Rozhovor – NEVALOTH: „Naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.”

Vo Zvolene sa nám rodí poriadna temnota. Chalani z NEVALOTH to myslia s temnotou úplne vážne a týmto rozhovorom sa vás pokúsia presvedčiť, že to nie je žiadna póza. Ponorte sa so mnou do ich sveta plného starobylej a modernej filozofie, náboženstva a hudby plnej ambícií. Nech sa páči, budem vaším sprievodcom…

Vznik kapely sa datuje na júl 2008. Ako si pamätáte na začiatky? S akými ambíciami ste ju zakladali a do akej miery si myslíte, že ste ich naplnili?

Delgrast: Začiatky boli trošku chaotické, pre každého zúčastneného to bola prvá kapela vôbec, s niektorými členmi sme sa museli zakrátko rozísť. Našou ambíciou bolo produkovať kvalitnú a neokukanú black metalovú hudbu a náležite ju prezentovať naživo. Nejakým konkrétnejším cieľom mohlo byť zaradiť sa k tomu lepšiemu, čo slovenská scéna ponúka. Myslíme si, že cieľ sa viac-menej podarilo naplniť.

Názov vašej kapely „Nevaloth“ pochádza zo starého hebrejského jazyka. Aký je jeho význam? Prečo práve hebrejčina ?

Delgrast: „Nevaloth“ bol sprvu abstraktným slovom, ktoré nič konkrétne neznamenalo a zvolili sme si ho, lebo sme ho považovali za dobre znejúce. To, že sa výslovnosťou silne prekrýva s hebrejským „נבלות“, znamenajúcom čosi ako heretici, kacíri, náboženskí odpadlíci apod., Svjatogor odhalil až po niekoľkých mesiacoch existencie kapely. Určite sme si ho o to väčšmi osvojili. Napokon i naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.

Svjatogor: Myslím si, že význam názvu „Nevaloth“ je definovaný v samotnej tvorbe a neustále naberá nové podoby. Inak platí to, čo povedal aj Delgrast.

Váš debut mi príde inšpirovaný hudbou raných SATYRICON, no novinka mi dokonca svojou progresivitou a akousi šialenou atmosférou pripomína album „Prometheus…“ od EMPEROR, koniec skladby „Philosophy of a Noble Mind“ odbáča aj do post-black metalových vôd, trebárs pripomenie takých WOLVES IN THE THRONE ROOM, či tu dokonca nájdeme aj prvky takých PINK FLOYD. Hádam správne inšpirácie, či som vedľa ako tá jedľa ?

Svjatogor: Dovolím si tvrdiť, že inšpirácie každého z nás boli v dobe skladania a nahrávania pomerne široké, časť z nich určite tvoria aj všetky tebou spomenuté kapely.

Vilo: Všetky uvedené kapely mám osobne dokonale zmáknuté. Skvelé to časy, keď som dokola dral CDčka EMPEROR a SATYRICON. Zaujímavé, že paralelne s tým som objavil PINK FLOYD a ich hudba ma sprevádza doteraz. Vlastním takmer celú ich diskografiu na LP a tie piesne poznám naspamäť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to jedna z najvýznamnejších kapiel vôbec, takže som rád, že to tam počuješ. Či vedome, či nevedome, na človeka sa nalepia určité čiastočky z vecí, ktoré počúva a odrazia sa v tom, čo skladá. Tomu sa nevyhneš. Jo a WITTR sú najgeniálnejší naživo. To je presne ten typ kapely, ktorá skutočne ožije až na koncerte.

Svjatogor, všimol som si, že si autorom coveru k chystanému albumu THE INFINITE WITHIN, staráš sa taktiež o grafiku domácej kapely. S akými kapelami si ešte spolupracoval a ako si sa ku tomu dostal ? Študuješ grafiku, či je to len tvoje hobby ? A čo vlastne vyjadruje tá temná postava na covere albumu ?

Svjatogor: K tvorbe grafiky pre kapely som sa dostal zhruba v období začiatkov Nevalothu, keď prišla potreba vytvoriť rôzne grafické materiály pre kapelu samotnú (logotyp, plagáty na koncerty, booklet prvého dema atď.) a keďže som ku grafike mal blízky vzťah už predtým, tak som sa toho aj nejako prirodzene chopil.

Odvtedy som spolupracoval s rôznymi ďalšími kapelami – okrem The Infinite Within môžem z uplynulého roka spomenúť napr. kapely Abbey ov Thelema, 777 Babalon, Theatrum Spirituum alebo americké vydavateľstvo Wraith Productions. Okrem toho som pracoval na množstve ďalších projektov, či už hudobne orientovaných alebo nie.

V rámci môjho štúdia na vysokej škole som vyštudoval špecializáciu na grafický design a typografiu, ale som najmä samouk a v tejto oblasti sa snažím zdokonaľovať a vzdelávať neustále. Zároveň je to aj moje hobby.

Temná postava na covere albumu je personifikáciou archetypu Antagonistu, ktorému sa hudobne a textovo venuje hlavný koncept albumu. Jednoduchá póza, jemne pripomínajúca grécke písmeno Tau, vyjadruje nedosiahnuteľnú Apoteózu, teda akýsi absolútny cieľ antagonistu – hviezdy, ku ktorým neustále asymptoticky stúpa. No dá sa to interpretovať aj viacerými spôsobmi.

Delgrast, tvoje texty sú plné mytológie a filozofie. Odkiaľ čerpáš inšpirácie?  Mohol by si nám viac priblížiť jednotlivé texty z nového albumu ?

Delgrast: Modernou i starobylou filozofiou a náboženstvami sa zaoberám značnú časť svojho voľného času, takže je pre mňa prirodzené, že v textoch sa venujem týmto témam. Mýtické výjavy používam zvyčajne ako podobenstvá, za ktorými schovávam čosi iné.

Väčšina textov albumu sa týka archetypu Antagonistu, t.j. nielen zápornej postav v epických dielach, ale akéhokoľvek personifikovaného či nepersonifikovaného negatívneho morálneho, etického či náboženského konceptu. Domnievam sa, že istý „antagonistický“ vplyv je vždy niečím, čo dokáže spoločnosť obohatiť a hnať napred. Už len čisto pasívna prítomnosť takejto antagonistickej sily, vyvolávajúca vedomie ohrozenia, drží spoločnosť pokope a dáva jej cieľ, keďže pozitívne vyjadrená idea je pre väčšinu často príliš vágna a abstraktná. Ak mám použiť jednoduchý a vulgárny príklad, tak LaVey to vystihol v slovách, že cirkev nikdy nemala lepšieho priateľa, než diabla, lebo ju po celý ten čas pomáhal udržať v chode.

Koncept v pozadí nášho aktuálneho albumu sleduje univerzálny príbeh antagonistu, tak ako sa prejavuje hlavne v novodobom západnom umení. Najskôr je to spravidla akýsi odstrkovaný chlapec, ktorý zavrhne masové vedomie (prechádzajúc Momentom Apostázy); rastie, mocnie, vybuduje si vlastné, antagonistické inštitúty (Per aspera ad Astra); niekedy zaspí na vavrínoch (The Abjection); a napokon je porazený (Herostratic Fate). Z hľadiska nietzcheanistickej paradigmy je antagonista oným mocným, vznešeným indivíduom poháňaným vôľou (nadčlovekom), kým protagonista je spravidla zosobnenie vedomia masy, niekto, komu bola jeho úloha dokonca vnútená a kto nemá svoj osud vo vlastných rukách, hoci antagonistu v tejto fikcií zázračne poráža.

Texty na deme boli kompletne v slovenčine, na debute to už bola mixka a na novinke sú už všetky v angličtine. Myslíte si, že angličtina pritiahne viac pozornosti? Či ti len viac sedí tento jazyk k vyjadreniu tvojho posolstva ?

Delgrast: Ono to takto prišlo prirodzene a ja som to neriešil. Myslím si, že pri dnešnom kvante kapiel sa už len málokto skutočne zaujíma o jednotlivé texty. Slovenské texty pritiahnu pozornosť aspoň na domácej scéne. Keďže sme však spracovávali tému, o ktorú sa málokto zaujíma, a mojím cieľom nie je infikovať selektovanými menami masy, tak sme voľbe jazyku textov nechali voľný priebeh.

Popri NEVALOTH máš aj kapelu ABBEY OV THELEMA. Mohol by si nám k nej povedať niečo viac ?

Delgrast: AoT som založil roku 2009, sprvu ako ambientný bočný projekt. Neskôr sa ku mne pridal Vilozof, s ktorým sme spoločne vyprodukovali album „A Fragment ov the Great Work“. Napokon „tretia éra“ kapely, od roku 2012, je poznačená moju spoluprácou s poľským gitaristom Quadrunom, s ktorým sme doposiaľ vydali EPčko a druhý album, Liber DCLXVI.

Jedná sa už o dosť experimentálnejšiu hudbu než tú, ktorú robí Nevaloth. Hojné je využívanie disharmónií, arytmií, žánrová pestrosť s black metalovým jadrom prechádzajúca od neoklasiky cez jazz až po industriál.

Oproti vášmu debutu „La Diabolica Commedia“ mi príde „The Antagonist“ oveľa progresívnejší a prepracovanejší. Bolo cieľom zamerať sa na tento smer, či to prisudzujete prirodzenému vývoju?

Vilo: Aj prirodzený vývoj a zároveň aj akási snaha vytvoriť kapele vlastný ksicht. Každou novšou piesňou sme o kúsok viac posúvali technickú latku a primiešavali rôzne experimenty. Dobre to vidieť, keď si vedľa seba postavíš napríklad „Lightbearer Emperor“ a „Moment of Apostasy“ (najstaršiu a najmladšiu pieseň na albume). Príde to tak nejak samo s tým, ako rastieš ako hudobník alebo skladateľ a postupne si nakladáš viac a viac.

O vokálnu stránku sa hlavne stará Delgrast, no sekunduje mu aj Vilozof. Klasický blackový škrekot prisudzujem Delgrastovi a zrejme growl bude patriť Vilozofovi, popri tom tu máte ešte kopu rôznych polôh, ako to máte vôbec rozdelené?

Delgrast: Ono je to trochu zložitejšie, obaja robíme aj growly aj škreky, Vilo navyše aj čisté spevy.

Vilo: Heh, vidím, že sme ťa dokonale zmiatli. Dá sa povedať, že „všetci robíme všetko“. Na novinke je škrekov menej, ako sme pôvodne plánovali. Proste sme to pri nahrávaní pomenili a prišlo nám to tak lepšie. Takisto vznikli aj tie rôzne neštandardné polohy. Aj miesta, kde som mal pôvodne spievať čisto som pridal kúsok drajvu. Niektoré backingy na albume pridal aj Svjatogor.

Samostatnou kategóriou sú symfonické prvky vo vašej hudbe. Na prvom albume hlavne slúžili ako doplňujúci článok k vytváraniu atmosféry, no na „The Antagonist“ mi prídu viac spontánne, neuchopiteľné a celkovo vytvárajú obraz nejakého šialenstva. Bolo to vaším cieľom?

Vilo: Silne symfonické aranžmá má zrejme len prvá „Aeon of Iconoclasm“. Inde sme sa snažili vyberať rôzne moderné, alebo vintage synthy, alebo iné abstraktné zvuky a bola tu snaha vyhnúť sa prílišným žánrovým klišé. Samozrejme na piano nedáme dopustiť. Ak ti to príde aranžmá šialené, tak to splnilo účel. A ak si nemal dosť, vyskúšaj posledný album ABBEY OV THELEMA!

Prvý album vyšiel pod hlavičkou Sonic Temple Records, no novinku si vydávate na vlastné náklady. Čo vás viedlo ku tomuto kroku? Nebol záujem zo strany vydavateľa, či ste sa sami rozhodli pre túto voľbu?

Vilo: Ani neviem. Už niekedy v polke nahrávacieho procesu bolo rozhodnuté, že to vydáme takto. To jest digitálne a následne na jar ako digipack. Keďže sme si to nahrávali sami, zabralo nám to kvantum času a ďalší odklad vydania zháňaním vydavateľstva neprichádzal do úvahy. Skrátka sa to už pýtalo von. Na ten náklad, v ktorom to vyjde, sa proste vyskladáme a kto má záujem o fyzický nosič, môže kontaktovať nás prostredníctvom bandcampu, mailu, prípadne hocijako inak.

Zvuk mi príde oproti debutu oveľa vyrovnanejší, plnší a mohutnejší. Prisudzujete túto zmenu tomu, že sa o mix a mastering starajú rôzni ľudia?

Vilo: Úplne sme zmenili prístup k nahrávaniu a rozhodli sme sa ísť čisto smerom DIY – urob si sám. Takýto spôsob prináša veľa výhod, ale i nástrah. Problém je najmä v know-how, ktoré je potrebné balansovať hodinami samoštúdia a experimentovania spôsobom pokus-omyl. Čo sme však chceli, bola možnosť mať úplnú kontrolu nad nahrávkou a najmä v princípe nekonečno času a z toho plynúci žiadny stres. Treba to vždy zvážiť.

Keď sa v niečom s prestávkami kafreš niečo vyše roka, môže sa ti stať, že sa v tom zamotáš a stratíš nadhľad. Mastering sme považovali za nutnosť dať robiť niekomu, kto sa na to pozrie nezainteresovaným okom (uchom) a najmä má väčšie skúsenosti. S výsledkom sme boli spokojní. Služby SPK audio môžeme len odporučiť.

Aké máte plány do budúcnosti? Plánujete aj nejaké väčšie turné v zahraničí, či zostanete len na domácej pôde?

Svjatogor: Momentálne je pre nás prioritou vydanie albumu vo fyzickej podobe na CD. Zatiaľ pracujeme na grafickej stránke, ktorú pokladáme za dôležitú a nechceme v tomto smere nič unáhliť. V blízkej budúcnosti plánujeme tiež odohrať niekoľko koncertov, hlavne na domácej pôde, podrobnosti včas zverejníme.

Čo sa týka vzdialenejšej budúcnosti, tú nechávame v rámci Nevalothu zatiaľ otvorenú, ale môžem zodpovedne povedať za každého člena kapely, že budeme naďalej bádať a tvoriť v tomto univerze hudobných možností – či už to bude v podobe Nevalothu alebo ďalších projektov a spontánnej vzájomnej spolupráce.

Ďakujem pekne za váš čas, prajem veľa úspechov s kapelou. Máte nejaké slová na záver ?

Ďakujeme za možnosť spraviť rozhovor.

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák

Odkazy na kapelu:
https://www.facebook.com/nevaloth?fref=ts
http://bandzone.cz/nevaloth

Album si môžete objednať tu:
http://nevaloth.bandcamp.com/

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj