Rozhovor – KILLCHAIN: „Spomaliť v blízkej dobe určite neplánujeme!“

killchain obalNa východe sa death metalu darí. Jeden z dôkazov je aj košický spolok KILLCHAIN, ktorý zabŕda okrem death metalu aj do grindových vôd. Nedávno vydali novinku „Where Is Your Saviour…“, ktorá svojou dravosťou nakopáva rite. Na slovíčko som si pozval Stana, s ktorým som prebral všetko podstatné ohľadom novinky, zabrdli sme aj do plánov do budúcnosti a mnoho iného. Pomocnú ruku pridali aj Kubo s Gabim, tak sa je načo tešiť. Poďme rovno na to!

Na začiatok mám takú šibalskú otázku. Pochádza váš názov z piesne „The Killchain“ z albumu „Those Once Loyal“ od BOLT THROWER?

KUBO: Áno, máš pravdu, názov kapely pochádza resp. je odvodený od rovnomennej skladby kapely BOLT THROWER „The Killchain“. Vznik názvu bol viac-menej aj celkom zábavná záležitosť, tesne pred našim prvým koncertom sme ešte nemali názov kapely a organizátor na nás tlačil, lebo potreboval riešiť plagáty, keďže sme vtedy dosť „fičali“ na BOLT THROWER a hlavne na spomínanej skladbe, tak rozhodnutie bolo spontánne a v tej dobe aj celkom zábavné. A tak sa stal KILLCHAIN.

Zo začiatku ste hrali old schoolový death metal, no prešli ste vývojom až k death/grindu. Prečo práve zmena k extrémnejšiemu podaniu žánru? Stojí za tým Stano ako gitarista, či ste sa všetci zhodli, že toto je tá správna cesta?

STANO: To sa vyvinulo samo od seba. Ja neviem veľmi hrať old school. Musím mať riffy, aby som sa nenudil. Nebaví ma hrať jednoducho, aj keď dá sa povedať, že zložité ani nemáme. Neviem, či je to správna cesta, ale toto nás baví hrať, tak to hráme. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Možno, že začneme spomaľovať, ktovie. Spomaliť ale v blízkej dobe určite neplánujeme.

Stano, kedysi si ešte mal, už teraz kultovú kapelu, ERYTROSY. Čo sa vlastne stalo, že ukončila svoju činnosť? Ako na ňu spomínaš, v dobrom, či v zlom? Aké dôležité miesto v tvojom živote má táto kapela? Dávaš aspoň malú šancu tomu, že by sa ešte oživila, hoci len na jeden koncert?

STANO: Stalo sa to, čo sa už dlhšiu dobu ťahalo. Stratil som radosť z hrania. Prišli do toho okolnosti ako práca, vymýšľanie spoluhráčov a iné aspekty. Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou, že vycestujem za hranice pracovať. Čo sa týka spomienok na ERYTROSY, tak myslím na ňu len v dobrom. Veď sme sa, dá sa povedať, zo dňa na deň stali známymi. Mne to prinieslo len pozitívum. Ešte doteraz sa stretávam s tým, že prečo neurobíme aspoň jeden koncert, no podľa mňa teraz by to nebolo ono. Niekedy som mal taký nápad urobiť jeden koncert ako spomienku, len nedošlo k realizácii. Potom som už nastúpil do KILLCHAIN a to je teraz moja priorita. Ja nejak nevnímam, že to bola kapela čo si zaslúži pozornosť. Keď sme hrali, tak áno, teraz už je to pase. Bola to moja prvá kapela, kde sme sa všetci zdokonaľovali a posúvali. Hrali sme to, čo sa nám páčilo a bolo vidieť, že aj ľuďom sa to páči. Teraz ju pekne necháme v sieni slávy.

killchain1
Gabi, máš fakt veľmi vydarený vokál, zvládaš jednak aj vysoké revy či spodné hĺbky. Máš na to nejaký špeciálny recept? Taktiež pôsobíš aj v kapele OBLITERATE, ako to tam vyzerá s tvorbou nových piesní? Dokážeš s prehľadom skĺbiť aktivity obidvoch kapiel?

Gabi: Luky, ďakujem a nemám na to žiaden špeciálny recept, jednoducho ma strašne baví robiť takúto hudbu a roky tréningu napomohli tomu, aby to šlo samo zo mňa. Čo sa tyká OBLITERATE, samozrejme pracujeme na nových skladbách na ďalší album. Teraz zvládam 2 kapely v pohode, síce už som ich mal aj viacej naraz, ale to už bolo na mňa moc, tak už som ostal len pri týchto dvoch.

Album nesie názov „Where Is Your Saviour…“. Myslíte pod tým názov „spasiteľa, resp. boha“? Prečo sa zaoberáte práve touto témou? Môžeš v skratke popísať jednotlivé skladby?

STANO: Áno, spasiteľ môže byť aj boh, ale aj nie. Toto nechám na každého, ako si to vyloží po svojom. Povedal som to chalanom na skúške a bola z toho ďalšia skladba. Ako sme tak vymýšľali názov albumu, tak sa nám tento názov najviac pozdával. Na albume nie je nič o bohoch ani o viere. Toto prenecháme iným kapelám, ktorým to ide odruky. Ešte by nás pri takýchto textoch musel kontrolovať anglický prekladateľ či nehaníme kresťanov. :D
Nebudem tu rozpisovať, o čom sú texty, stačí, ak poviem, že sú o ľudskom myslení, ohavnosti, snení a jeho potulky po samozničujúcom bytí. Veď každý si to prečíta na cd.
GABI: „Deeds of anxiously hope“ je o tom, ako každodenné okolnosti vplývajú na teba a ako ťa okolitý svet ovplyvňuje. „The fury of us all“ je o duši človeka, ktorý sa chce vzoprieť jednak z každodenného stereotypu a chce začať žiť svoj život naplno, len ľudia okolo neho ho brzdia a preto sa nikde neposúva.

Novinku ste nahrali už v marci minulého roka, no vyšla až teraz u domácich METAL AGE. Kde ste album nahrávali a kto sa staral o výslednú podobu zvuku? A prečo nastala taká dlhá doba od nahrania až po vydanie? To je pomaly vyše roka.

STANO: Nahrávali sme neďaleko Košíc v meste Vranov nad Topľou v štúdiu Tretradrot u kamaráta. Výsledný zvuk je spolupráca nás všetkých. Každý povedal, ako čo chce mať a tak sa to dolaďovalo až na výsledný zvuk, aký môžeme počuť na cd. Dlhá doba, áno…skoro 2 mesiace nám trval mix so všetkým okolo. Až potom sme to začali riešiť a posielať vydavateľstvám a čakalo sa na odpovede. Ako sa dalo čakať, nie každý odpovedal, ale čo bolo dôležité, že sme to poslali aj MAP a tľapli sme si spolu. Takže našťastie CD je už vonku.

Nahrávku zdobí veľmi vydarený patologický cover. Pre death/grindera je to priam splnený sen. Je nekompromisný, zároveň nechutný, čo k tejto hudbe neodmysliteľne patrí. Kto je jeho autorom? Bolo jeho cieľom práve dosiahnuť tú gore zvrátenosť ? Prečo si myslíte, že väčšina spoločnosti je práve takýmito obrázkami znechutená a vrhá na každého status úchyla, nebodaj nejakého vraha? Čo by ste takýmto ľuďom odkázali?

STANO: Mali sme viac takýchto pánov, čo kreslia, v rukáve, ale nie každý bol cenovo dostupný. Napokon sme oslovili Mottla art a do dvoch týždňov sme to mali hotové. Povedali sme mu, z akého prostredia to približne chceme mať a nechali sme to na neho. Podľa mňa obal je krutý a vyzerá nádherne. Veľmi sme neriešili, či to bude zvrátené, jednoducho nakreslil, nám sa to páčilo a tak je to tam. Pravdupovediac, mňa ani nezaujíma, či sú ľudia znechutení takýmito obrázkami. K takejto hudbe neodmysliteľne patria podobné námety. Veď kde inde by sa našli motívy takého typu, ak nie v metale. Odkaz pre nich žiaden nemám, síce jeden by sa našiel – Nech sú aj ďalej znechutení! Mňa to ani nezaujíma, čo si myslia o takýchto obrázkoch.

K vášmu albumu by sa mi hodil aj nejaký poriadne odviazaný videoklip, plný krvi a násilia. Máte niečo také v pláne? Taktiež som započul, že plánujete nahrávku vydať aj na LP. Objasníš mi to?

STANO: Tak to by veru asi vôbec neprešlo, aby sme také niečo mali. Nie sme zástancami takýchto klipov. Jasne, pozrieme si určite aj také klipy, ale existujú kompetentnejšie kapely, ktorým to ide odruky. Nám by úplne stačil aj plastelinový klip. Plánujeme to vydať na LP, ale naťahuje sa to ako sopeľ. No nie je to vinou firmy. To určite nie. Je v tom niečo iné, ale to tu nebudem rozoberať. Hádam sa nám to podarí v blízkej dobe realizovať.

Prezraďte mi jednu vec. Keď si chcem vašu nahrávku poriadne užiť, musím, oproti iným nahrávkam, kotúčikom hlasitosti poriadne zatočiť doprava. Ako je to možné?

STANO: Problém sa vyskytol pri napaľovaní, že je to tichšie a som si istý, že to dojebali pri tlačení, keďže mali k dispozícii 2 cd s nahrávkou a jedna bola tichšie a tá druhá bola, ako má byť. Teraz už je to jedno. Veď kotúčik slúži na to, aby si si pridal hlas a potom je všetko v poriadku.

Aké máte plány do budúcnosti? O tvorbe nových piesní je ešte asi skoro hovoriť, či sa mýlim? Plánujete aj nejaké turné po Slovensku na jeho podporu, či máte namierené aj prekročiť hranice nášho štátu?

STANO: Už máme hotové 2 skladby. Ide nám to kus pomalšie, ale nie je sa kam ponáhľať. Nebudem za každú cenu robiť niečo nasilu, keď niečo nejde, jednoducho to necháme tak. Turné po Slovensku sa akurát vybavuje a za hranicami sa nám nečrtá nič. No určite plánujeme opätovný výjazd.

Ako vidíte teraz našu východoslovenskú scénu? Roky 90-te sú síce dávno preč, no máte aj teraz tipy na niečo zaujímavé, na čo sa tešíte až to uzrie svetlo sveta?

STANO: Oproti minulosti sa oveľa viac zmenila technika hrania a skladania. Niekedy scénu prevyšovali death metalové spolky. Teraz tu nájdeme všetko možné. Veď je to prirodzený vývoj a je to v podstate dobré, pretože si máš z čoho vyberať a čo mi príde prvé na um, tak GOD DEFAMER, kde som už nový album počul. Na BRUTE som zvedavý, čo som ich videl naposledy, tak latku nastavili vysoko. Potom viem o SYSTEMIC DAMAGE, že už majú nové veci nahraté, ale pri ich lenivosti to ešte potrvá, kým sa do dostane vonku. Momentálne ma nič iné nenapadá.

Ďakujem ti za tvoj čas, prajem veľa úspechov s kapelou. Máš na záver niečo, čo by si dodal?

STANO: Ďakujem za tento rozhovor a tebe šťastné a veselé. Samozrejme aj všetkým tým, ktorí si to prečítali až dokonca. Ave!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák

Linky na kapelu:
facebook
bandzone

Autor: admin

Zdieľaj