Report – FLESH PARTY 20 Open Air fest, 20.-21. jún 2014, Kemping Sereď

Odľahlá časť na konci Serede sa na jeden víkend premenila na raj pre tých najtvrdších metalistov. Bubienky bolo treba pripraviť na tie najtvrdšie slamovice, bravčoviny a rôzne natlakované grindcorové jazdy, pečienky pre stretnutie sa s kamarátmi, ktorých ste dlho nevideli, možno aj plavky (aj keď tobogán nám zabudli spojazdniť!), masky pre zábavuchtivých ľudí a hlavne kopu dobrej nálady. Line-up nebol, ako na prvé ročníky býva zvykom (jasne, je to už 20-te pokračovanie, ale pod holým nebom prvýkrát), založený len na domácej a českej scéne, ale došlo aj na kopec kapiel z rôznych krajín ako Rakúsko (SNUFF PRINCESS, DISTORTED IMPALEMENT, V.P.O.A.A.W.A.M.C….), Nemecko (CYTOTOXIN), Taliansko (RABID DOGS), Maďarsko (GUTTED), či Rumunsko (NECROVILLE) alebo Grécko (MORTAL TORMENT). Musíte uznať, že to bolo geograficky veľmi pestré, no o hudobnej náplni sa to nedá povedať, čo však vôbec nebolo na škodu. Vďaka tomu sa tu vytvorila až domáca atmosféra, kde sa pomaly každý s každým poznal, nikto nikoho nehanil za svoj daný štýl, všetci boli spokojní s tým, čo hrá (až na jednu výnimku, ktorú pozdejšie popíšem, isto tušíte o koho ide). To je čaro žánrového festivalu.

PIATOK

nonprolificPríchod do areálu sprevádzalo celkom príjemné počasie, ľudí ešte nebolo veľa, ale to sme došli dosť v predstihu. Prvé tóny, ako aj program prezrádzal, vyšli z pódia pred štvrtou hodinou. NONPROLIFIC v svojich radoch má už dosť skúsených hráčov z kapiel ako GOD DEFAMER, HOLOTROPIC, 0n0, čo aj značí, že šli na to cestou pomerne dosť technickou. Našli sa tu samé gitarové vychytávky, vyhrávky, prechody a to celé zabalené v duchu death/grindu. Možno mi to príde trochu ako CATTLE DECAPITATION, s prižmúrenými očami. Vokalista v čiernej maske (aspoň zo začiatku) predvádzal všetky registre cez hlbšie bravčoviny, škrekot či rev, nikto nemohol byť nespokojný s týmto začiatkom.

EMPYRION síce veľmi žánrovo nespadali do tejto prevažne death/grind zostavy, no hudobne je to dostačujúci metal, založený na blackovom základe s prímesami deathu a symfonických prvkov. Naživo im to reže vždy nekompromisne a natlakovane (videl som ich už pomaly 10-krát a vždy je to ten správny nájeb!), až vám nahrávka bude pripadať ako nejaká melodická mäkkota.

Popradskí junáci HUMAN HUMUS nám rok čo rok rastú do krásy, samozrejme do tej grindocorovej. Hudobne to vyspelo, je to ráznejšie, energickejšie a celkovo na vyššej úrovni. Ižďo svoje grimasy, pripomínajúce nejakého pacienta v psychiatrickej liečebne, ešte zradikalizoval a tým vytvoril ešte väčšiu a nespútanejšiu jazdu. Kotol sa nám už konečne rozrástol do väčších rozmerov, čomu som v konečnom dôsledku neodolal ani ja.

human humus atmoškares

Cover kapely veľmi nemusím, hlavne ak ešte kapely existujú (nie celkom tento prípad), príde mi to ako keby kapela žila zo slávy druhej. V tomto prípade však robím výnimku. DEATH patrí k mojím top kapelám a ich tvorbu si vždy rád uctím. Tento bratislavský revival je k tomu na vysokej úrovni, zvládajú všetky technické Chuckove party, aj vokálne je to veľmi podobné, keby ste zavreli oči, možno by ste ani nespoznali rozdiel (dobre, trochu preháňam).

dehydratedres

Rusi DEHYDRATED so sebou doniesli nielen peknú ženu, ale hlavne parádnu vokalistu, ktorá sa prevažne držala v stredných growling polohách (došlo samozrejme aj na pár hĺbok či zopár škrekov), kde jej najviac vynikne chrapľavé zafarbenie a k tomu pridáva dosť živelný prejav, čo veľa ľudí nenechalo chladnými. Škoda, že hudobne to až také zaujímavé nie je, pomerne tradičná BDM škola, bez náznaku vykročenia z radu.

Nikdy som si nemyslel, že v Maďarsku vie vzniknúť takýto svojský a fajne prepracovaný death metal, aký hrajú GUTTED. Jednak je položený na svojskej dávke melodiky s technickými vsuvkami, no celé to má parádny ťah na bránu, čo im aj v tomto živom vystúpení pridalo na grádoch. Prišlo mi to ako parný valec, ktorý, aj keď so zastávkami (rôzne sóla a vyhrávky), rozniesol všetko vôkol.

Taliani RABID DOGS pomiešali tradičný grindcore s rock´n´rollovým nádychom, štipkou hardcoru a možno powerviolencu, ale to fakt len semiačko. Osviežovali to rôznymi samplami z talianskych starých filmov. Trochu im chýbal poriadny tlak, bolo to viac hobľovacie, viac klepačiek by spravilo svoje, no inak príjemné vystúpenie.

Konečne došlo na burcovačov rúk, ktorí rozhýbu vaše končatiny, až ich budete v pomalých a valivých intervaloch dávať dole a hore. Áno, hovorím o slammingu. DISTORTED IMPALEMENT si ho doniesli fakt poriadne silný a šťavnatý. K tomu kopa náklepov, prvotriedny hlboký pig squeal, čo si viac môže želať fanúšik tohto žánru? Snáď ešte prímes poriadnej energie, ktorá tomuto vystúpeniu rozhodne nechýbala!

Pomaly už najznámejšia slovenská metalová kapela (okey, je to skôr taký mix crustu, hardcoru a thrash metalu) ČAD, ktorú asi pozná už aj moja mama, sa nám predstavila o jednu persónu menej. Baška s basgitarou zostali doma, dôvod sa šepká, ale nebudem za bulvárneho redaktora. V dvojici ich hitový metal vyznieva pomerne surovejšie, rezavejšie, možno by sa dalo povedať, že metalovejšie. Hitmi ani teraz nešetrili, humor šiel taktiež na dračku, ku tomu texty ovládame pomaly všetci, tak sme si ich hrdo zaspievali s Pištom. Veľmi dobre padlo takéto „bliakacie“ osvieženie.

spineless fuckersres

Vo SPINELESS FUCKERS došlo k závažnej personálnej výmene. Jakuba na poste vokálu vystriedal Topi (PIGSTY, ex-MINCING FURY). Ťažko povedať, či je to príklon k lepšiu, je to presun skôr k tradičnejšiemu podaniu, Jakub mi prišiel viac živelnejší a energickejší. Každopádne ich zábavné prevedenie goregrindu, plné tanečkov a sekaníc, náklepov (dokonca sa sem-tam obtrieme aj o death metal) a všetkého čo k tomu patrí, vyznelo veľmi pozitívne.

Záver dňa patril najveselejšej a najkarnevalovejšej kapele SNUFF PRINCESS. Už len ich prevleky, masky, šaty, nafukovacie návleky, ružové sukne, aktovka, jednoducho tá najtypickejšia tancovačka, aká môže byť. Na vokáloch sa striedali dvaja vokalisti, ktorí dávali riadne exhibície, cez krochkanie, pískanie, kvíkanie a všetko, čo právom patrí do chlieva. Vrelo to jednak na pódiu, ale aj pod ním, aj keď už u väčšiny z posledných síl. Po sete sa ešte ľudia rozpŕchli do pivných stánkov poriadne sa doraziť, rozobrať vystúpenia, či sa s každým zvítať. Na druhý deň však pokračujeme hneď za obedom!

SOBOTA

Jedla bolo na výber dosť, či už zemiakové placky, ktoré boli robené priamo zo zemiakového cesta, žiadna lacná umelina, vyprážaný syr, rôzne burgre, guláš… Po výdatnom obede sa už pomaly chystalo prvé vystúpenie kapely DISMAY. Hardcore sme tu ešte nemali (aspoň nie takýto rýdzi), tak prečo nie. Hopsačky, chrapľavý hltavý vokál, sekanice, proste bežný variant žánru, bez nejakého výrazného momentu, dokonca ten melodický vokál (nebolo ho veľa, no predsa) by som si odpustil.

Deathcorové vlny sme tu tiež ešte nemali a tak si môžeme dať fajočku aj k tomuto žánru. STERCORE vidím po tretíkrát a musím povedať, že za ten polrok pokročili, alebo sa len dobre vyspali. Matúšov spev bol konečne dobre zrozumiteľný, dokonca sa viac zameral na hĺbky, škriekačky išli trochu bokom. Pohyby, napriek tomu, že má problémy s kĺbom, boli nespútané a parádne zapasované do hudobného podkladu. Vystúpenie bolo konečne ako celok zohraté, živelné a ako sa na tento žáner patrí, poriadne sekané a drvivé.

praselizerPRASELIZER nám naspäť vrátil goregrindové chute. Ako sa na ich meno aj patrí, boli celí pomazaní blatom (výkalom, každému dla gustu), vokály sťa prasa pri zabíjačke, akurát tomu chýbal živý bubeník, čo kus zamrzí, potom to vyznie dosť strojovo a neprirodzene. Až na tento fakt veľmi príjemné vystúpenie, skôr toho skákavého goregrindu, ako nejakých nekompromisných jázd, no energia tomu nechýbala.

Musím sa teraz priznať, že M.A.C. OF MAD ma už od prvých tónov vôbec nebavili, prišlo mi to až príliš nudné, nevýrazné, ploché a bez nejakého záchytného bodu, takže som radšej uprednostnil doplnok tekutín.

Slovenská pomaly už klasika ATTACK OF RAGE nám opäť predviedla poriadne živočíšny náklad, ako sme od nich už zvyknutí. Paradoxne najživelnejšia postava bol Daniel (basák), ktorý svojimi pohybmi neuveriteľne drvil všetko vôkol. Nechcel som tým povedať, že ostatní stáli ako soľné stĺpy, no Dano ich prevyšoval a to nebolo jeho posledné vystúpenie na feste. Hralo sa od začiatku z čerstvého splitka CONTRASTIC, ktoré vyšlo na vinyle a je veľmi dobre spracované, ale došlo aj na staršie veci. Oni ma snáď nikdy neomrzia!

Ďalšia naša klasika, tentokrát slamového neba – SANATORIUM – už tak často nehráva. Belo už je dosť pracovne vyťažený, tak nezvláda nejaké dlhšie šnúry, ale album by už fakt vydať mohli! Ich slam sa už pomaly viac presúva do modernejších vôd, je to čistá sekanica hlava-nehlava, keby tam Belo nedával svoje extra hĺbky, tak by to dosť začalo koketovať s deathcorom. Čo mi trochu udrelo do očí, bol dosť nevšedný Belov imidž, tepláky a tričko ANIMALS AS LEADERS, dosť nevšedné pre BDM kapelu, nie?

D.E.O.A.G.res

Pri D.E.O.A.G.(Destructive Explosion of Anal Garland) som si myslel, že ide o tradičnú tancoidnú gorovačku. Prvé tóny mi však doslova preplieskali ksicht. Tak rázny, rezavý a hlavne nekompromisný grindcore som fakt nečakal, proste nátlak za nátlakom, bez zbytočných páuz. Takto si predstavujem neúprosnú a striktnú grindcorovú jazdu, ktorá ma úplne prepláchne až na kosť! Veľmi milé prekvapenie.

Rumuni NECROVILE patrili k mojim osobným ťahúňom, čiže nároky som mal dosť vysoké. Ich BDM je stavaný na sekaných riffoch s občasnými melodickým nádychom, zároveň technicky prepracovaný a skladateľsky vyspelý, rozhodne škola okolo DYING FETUS, SUFFOCATION a spol. Naživo skromne v trojici predviedli výkon hodný ocenenia. Všetko zahraté mimoriadne profesionálne s poriadnou dávkou dynamiky a nekompromisnej jazdy. Navyše gitarista bol mimoriadne sympatický, vysmiaty a sršala z neho poriadna dávka dobrej nálady a eufórie z hudby. Ja som si krochkal blahom, čo vy?
Roman a spol. sa teraz museli pretransformovať z rolí organizátorov do postáv hráčov. CRANIOTOMY patrí pre mňa k samotnej špičke BDM (nielen u nás) slammingového typu. Ich slamy sú jednak poriadne mohutné, šťavnaté až sa vám ruky sami od seba začnú hýbať hore-dole, popritom je ich hudba vystavaná na vysokej skladateľskej úrovni, prepletená rôznymi technickými ozdobami, že to ako celok celé ladí do poslednej tóniny. Ich vystúpenie sa nieslo vo veľmi živelnom a profesionálnom duchu. Možno keby som chcel byť veľmi zlý (čo nebudem), tak som zbadal určitú únavu, hlavne na Pygových pohyboch, ale svojím výkonom to úplne zatienil a hneď som na to zabudol (teda, doteraz). Každopádne, to im odpustí každý veľmi rád, pretože zorganizovať takýto festival nie je žiadna sranda, treba za to bojovať a to oni dokázali a týmto im vzdávam holt, keby som mal klobúk, dám aj ten dole. Zahrali aj novú pieseň, ktorá pokračuje v ich jazde, je to zase slam jak drvič prirodzenia! Máme sa rozhodne na čo tešiť!

jig-aiJIG-AI už dávnejšie patrí k hlavým predstaviteľom inak veľmi bohatej českej goregrindovej scény. Stačilo si všimnúť, koľko na tomto feste hralo grindov z ČR. Neviem či len mne, ale nový album „Rising Sun Carnage“ mi príde viac ponorený do death metalových vôd a celkovo je akosi viac stabilnejší a rezavejší. Rozhodne to nie je žiadna hopsačka. Naživo mi to prišlo tiež také, priame, dôrazné a strmé priamo na rozsekanie publika. Energia z ich vystúpenia priam sálala, k čomu hlavne dopomohol hlavný vysoký gitaristo-spevák, ktorý skákal hlava-nehlava a popritom vydával zo seba neľudské zvuky. Jedno z najlepších vystúpení festu!

Kto by povedal, že na death/grindovom festivale vystúpi hip-hop. Samozrejme, nejde o nejaký samoúčelný alebo gangsterský, ale skôr zameraný na gore texty a hororovú atmosféru. SODOMA GOMORA, čiže Řezník, De Sade (meno podľa šľachtica Markíza de Sadeho, ktorý je známy vďaka kope pornografických kníh, či mu môžeme vďačiť za pojem sadizmus) a  DJ ILL RIcka, začali 15 minútovým introm, ktoré som kus nepochopil, pustili útržky piesní z platne (alebo nejakého nosiča) a DJ sem-tam niečo zoscratchoval, alebo len počúval, či skočil dole po cigaretu. Po tomto úvode vyšiel na pódium De Sade a spustil prvý track. V druhom sa pridal aj Řezník a mohla začať horrorcorová jazda. Nuž, len okrem pobehovania a rapovania sa nič nedialo, prišlo mi to prázdne, ako by aj to pódium bolo pre nich nejaké veľké. Celé by som to označil ako stand-up comedy s hudobným doprovodom. Keby aspoň využili nejaké litre krvi, možno nejaké vibrátory či iné pomôcky, alebo hocičo, čo by prispelo k show, mohlo to moju pozornosť zamestnávať dlhšie ako prvé tri piesne.

Obrátime kormidlom opäť o 180° a vrátime sa späť k metalu. CYTOTOXIN sem prišli v role headlinera, no zato sa mi zdalo, že na predchádzajúcom koncerte bolo akosi viac ľudí. Nemci (hneď po intre, kde vystúpil spevák s plynovou maskou, čo sa k ich tematike náramne hodí) sa na to vrhli hneď zhurta a rozdávali svoje mastné slammy kade-tade. Oproti nahrávke musím povedať, že ubrali na trilkovaných pasážach a celkovo technickosti (nie úplne, ale zmena tam rozhodne bola) a vybrali sa cestou tvrdosti a poriadneho slamu. Spevák sa nebál ani zísť priamo medzi ľudí a rozpumpovať kotol. Navyše pôsobil náramne agresívne (dával prvotriedne pig squealy, growl, vreskot, proste všetko, čo k tomu patrí), až som mal z neho pocit, že nás chce pomocou hudby zavraždiť. Agresívne, energické a prvotriedne vystúpenie.

Teraz sa presunieme k letným plážam, áno nešibe mi, ale pri MORTAL TORMENT som si pripadal ako na nejakej pláži (hlavne vďaka imidžu speváka), akurát s poriadnou dávkou death metalu. Ich hudba nesie rysy BDM, no nezabúda sa aj na melodickejšie riffy, čo v konečnom dôsledku robí z týchto Grékov celkom zaujímavý útvar. Naživo im to šlapalo jedna radosť, energia a chuť z nich priam vyžarovala, čo sa prenášalo na ľudí a vytvorilo symbiózu zábavy a radosti z hudby.

Posledná pre mňa zaujímavá kapela, opäť raz z Česka, EARDELETE, to tiež rozprúdila. Ich svojská melodika ma vďaka poslednému albumu „Devilogy“ náramne baví a nevadí mi, že je to v podstate znásilnená a zradikalizovaná polka. Možno vystúpeniu chýbal kus väčší šmrnc, no zato tanečné to bolo dosť, až sa mi boky otriasali. Ľudí to taktiež neprestávalo baviť a bláznili sa v kotli jedna radosť. Po nich mali vystúpiť už len PANTERA Revival, no to som už nezvládol a išiel si ešte doplniť tekuté zásoby a pomaly aj smútiť, že sa nám to skončilo.

Čo dodať na záver? Hlavne veľa chvály! Organizácia šlapala jedna radosť, zvuk bol pri každom vystúpení fakt vydarený, areál bol skvelo vybraný (ďaleko od civilizácie), dokonca aj pivo Čierna Hora bolo fakt luxusné. Kapely, až na pár výnimiek, odohrali fakt veľmi vydarené sety, najviac mňa osobne bavili NECROVILE, JIG-AI, D.E.O.A.G., CRANIOTOMY a CYTOTOXIN. Ešte raz ďakujem Romanovi a spol. za túto nádhernú akciu, prajem ešte veľa pokračovaní, ale aspoň s dvojnásobnou účasťou. Takže na budúci rok sa vidíme a dúfam, že dôjdeš aj ty!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Sickm Exhumed Photography

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj