Recenzia – GODFLESH – „A World Lit Only by Fire“ (Avalanche Recordings 2014)

godflesh
Je chladná noc, severný vietor sa zakráda skrz špinavú zadáždenú ulicu, cítiť pach neďalekej stoky, nočné osvetlenie kmitá svojím chabým žiarom a niekde medzi starými tehlovými múrmi tejto úzkej štvrte, si sedí za oknom a špinavým závesom bledý chlapík s roztrasenými rukami, dívajúc sa svojími chladnými očami do tej nekončiacej pohromy, zúriacej medzi betónovou džungľou. Jeho stará, vychrtlá schizofrenička a alkoholička, popíjajúca si akýsi lacný liehovinový bordel v hystérií tomu svojmu vyčíta svoj „rajský“ život medzi plesnivými stenami garzónky, hádže so všeličím o zem, potom sa nachvíľu ukľudní a začne znova. Chlapík zachováva flegmatický postoj a stále sa dívajúc do temnoty a chaosu vonku začína chápať, že koniec všetkých dni je tu a niekde v rohu steny potemnelej izby o pár zapálených sviečkach, vychádzajú zo starého magneťáku drtivé, tónové mizérie britských industriálnych depkárov Godflesh. Desivé, škrípajúce, masívne ódy o existenčných krízach dvojica Broadrick a Green hádže do myslí konzumentov už dobre dve desaťročia, nespochybniteľná kultovnosť celého toho industriálneho masívu v podobe lisu, čo spoľahlivo drtí ľudské egá sa nedá uprieť a aj napriek veľmi ťažkej znesiteľnosti je Godflesh pre hudbu značným prínosom z cela úprimným, pravdivým a samozrejme bolestným. Nejaké vízie o budúcnosti by ste u nich len ťažko hľadali a aj keby sa našli, boli by na bizarnej úrovni. Nie, dvojka z Birminghamu rieši prítomnosť, krutú a nevyspytateľnú, bez možnosti nazerania skrz ružové okuliare, ktoré skôr skladajú ostatným z očí, vrazia jednú cez ksicht a privítajú vás do najhoršej nočnej mory – reality.

Čo sa týka prezentovania na scéne, tak im nikdy nejak nešlo o to, aby budili nejaké sympatie, stali sa komerčnými resp. plnili štadióny. Proste si zmastili album a hodili ho stále do tohto sveta ako kus olova. Ich umelecké ťahy a úspech nimi na seba nedal dlho čakať a „Godfleshakov“ narástol hojný počet. Nepríčetne potrápili nejednú zvedavú mozgovňu a tresli do reality albumami ako prvotné Ep pod vlastným samozvaním a neskôr „Streetcleaner“, „Songs of Love and Hate“, „Us and Them“ a „Hymns“. Diskografiu im sprevádza aj dosť početná séria Ep-ečiek. Niekto sa v tom môže stratiť ale tá ich produkčná hustota nie je zas tak nepriehľadná. Fakt, že dakedy si to Broadrick v začiatkoch zadrtil v Napalm Death až desí. V roku 2002 sa lis zastavil, ticho čušal v prítmí priemyselného komplexu a naberal prach nejakých 8 rokov. Jeho prebudenie sa zatiaľ držalo len sporadického koncertovania až postupne došlo opäť k činnosti vytĺcť ďalší kotúč. Predznamenalo ho Ep „Decline and Fall“ a bolo okamžite jasné, že pohybernačné stavy britský kolos nijako neodklonili z úrovne. Jeho opätovné naštartovanie prebehlo bleskovo a z útrob tak opäť vytláča ďalšiu masu natlakovanej kovozmesi. Nová surovina „A World Lit Only by Fire“ predstavuje svojích desať súčasti na z cela nostalgickej formule. Bol by nezmysel očakávať, aby Godflesh začali hrať niečo iné alebo kompromisnejšie, to by v prvom rade museli zmeniť celkovú pointu toho, čím ich tvorba je. Také dačo sa nestalo, sú hrdý napriek tomu pesimizmu nasiaknutom v každom chmúrnom tóne a isto nebudú ďaleko od pravdy v tom, ako sa vecí majú a ako to v živote chodí. Zvukovo sa celistvo materiál drží krute surovo, možno ešte surovejšie ako je u nich známe, o niečo viac si to do popredia váli robustný gitarový tlak, za ktorý sa jednoznačne podpísala osemstrunová gitara, plus ešte s množstvom vykreslených plôch, typických pre industriálne vyznenie. Broadrickové hlasivky sa rozťahujú do väčších hrdelných, naštvanejších ciest a tak jeho apatické vyznenie akým je známy sa ešte sem tam prikradne. Gitara s basou ide nebezpečne v jednom prúdení a tak výsledkom je výsostne agresívny efekt bez možnosti akéhokoľvek zvoľnenia, frustrácie sa rozlievajú po celej stopaži, až ju kompletne zatopia. Album predstavuje typický Godfleshovský potenciál s nie už tak chorobnejším znením ako skôr drsnejším, možno to už niekomu príde otravné, že ho má neustále umoriť takáto masa bezútešnej rúbaniny a žiadnej možnosti byť pri tom v pohode. Na posluch Godflesh si to stále vyžadovalo starostlivú a odvážnu prípravu a tento ďalší dohužvaný kus plechu v ich diskografií si svoje miesto čestne udrží.

Track list:

01. New Dark Ages
02.Deadent
03.Shut Me Down
04.Life Giver Life Taker
05.Obeyed
06.Curse Us All
07.Carrion
08.Imperator
09.Towers of Emptiness
10.Forgive Our Fathers

Hodnotenie: 8,5/10

Marcus

Avatar photo

Autor: Sarkast

Zdieľaj