Report – Wacken Metal Battle Slovakia – Divízia Západ (Semifinále), 22. február 2014, U Očka, Bratislava

Východoslovenský boj máme už za sebou. Finále pozná prvých troch bojovníkov – ANSTRATUS, RAVENCLAW KHADAVER. Teraz nadišiel čas, aby sa front presunul na západ a doplnil tým súpisku vojakov do finálnej podoby. No ešte predtým, ak sa dostanem k jednotlivým vystúpeniam, musím sa zmieniť význame tohto a vlastne aj minulého reportu. Kapely, neberte tieto reporty nejak osobne, áno sú dosť kritické, ale mne ide o to, aby sa rázne poukázalo na chyby a potom sa dalo z toho ťažiť, veď bez kritiky nebola nikdy žiadna kapela a práve vďaka nej by sa mali kapely ďalej posúvať. Vždy som chcel, aby sa tieto články brali smerodajne, nie aby sa kapely urážali, lebo tým dosiahnu len to, že budú prešľapovať na jednom mieste a vývoj zostane zabrzdený. Dúfam, že sme sa už pochopili a poďme teda k druhému semifinálovému kolu.

 

Klub sa nám oproti Košiciam nezapĺňal v takom hojnom počte, no nič nebránilo tomu, aby nadišlo hneď prvé vystúpenie s minimálnym časovým sklzom. Trnavčania FISHARTCOLLECTION sa do toho pustili nekompromisne. Ich hudba je prepletená rôznymi gitarovými sekanicami, vyhrávkami, rytmickými zvratmi a čo je hlavné, je to úplne neokukaná a svojská hudba. Keby sme veľmi chceli k niečomu prirovnať, so zatvorenými dvomi očami môžeme použiť mená ako NORMA JEAN alebo THE DILLINGER ESCAPE PLAN. Naživo ich hudba nabrala vyššiu úroveň a hlavne energiu, ktorá priam z nich sršala, za ktorú hlavne môže spevák Peťo Hija. Jeho rôznorodé hrdlo to naživo fakt valí. Bravúrne zvládal ukričané hardcorové screamy, zahĺbil sa aj do growlových hĺbok, či vystruhol rapový diktát s parádnym flowom. Ich nekonvenčnosť nekončí len pri hudbe, ale ostáva aj pri prezentácii. Peťovi je akosi každé pódium malé, tak od začiatku okupuje spodné rady pred stageom, kde občas zavíta priamo k publiku, alebo si spraví výlet až úplne dozadu ku baru. Gitarista sa taktiež nezahanbí a pohyb mimo pódia tiež náležite využíva. Ešte musím zmieniť, že do zostavy pribrali aj nového harmonikára, ktorý parádne zapasoval do konceptu ich hudby a posúva ich opäť o stupienok vyššie.

 

Druhí na rad prišli sereďskí chlapci MINDSTORM. Úplný protiklad hardcorovej hudby oproti prvému vystúpeniu. Tam kde na to idú FISHARTCOLLECTION cestou inovatívnou, MIDNSTORM sa striktne držia mantinelov žánru, možno by sa dalo povedať, že až príliš. Ich hudba je ďalšou odpoveďou na novú vlnu metalcoru/deathcoru. AS I LAY DYING, AUGUST BURN RED, ASKING ALEXANDRIA a spol. vzorec je tu taktiež využívaný, čiže zo začiatku pritvrdíme, použijeme nejaké tie overené breakdowny a dáme sladučký refrén (inak tieto melodické spevy mi už fakt prídu, ako keby kapely uzavreli tajnú dohodu, že všetci budeme znieť rovnako, aby sme si nemohli konkurovať a takto celé dookola). Energia z nich šla taktiež veľmi dobrá, hudba remeselne prevedená na vyššej úrovni, len škoda, že je to veľmi šablónovitá a neuveriteľne okukaná hudba, ktorej teraz máme všade na hektolitre.

 

Z corových vôd sa ešte nevymaníme. STERCORE nám prišli ukázať, ako vyzerá deathcore podľa ich receptu. Najviac používaná ingrediencia sa v tomto prípade ukázala na štýl CARNIFEX, čiže veľmi veľa breakdownov, v tých nových veciach mi to prišlo až príliš prebreakdownované a nasilu využívané. Veci z ich debutového albumu sú zase viac zakorenené v death metale, prídu mi viac uvoľnené a prirodzenejšie. Matúšov hrdelný prejav je aj z CD, ale hlavne naživo, riadne útočný a živelný. Hlboké growl party či uškriekané diktáty zvládnuté fakt veľmi dobre. Hlavná mucha, ktorú treba odstrániť, sa tu javila v rozhádzanom prejave, hlavne na konci setu, kde očko padlo najprv na jednu potom aj na druhú stranu a následné hľadanie sa, kde čo a kto hrá, bolo dosť viditeľné. Na druhej strane kapela je ešte pomerne mladá, tak sa uvidí ako sa na tom zapracuje. Súdržnosť a zladenosť medzi členmi, to sú hlavne pojmy, ktoré si treba zapamätať.

 

Pri REVENGE DIVISION môžem použiť podobné prirovnanie. Kde u STERCORE brzdila vystúpenie zlá zladenosť medzi členmi, tu to fungovalo priam ukážkovo, miestami mi to možno prišlo až príliš nacvičené a plánované, no v konečnom dôsledku to vyšlo vždy pozitívne. Ich hudobná stránka je hlavne postavená na thrashových základoch, kde je postupne do toho miešaný death metal a kúsky metalcoru. Keď si to celé zmiešame, tak dostaneme nápaditú a svojskú hudbu plnú sviežich vyhrávok, chytľavých a prepracovaných sól či energickej dávky medzi oči. Celú túto mašinériu vedie spevák Jeremy s pílou miesto vokálu, ktorá sa vám fakt zaryje do hláv tou najostrejšou hranou. Počas pílenia vašich sluchovodov zvláda aj odbočky do growlu či screamu, či rôzne drepy, pri ktorých som si myslel, že dôjde na nejakú Braindead scénu. Čiže veľa hrať, aby tie nacvičené pózy vyšli prirodzenie a plynulo, spevák poposilňuje stehná a kolená a bude to na dobrej ceste.

 

 

Teraz sa radikálne presunieme do úplne iných sfér metalu, resp. trochu uvoľníme a pôjdeme ku koreňom. Na Bratislavčanoch REVOLTAGE bolo vidieť, že sú už ostrieľaná kapela, všetko, čo z nich šlo, bolo úplne prirodzené a profesionálne. Spevák bol obdarený zaujímavou farbou hlasu, ktorá fajne zapadla do ich hudobného odkazu. Tu je možno ten kameň úrazu, hudba je celá zameraná na chytľavé refrény, ktoré sa vám vďaka spevákovi zarývali do pamäti, škoda, že okrem toho ich hudba nemala čo ponúknuť. Celé to bolo uväznené v klietke zvanej hard rock/heavy metal s minimálnym inovatívnym potenciálom. Ale keď to chalanom stačí a baví to ľudí, tak nevidím dôvod to meniť, mne však nie.

 

 

 

 

Na záver sa pre nás pripravilo to najtvrdšie, čo wacken battle tento rok ponúkol. Nitrania EMPYRION sa pohybujú v temných sférach death/black metalu, ktorý okoreňujú symfonickými aranžmánmi. Naživo to má, ako som už aj vo viacerých reportoch písal, oveľa väčšie gule, ba priam je to až čierno čierna mašinéria, ktorá všetko metie so sebou a nenechá nikoho nehybného. Krky sa tu lámu vždy, no teraz musím povedať, že pre dnešok to malo ešte väčšiu silu ako naposledy v Košiciach či na Gothoome, kde tomu prekážal trochu aj zvuk. Nasadenie posádky bolo fakt profesionálne, strhujúce a dravé. Nový gitarista Tomáš sa nám predviedol vo veľmi peknom svetle, zapadol veľmi dobre do kapely, chybičky by som vedel nájsť, ale na jeho prvé vystúpenie je to fakt kvalita.

Na záver chválim zvuk počas všetkých vystúpení, kde to bolo nadmieru kvalitné a úplne vyvážené. Na túto stránku sa nemohol fakt nik sťažovať. Nakoniec do finále postúpili FISHARTCOLLECTION, REVENGE DIVISION a STERCORE. Či už zaslúžene, alebo nie, nechám na vás, no každopádne to bude veľmi krutý boj 29. marca v Banskej Bystrici. Dúfam, že sa uvidíme v hojnom počte!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Andy Duc

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj