Recenzia – Machine Head – “Bloodstone & Diamonds” (Nuclear Blast, 2014)

Machine-Head-Bloodstone-Diamonds-reviewNový Machine Head. Už po ohlásení som mal vysoké očakávania, hlavne kvôli neustálemu posúvaniu hraníc kapely, hlavne čo sa kompozície a skladby songov týka.

Ale poďme sa pozrieť viac na album ako taký. Asi najzaujímavejšie je, že album otvára skladba Now We Die, ktorá sa pôvodne ani nemala dostať na album. Osobne asi najlepšia pre mňa z albumu, ale zároveň ma vyslovene, ani to neviem nejak lepšie nazvať, ale nasiera ako znejú sample v nej. Dotyčného by som zakopal pod zem za tú neživosť. Čo už, možno iba môj osobný názor.

Postupne sa presekáme cez ďalšie piesne, ktoré si po dlhej dobe berú viac z minulosti kapely, ale zároveň dobre balancujú aj nové, alebo teda novšie prvky. Vidieť, že kapela vyspela z jej pôvodnej formy a ak sa možno niektorým z vás nepáčili novšie albumy, stojí za pokus dať tomuto šancu.

 

Ničmenej musím priznať, že niektoré pasáže sú…komerčnejšie, alebo také tuctovejšie… Myslím, že každý pochopí po vypočutí a najviac mi tento smer naberá song Game Over. Ničmenej stále veľmi dobre zakomponované a trocha melodiky nezaškodí. Inak sa album nesie vo vcelku temnom nádychu.
Veľmi nezvyčajný song je najmä Beneath The Silt. Dokonca je to prvý song na ktorom kapela začala pracovať pre album. Nezvyčajný je hlavne v tom, že asi prvýkrát počujem MH naladených na F (pre hudobne neznalých, je to podladené jak prasa v ľudovom ponímaní).

 

 

Album je tak veľmi rozmanitý a pritom stále je citiť, že to všetko hrá jedna kapela, že keby som chcel rozpiplať každú jednu skladbu, asi by som napísal knihu dlhšiu ako Pán Prsteňov.

Určite doporučujem, aby si najmä tí, ktorí majú Spotify, alebo bonusovku k albumu, vypočuli komentáre ku každej skladbe, kde Rob veľmi pekne vysvetľuje čo to ohľadom každej jednej skladby.

Čo sa týka hudobného výkonu, tu niet ani debaty. Bicie samozrejme energické, gitary epické. No a sóla…ach sóla. Tu už na predošlých albumoch práve toto bol veľmi silný argument, prečo si daný album vypočuť. A je to lepšie a lepšie. Phil sa tentokrát naozaj utrhol z reťaze poriadne a počuť v songu naozaj skvelé sólo, zkomponované úplne inak, ako by človek očakával, to je osvieženie. Vokálny výkon nepopierateľne skvelý a Flynnove hrdlo si už čo to preskákalo, čo je citiť, samozrejme pozitívne.

Toto je zároveň prvý album s novým basákom. Jared MacEachern sa chopil svojej úlohy poriadne a je cítiť energiu, ktorú priniesol jeho nástup do kapely. Ničmenej s novým basákom prichádza aj nový zvuk basy, ktorý si viem predstaviť trocha iný, aby to lepšie sedelo, ale zasa, jedná sa o osobný názor.

Nový album Machine Head si našiel takmer instantne cestu do môjho obľúbeného playlistu a po vypočutí verím, že nebudem sám takéhoto názoru. Už sa teším na ďalší, ktorý bude dúfam ešte lepší.

Ako sa vám páči nový album ? Dajte aj vy vedieť nižšie v komentároch.

Hodnotenie: 9/10

Tracklist:
1. „Now We Die“
2. „Killers & Kings“
3. „Ghosts Will Haunt My Bones“
4. „Night of Long Knives“
5. „Sail into the Black“
6. „Eyes of the Dead“
7. „Beneath the Silt“
8. „In Comes the Flood“
9. „Damage Inside“
10. „Game Over“
11. „Imaginal Cells“ (Instrumental)
12. „Take Me Through the Fire“

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj