www.radixweb.sk

Cobweburn

Autor: admin

Zdieľaj