Recenzia – „EMMURE“ – Eternal Enemies (Victory Records, 2014)
Decká, je to tu! Dajte si svoje najfarebnejšie tričko, natiahnite svoje najužšie gate a zahoďte všetko svoje kuracie mäso, pretože je čas na nejaký seriózny HARDCORE!!!SXE#hc#vegan#whogivesashit… A kto je v roku 2014 povolanejší na reprezentovanie modernej HC scény ako práve EMMURE na čele s geniálnym Frankiem Palmerim? Pravdepodobne veľa iných kapiel , ale práve connecticutskí EMMURE sú momentálne viditeľní aj pre tých z nás, ktorí to až tak aktívne nesledujeme, a mne neostáva nič iné, ako zamerať sluchovody na ich novinku nazvanú „Eternal Enemies“.
Ako znejú EMMURE v roku 2014? Približne rovnako ako v roku 2012 pri ich poslednom albume „Slave To The Game“, teda až na to, že gitary sú ešte viac naboostrované a napriek tomu ešte stále robia iba tichunký podmaz k spevu. Pre tých, ktorí zatiaľ nemali tú česť s týmto uskupením, EMMURE skoro ako už kultový TONY DANZA TAPDANCE EXTRAVAGANZA poprípade GLASS CLOUD s tým rozdielom, že používajú o niečo menej tónov ako vyššie spomenuté kapely a chýba im niečo také ako invencia alebo čo. Ak stále nemáte predstavu, EMMURE znejú ako HC kapela, ktorá sa aktívne podielala na skupinovom naskakovaní kapiel do vlaku nazvaného djent.
Čo ale naozaj vyniká na tejto kapele, je práve ich frontman, Frankie Palmeri. Veď kto by sa nenadchol pri veršoch ako „No I don´t care what they want, I´ll never be what you want me to be“ (neverili by ste, koľko variácii na túto myšlienku dokáže tento človek splodiť) alebo „I´m fucking losing my mind, I think everything you do just makes me sick, Bullshit you say to get attention“ (nieje technicky človek, ktorý toto povie taktiež „attention whore“?), či klasická „I´m the realest motherfucker in the game“ (samozrejme, že je) alebo moja najoblúbenejší „Holy fucking shit“.
Takéto a mnohé iné lyrické skvosty dávajú tušiť, že chlapci z EMMURE obľubujú takpovediac emo-macho vizáž a človek sa jednoducho musí pousmiať. Aby som nebol príliš zlý, EMMURE síce robia jednoduchú ba až primitívnu hudbu, ale ešte stále je tam cítiť aj ten skutočný zápaľ a chalani to podľa mňa robia aj preto, že ich to baví, nie len preto, že nasraní adolescenti im dávajú zarobiť. Zvukovo je nahrávka predsa len našlapaná (aj keď neoslní), a album má takmer až do polovice svojho hracieho času dobré tempo, ako hudba na odreagovanie určite neuškodí, avšak tí praví „madafakri“ sú už predsa len inde. Poviem to takto – pamätáte si LIMP BIZKIT, keď sa Fred Durst bral príliš vážne? Tak isto znejú a pôsobia EMMURE v roku 2014 a ich „Eternal Enemies“ je krásnym príkladom večného hľadania nepriateľov aj tam, kde nie sú. Ak by sa EMMURE brali menej vážne, išlo by o skvélu hopsačku, takto človeku tie texty po prvotnom pobavení akurát tak kazia dojem.
Hodnotenie: 4/10
Recenzia: Sarkast
Track List:
1.Bring A Gun To School
2.Nemesis
3.N.I.A. (News in Arizona)
4.The Hang Up
5.A Gift A Curse
6.E
7.Like LaMotta
8.Free Publicity
9.Most Hated
10.Grave Markings
11.Hitomi’s Shinobi
12.Rat King
13.Girls Don’t Like Boys, Girls Like 40’s and Blunts
14.New Age Rambler
15.We Were Just Kids
