Lucifer, padlý anjel, malý roh, najvyššie zlo, pokušiteľ je už nejakú dekádu silným inšpiračným zdrojom tématiky najviac pre black metalovú odnož. Jeho mocná filozofia naháňajúca strach ale aj obdiv, radosť z utrpenia a pokorenia sa sprv laicky no postupne časom znaleckejšou, magickou formulou vryla atramentom do textov undergroundových zvedavcov po temnote, jej poznaniu a moci do hudobne skladateľských štruktúr vtedy dosiaľ nevýdaných, skazene originálnych, sprevádzaných (ako to dávno ešte pomenoval v Nórsku Varg Vikernes) „Necrosound-om“. V strednej európe medzitým vznikal trocha iný pohľad aj keď samozrejme inšpirovaný základom prvotnej nórskej školy zato viac kombinovaný, skladateľský rozmanitejší a možno až dospelejší. Rakúsky Abigor je v ponímaní nie až tak známym pojmom aj keď značne kultovým, významným, prínosným pre vývoj obskúrnej scény. Za svoju existenciu vydali osem impozantných albumov, z ktorého každý bol a je niečim iný, špecifický, vývojom obohatený. Za absolútny kult je možno považovať ich druhotinu „Nachthymen“ (From the Twilight Kingdom) 1995. Každé ich dielo je ale jedinečné a rozhodne stoja za väčšiu pozornosť. Trojica ešte nikdy nevystúpila naživo a ani nehodlá tak učiniť, je to skrátka ich hrdosť si takto zachovávať postoj a v symbióze s ich prepracovanou tvorbou je to vyvážená úroveň.
Textová náplň Abigor bola od začiatku na istej mysliteľskej úrovni o rôznych poverách a javoch za čias temného stredoveku až k okultizmu a enochianskej mágií, ale až teraz sa rozhodli ísť do už známej kapitoly o Luciferovi a s tým, že síce nejde o originálny ťah je aj tak v znaleckom posudku geniálnym. Novinka, ktorá vyšla pod talianským „Avantgarde Music“, čo za sebou už majú pekne zástupy extrémnych, temných umeleckých sort obsahuje sedem kapitol padlému anjelovi. Trio (sa zdá a je to myslím nespochybniteľné) chce vzdať čo najväčšiu pokoru a úctu k „Jeho“ impozantnosti a múdrosti. Prvé čo tomu nasvedčuje je forma do akej dali obal. Ide o knižný vzhľad starostlivo vybraného štýlu s kaligrafickým písomným nádychom vo vnútri. Nahrávanie tiež sprevádzala vybraná okultná atmosféra oltáru, sigilu, pergamenu a sviečok. Vždy sa mi páčila a fascinovala taká oddanosť k dielu a zápalom dotiahnuť všetko do detailu, svedčí to o perfekcionizme, vážnosti a uveriteľnosti.
Ta nájdôležitejšia časť hudobná je presne na takej úrovni ako prezentácia obalu. Páni tak dodržiavajú aj naďalej svoj štandard ísť s každou formulou vyvážene. V štruktúre sú ale dosiahnuté zmeny v znení a to je hlavne progresívnejší prístup k zvuku a aranžovaniu polôh.
Feeling je značne posunutý do úrovni, kde sa pohybuje francúzska morda Deathspell Omega. Chaotickejšie gitarové vyhrávky na vysokej inštrumentálnej úrovni, ktorým sa nedá nič vytknúť len vstrebávať tu nekonečnú bohatú náplň vyznienia, kde je stále možnosť toho spústu objaviť. Zvučenie je profesionálne odvedené umenie a každý akord, tónina, ladenie je maximálne vyrovnané a nič nezaostáva, taká už je práca géniov. Abigor sa tak definitívne posúvajú tam, kde je to dnes na ešte vyššom piedestále komponovania a pritom si stále držia svoju tvár. Možno práve týmto albumom bude ich jedinečná tvorba viac pochopená ale ja osobne si myslím že im o to nejde, pretože v prvom rade sú to umelci a tí by nemali byť tými spokojnými, v ich povahách je to jednoznačné. Majestát, Lucifer raduj sa…tvoji oddaný ti hrajú symfóniu len pre teba.
Temptation I – Ego
Temptation II – Stasis
Temptation III – Akrasia
Temptation IV – Indulgence
Temptation V – Neglect
Temptation VI – Compos Mentis
Temptation VII – Excessus
Vydavateľ: Avantgarde Music
Hodnotenie: 9,5/10
Recenzia: Marcus
