Report – An Evening With DREAM THEATER – 25. júl 2014, BRATISLAVA, Aegon Arena NTC
Tento rok malo v slovenských lúkach, lesoch i hájoch koncertnú premiéru hneď niekoľko špecifických svetových rock/metalových kapiel. A to je aj prípad dnešného hosťa. DREAM THEATER – najväčšia a najvplyvnejšia progressive metalová kapela modernej doby; áno, sú tu po 1.- krát!
Organizačné šumy od usporiadateľskej agentúry Octopus Promotion, ktorej úprimne ďakujeme, hlásali niekoľko špecifík, hlavne teda otvorenú strechu Aegon Areny NTC, (kde sa mal celý event odohrať), a plnohodnotný 3-hodinový set.
Je piatok 25. 07. 2014 a ja, po vyzdvihnutí akreditácie a letmom pohľade na fotky Dominiky Cibulkovej a spol., vchádzam do haly bratislavského NTC-čka. Práve včas, intro sa totiž spustilo už cca 1-2 minúty pred 19:00! Pódium je zatiaľ zahalené gigantickou plachtou, tá však po chvíli padá a hľa, je to naozaj pravda. DT prišli, sú tu a show sa môže začať!
Páni to v rámci turné „Along For The Ride“ odpálili piesňou „The Enemy Inside“ z aktuálneho eponymného albumu. Na stejdži sa všetko zdá byť v poriadku, až na ten zvuk… Nezocelený, nečistý a so zanikajúcim vokálom. Je to ale úžasné vidieť veľmajstrov v tak tesnej blízkosti.
John Petrucci už od úvodu strúha sóla ako z inej planéty; čo poznám skladby dnes predvedené, nezaznamenal som uňho prakticky žiadnu chybu. A to tento bradatý sympaťák stíha ešte hádzať do publika milé, úsmevné grimasy. Naproti tomu basák John Myung, ten sa za celý koncert usmial asi 1- krát, aj to nepatrne, jeho hra je ale rovnako precízna, jeho look už 25 rokov rovnaký, no veď ktovie prečo.
Mnoho priestoru dostal aj Jordan Rudess, vekovo najstarší zo zostavy. Či už v úvode „Trial Of Tears“, kde takpovediac zapršalo, alebo v rámci celej „Space-Dye Vest“. Okrem toho tiež množstvo sól, pár krát aj na bezdrôtovom prenosnom klavíri à la Michal David, a k tomu si dovolím tvrdiť, že tento pán nás obdaril najsrdečnejším úsmevom z celej kapely. Personálne najmladší člen kvinteta, Mike Mangini za hradbou bicích, si zas svoje sólo strihol počas inštrumentálneho tracku „Enigma Machine“. Celkovo vynikajúca hra – DT si za Mike Portnoya vybrali správnu náhradu.
A čo James LaBrie, pán frontman? Bezpochyby zvláštna persona, tento 51-ročný Kanaďan. Toľko kritických hlasov sa už znieslo na jeho hlavu a tak umne sa vždy dokáže obhájiť…! Dnes, rovnako ako 2,5 roka dozadu vo Viedni, nebolo treba, podal totiž výborný, oduševnený výkon a vládal ísť na (takmer) plné obrátky až do konca. Je pravda, že skrz dlhé inštrumentálne pasáže mal dosť času na oddych, ale on si ho zaslúži. Komunikácia s publikom na 100% úrovni, hneď v 1. príhovore prejavil radosť nad ich 1. príchodom na Slovensko, slovami: „We’ve finally made it!“, pochválil krásu nášho hlavného mesta a sľúbil, že na návrat nebudeme musieť čakať tak dlho.
Zvuk sa napokon vyšperkoval, a to po cca 3 skladbách. Nech ste stáli kdekoľvek, počuli ste zreteľne všetko, čo treba. Napriek tomu, že počasie bolo priam ideálne, sa nám spomínaná strecha akosi neotvorila. Až od organizátora sa dozvedáme, že to po dohode so šéfom svetelných efektov, ktorý slušne naznačil, že by tým zničili jeho prácu. Svetlá teda boli viac než „špeci“, svietli dokonca aj zboku a vždy presne vedeli, na koho práve zamieriť. A v neposlednom rade videoprojekcie: to bolo miestami ako film!
Čo sa setlistu týka, všetko je na webe. Tak si len povedzme, že Part I bol postavený prevažne na posledných dvoch doskách a trval 1h15minút. Počas nasledujúcej 15-minútovej pauzy sa nám na veľkoplošnej obrazovke premietlo pár zábavných spotov, väčšinou reklamného charakteru, ale vždy na tému DREAM THEATER. V druhom bloku sa páni zamerali najmä na legendárny album „Awake“, ktorý oslavuje 20 rokov. Človek si zrazu po dlhej dobe (konečne LIVE) uvedomí, koľko rôznych motívov a emócií sa skrýva na dĺžke 38 minút, t.j. celá druhá strana nahrávky, od „The Mirror“ po koniec. „Illumination Theory“ nám zase o.i. ponúklo ambientnú pasáž, kde páni divadelníci nechali stage napospas psychedelickej videoprojekcii, aby sa potom vrátili dokončiť toto nové veľdielo a pripraviť nás na finále.
To sa konalo už ako tzv. „Encore“, čiže prídavok, vo forme štyroch stôp z ich najuznávanejšieho diela „Scenes From A Memory“. Dámy a páni, slzy sa hrnuli do očí nielen mne, ale istotne aj mnohým z vás. Cítil som to z reakcií, aké sa okolo mňa diali. Áno, pre mnohých to bol splnený sen – zaspievať si z plných pľúc „Strange Déjà Vu“, no najmä melancholické chorály z „Finally Free“… James akoby to cítil a všetky „One last time-y“ nám prenechal. Krásny záver setlistu, celého večera síce nie, keďže ten obstarali až záverečné titulky.
Koncert napokon trval 3 hodiny, presnejšie páni hrali 2h45minút aj nejaké drobné. To je bombastická dĺžka, aká sa často nevidí a naplno si to užilo 2 700 ľudí (nielen Slovákov). Myslím, že každý, kto v ten večer do NTC-čka prišiel, si len potvrdil fakt, že DREAM THEATER sú majstri sveta v progressive metale.
Playlist: www.setlist.fm/setlist/dream-theater/2014/narodne-tenisove-centrum-bratislava-slovakia-3bc17494.html
text: Marek „Fajo“ Mephisto
foto: WerdzA
