Na prvý kontakt so Zvolenčanmi si dobre pamätám. Gazdovská veselica, jar, rok 2013. Už od prvých tónov som počul potenciál, ktorý bol ešte zatienený nezohratosťou, nie veľmi vydareným zvukom a slabšou rytmikou. Píše sa rok 2014 a v prehrávači sa mi točí ich debutový album „Bestial Void Inevitability“. Chalani urobili obrovský kus práce. Chybičky a nejaké rytmické nezrovnalosti odišli do neznáma, pridalo sa náramné technické cítenie, dynamickosť, zaujímavá štrukturálnosť a celkovo sa posunuli aspoň o dve ligy vyššie. Takže poďme si to pekne postupne rozobrať.
Prvé, čo mi hneď bilo do uší, bola neuveriteľná dravosť a taký ťah na bránu, že lepšie prirovnanie ako guľomet neviem nájsť. Sťa stíhačka, ktorá v nanosekunde preletí okolo zeme až sa sama dotkne vlastného konca. Dobre, trochu preháňam, ale tá šťavnatá ráznosť a ničivosť je neuveriteľne hmotná. Keď mi už šlo hlavu vytrhnúť, postupne sa mi odkrývali ďalšie atribúty týchto chalanov.
Technická zručnosť, nielen gitaristov, sa doslova z roka na rok vylepšila na veľmi vysokú úroveň. Toľko trilkovaní, rytmických zvratov, sól a vyhrávok sa len tak nevidí, na debute už vôbec a keď spomeniem naše Slovensko, tak to ani na sto kilometrov. Nečudo, že si ich pod svoje krídla zobrali RISING NEMESIS RECORDS, ktorí vydali nahrávky takých brutalít ako CEREBRAL INCUBATION, ACRANIUS alebo CEPHALIC IMPURITY. A to je na debut dosť veľký úspech.
Riffy ala NILE, trilkovanie v štýle ORIGIN, melódie a harmónie si tiež zobrali za inšpiráciu od týchto pánov. Koľakove bicie najviac pripomenú HOUR OF PENANCE, alebo keď chcete aj FLESHGOD APOCALYPSE. Teraz sa vám môže zdať, že ide o nejakú machuľu, nebodaj zlúčeninu menovaných kapiel. Nie, nejde o žiadnu vykrádačku. Vlastná tvár (hlavne v rôznych technických gitarových parádach alebo melódiách) nadobúda svoje rysy a mimiku dostačujúcu nato, aby ste ich hravo rozlíšili od ich idolov.
Vokálne sa nám tu striedajú dvaja rúhači. Zrozumiteľný, hlboký, no zároveň šťavnatý vokál a prídavné škriekanie v spoločnej symbióze nám môžu pripomenúť duo – Sanders+Dallas z NILE, čo vôbec nie je na škodu, ba priam, i keď nie príliš inovatívne, vylepšujú nahrávku a pridávajú jej grády. Ako keby ich už nemali dosť, čo?
Ak sa na to pozrieme zo zvukovej stránky, tak na to, aké je to agresívne a rázne, sa to nezlieva dokopy (čo je však prípad ich väčšiny koncertov). Bicie znejú umelo, ale pri toľkom triggerovaní to inak ani nejde. Ale zase, ako inak by mal znieť guľomet? Basa duní ako o život a gitary sa pekne striedajú, kto aký kúsok prevedie.
Keď si to celé zrátame, tak musíme uznať, že Zvolenčanom sa debutom otvorili dvere do prvej ligy technického brutal death metalu, nielen u nás. Je to dravé, agresívne, rázne, popritom technicky vyšperkované a celé zavalené tučným zvukom. Pokiaľ nepoľavia z tempa, chalanom svitá na pekné zajtrajšky.
Hodnotenie: 7,5/10
Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Linky na kapelu:
facebook
bandzone
