Report – GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014 Nová Baňa, časť prvá
Politika je riadny hnus. Ničí a ruinuje všetko, na čo sa pozrie, ničí charaktery ľudí a ide cez mŕtvoly. Ani naša komunita sa jej nevyhla a za obeť padol náš Gothoom. Ako viete, voľby sa nám blížia, každého svrbia prdele na teplé kreslá a ako sa k tomu najlepšie dostať? Využiť situáciu ohľadom plánovaného metalového festivalu. Veď čo, slepé a hluché ovečky sa nepozerajú na stranu a spapajú všetko, čo im dobrý bača v stajni dá zjesť. Fuj so satanizmom, bléé s vraždením kresťanov a židov, ale to, že to isté majú každý večer v televízii, ich netrápi (jasné, aj v knihách sa to nachádza, alebo dokonca aj v ich fantasy románe, ale tu je to niečo iné, ako povedal dobrý pán bača). Vážne to snáď berú len oni sami. A už vôbec aby sa zamysleli nad tým, prečo je to vlastne tak, že kapely textami poukazujú na násilie cirkvi v minulosti a odpor voči im milovanému stánku, to už je mimo ich pohľad. Čo som tým chcel povedať? Hlavne to, že práve týchto naprogramovaných ľudí využívajú bačovia na svoje účely, aby sa dostali na vyššie miesto. Ešteže to dopadlo nakoniec dobre. Veľká poklona Peťovi Beťkovi za tento boj, vyhral ho s plnou parádou! Celý proces s televíznymi stanicami už nejdem opisovať, každý už isto vie, ako to celé prebiehalo, tak poďme radšej k nášmu festivalu.
Prvé momenty v areáli spočívali v pozdravení známych, pokecaní, prípadne vypití niečoho lahodného, až som si pripadal ako na veľkom stretnutí našej komunity. Ono to v konečnom dôsledku aj tak bolo, známi na každom rohu, všade panovala priateľská atmosféra, každý vysmiaty a šťastný. Nastolil sa nám aj žetónový systém, ktorý šiel ruka v ruke so zdražením, ale na akom inom festivale máte priamo čapovaný Weizen, IPA, APA a iné pivné lakoty? Ja som si doprial menej, ale zato kvalitného. V konečnom dôsledku mi kapely prišli len ako bonus, aj keď veľmi kvalitný. Keďže report bude hlavne o nich, prejdime k veci.
STREDA
Ako prvá mala česť otvoriť festival VORTEX UNIT. Ich podanie symfonického black metalu so ženským prídavným vokálom sa mi zdal zo začiatku kus rozhádzaný, možno to bolo aj zvukom, ktorý sa po čase ustálil a fungoval priam na 100% počas celého festivalu. Ako hlavný nepodarok mi tam vadil ženský prejav, ktorý mi prišiel skôr rušivý ako osviežujúci a bez neho by mi to prišlo oveľa viac zaujímavejšie, keďže gitarové party sú značne nápadité a nepôsobí to tuctovým dojmom.
Ku koreňom čierneho kovu nás doviezli SILVA NIGRA. Nechýbal ani warpaint, klince, krv a iné pomôcky a mohla sa spustiť jazda. Hudobne sme zablúdili v 90-tych rokoch v Nórsku, kto by to aj čakal? Čiže to bola celkom slušná šaškáreň, pardon, show, veď proti gustu žiadny dišputát. Inak sa ich tvorba celkom slušne zlievala dokopy a v konečnom dôsledku som sa v nich úplne stratil.
AEON WINDS kašlú na nejaké líčenie a ukázali, ako sa má robiť zaujímavá podoba čierneho kovu. Gitarové linky hravé, melodické a hlavne zaujímavé a pestré. Paganský nádych sa tomu ubrať nedal, ale neprišiel mi nejak rušivý, nebodaj lacno-krčmový, skôr sa dopĺňal s textovou zložkou, ktorá bola v našom jazyku. Nemôžem povedať, že som rozumel všetkému, ale to, čo som postrehol, mi prišlo na slušnej úrovni. Niekedy hudobná zložka úplne stačí na to, aby koncert bol zaujímavý a zbytočné cirkusové umenie by prišlo len na škodu veci.
Pri INFERNO sa to povedať nedá. Títo Česi vedia, ako urobiť z koncertu prvotriednu magickú omšu. Oltár so sviečkami, spevák oblečený v tajomnom rúchu s kapucňou, pripomínajúci magickú bytosť. Hudobne čím ďalej tým viac smerujúce do francúzskej školy okolo BLUT AUS NORD, DEATHSPELL OMEGA a spol. Celé ako jeden veľký rituál plný magických tónov, pohlcujúcej atmosféry a čarovnej aury. Aj by som uveril, že ten lejak, teda poriadna búrka, prišla vďaka ich zavineniu (dobre no, my nie sme až také hlúpučké ovečky a počasie neovládneš). Každý sa rýchlo rozutekal do stanov, obytných či pivných a čakal, kedy pohroma prejde. Škoda, že to vôbec neprechádzalo a tak sa set INQUISITION musel preložiť, ešte vtedy sa nevedelo, že sa ich nedočkáme.
ŠTVRTOK
Ráno sa točilo v duchu sušenia. Plot sa nám premenil na metalshop výpredaj, stany cez noc na kúpaliská, ktoré si žiadali adekvátne vypustenie a plocha na bahenné kúpele. Toto všetko náladu nezhoršilo, rozhodne ani atmosféru, ktorá bola priam nedotknutá. Prvá kapela, ktorá napriahla svoje struny, bola FISHARTCOLLECTION. Ako jeden z porotcov WACKEN BATTLE som ich videl pred polrokom v dvoch kolách, kde ma vo finále úplne rozdrtili, musím sa priznať, že pre mňa boli víťazi oni. Tu však musím povedať, že veľké pódium im veľmi nepristane. Ich svojský hardcore prepletený rôznymi prvkami strácal valivosť a dravosť na veľkej ploche. Aj keď sa im niečo musí nechať, oni sú prvá kapela, kde diváci stáli chrbtom k pódiu, keďže Peťo Hija a pódium – to nejde veľmi dokopy. Musel sa vybrať na výpravu ku divákom, kde ho v tesnom závese nasledoval aj gitarista. Darmo, takýto underground patrí do klubu, takže ak sa vám naskytne príležitosť, nenechajte si to ujsť.
Bratislavčania [SIC] si doniesli na pomoc rovno dvoch spevákov a zmes metalovej alternatívy. Trochu TOOL, viacej RAGE AGAINST THE MACHINE a máličko MESHUGGAH v svojskom prevedení. Prvého hlásiča tónov bolo počuť veľmi dobre, dokonca ani jeho melodický prejav mi nevadil (netvrdím, že to bolo bezchybné), no druhého som veľmi nepočul, čo bola škoda. Inak vystúpenie malo celkom grády, bolo hravé s atmosférickými vyhrávkami a poctivou rytmikou, ktorá podrážala kolená.
Opäť výprava zo západu, RUST2DUST, tiež z krajín alternatívy, aj keď viac vpadnutej do metalcore vôd a rozhodne prístupnejšej a melodickejšej pre masy. Refrény ste si spokojne mohli zaspievať s nimi. U nich bolo hlave vidieť, ako sú perfektne zladení a všetko bolo na vyššej profesionálnej úrovni ako predchádzajúce vystúpenie. Dokonca mi to prišlo ako nacvičené podľa scenáru, ale možno som až veľký paranoik. Inak bolo vystúpenie v konečnom dôsledku veľmi podarené, a to hovorí človek, čo ich vôbec nepočúva.
Maďari CADAVERS na nás vyvrhli tú najtuctovejšiu podobu metalcoru, plnú protivného a odpudzujúceho melodického vokálu, že ma až striasalo. Sem-tam pridal do chrapľáku a vyvodil z toho hardcorvý náboj, no to však ani náhodou nezachránilo vystúpenie. Musel som ísť kadeľahšie.
Stálica GALADRIEL nám previedla tradičný, no poctivý set. Dodo ako veliteľ vlajkovej lode nášho gothic/doomu niesol vystúpenie k víťaznému koncu, aj keď Sonin vokál mi tam pasovať zrejme nikdy nebude (netvrdím, že spieva zle, nájde sa dosť falošných záťahov, no skôr pôsobí pre mňa rušivo a odpútava pozornosť od hudobnej zložky). Iným to môže pripadať opačne a to je čaro hudby, každý môže mať iný názor, no nikto nemá patent na pravdu.
Chalani z BRAINSCAN vedia prebudiť končatiny! Ich set sa niesol, ako obvykle, vo veľmi energickom a nespútanom duchu. Väčšia vecí bola odohratá z nového albumu „Reflections“, no nezabudlo sa ani na debutové pecky. Ich hlavným tromfom je ich svojskosť, či už ide o hudobnú zložku, ktorá je ťažko zaraditeľná (keby sme veľmi chceli, tak by sme to šupli do alternatívneho hardcoru, ale toto označenie sa mi nepáči) alebo o vokálne duo, kde práve melodický prejav prevyšuje growlingový, čo sa u mňa veľmi nestáva, no v tomto prípade to platí na 100%. Brainscaňáci zrejme nikdy nesklamú!
Košičania INFER nám obrátili kormidlo o 100 uzlov a všupli to do temných zákutí. Keďže som ich mohol vidieť v tesnom závese viackrát za sebou, musím povedať, že im denné svetlo ani trochu nesedí. Ich hudba je ako stvorená pre temné pivničné kluby, alebo aspoň za úplnej tmy po odbití polnočnej hodiny. Takto ich čaro dosť vyprchalo, kde trochu hral rolu aj zvuk, miestami sa všetko zlučovalo a vytvorilo to len valivú masu, ktorá zase ruinovala všetko navôkol. Ale nemyslím si, že práve toto je cieľom ich hudby, tu sa má hrať na temnú nôtu, nie na zábavu, ich hudba má tak vyšší potenciál.
Dočkali sme sa aj nejakých väčších hviezd a to konkrétne DECAPITATED z Poľska. Už ich prvé razenie do strún ma dostalo do kolien. Ich surový a neuveriteľne rezavý zvuk gitár ma úplne dostal. Spolu s parádnym nasadením celého tímu vytvoril guľomet, ktorý zdevastoval celé publikum. A to nespomínam aj technickú zložku, ktorá bola na vysokej úrovni, všetko sedelo, ako malo a nijakú nezrovnalosť som sa nezačul. Hralo sa z prierezu celej diskografie, najviac ma zabíjala „Post (?) Organic“ , ktorá bola priam devastujúca a brala všetko so sebou a pritom je to veľmi náročná vec na zahratie. Darmo, sú to páni. Do celej atmosféry bolo zakomponované aj svetlo, ktoré umocňovalo tento prvotriedny koncert. Vtedy som to ešte netušil, no niečo mi našepkávalo, že som sa práve dočkal vrcholu festivalu.
Šiltovkoví brutalisti KRAANIUM sa predbehli pred ABORYM a vypustili tú najväčšiu brutalitu festu. Zvuk zostal masívny, nasadenie trochu ubudlo oproti predchádzajúcemu setu, ale to sa veľmi ako zápor brať nedá, pretože nikto to po nich nedokázal. Ich slammingový set bral masy, sekanice (slammy) padali na úrodnú pôdu a pôsobili fakt heavy. Na vokálnej strane by som si vedel predstaviť trochu väčšie hĺbky, ale nemôžem byť až taký perfekcionista. Inak vystúpenie bolo namakané, valivé a tučné.
Pre mnohých muselo prísť vystúpenie priekopníkov industrial black metalu ABORYM zvláštne, ako niečo, čo sa nehodí do kontextu. Bolo to značne elektronické, sample na každom rohu, absencia živého bubeníka (síce tu mi ani veľmi nechýbal), no celé to vyznelo veľmi strojovo a umelo a neprirodzene, o čo vlastne aj v tejto hudbe ide. Industrialno-elektronická spúšť, mechanická temnota okorenená parádnou videoprojekciou, ktorá vytvorila s hudobnou zložkou tú pravú strojovú atmosféru. Neviem ako vy, ale mne to ako osvieženie padlo veľmi vhod.
Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Foto: Werdza
