Recenzia – DOOMAS – La Muerte (2015, Gothoom Productions)

doomas_cdKapelu DOOMAS určite netreba nejak extra predstavovať, v súčasnosti takmer každý, kto sa aktívnejšie zaujíma o slovenskú metalovú scénu o tejto kapele počul a pravdepodobne mal aj možnosť ich vidieť. Ak sa však neradíte k týmto jedincom, alebo sa iba začínate zaujímať o domácu metalovú scénu, vedzte že DOOMAS fungujú už od roku 2006 a produkujú temnú a melancholickú hudbu, akej holdujú napríklad kapely PARADISE LOST či MY DYING BRIDE alebo dark metalisti MOONSPELL či ROTTING CHRIST. Na svojom konte mala donedávna táto kapela z Novej Bane jedno demo nazvané „Lost Angels“ a album „Seven Sins“ z roku 2008. Po siedmich rokoch prichádzajú s novým albumom „La Muerte“ a je mojim cieľom… analyzovať!!!
V prvom rade treba podotknúť, že „La Muerte“ je veľmi priamym nasledovníkom svojho predchodcu, kapela jednoducho povedané hrá to, čo hrala aj predtým. Valivé gitary pretkané gotickými klávesami, na východ žmurkajúce gitarové vyhrávky, doom metalový murmur a snaha o atmosféru, ako aj o písanie výrazných skladieb. Uspeli DOOMAS vo svojich snahách na novinke? Myslím si, že z väčšej časti áno.
Zvukovo mne osobne novinka sadla na prvý posluch, možno okrem prehnane výrazného kopáku sa mastering zo Švédska podaril a nahrávka je dynamická a uchu milá. Niekto by mohol vytknúť, že skoro každá skladba znie trocha inak – za čo pravdepodobne môže dĺžka nahrávania, ktoré vraj trvalo 4 roky – a mal by pravdu! Aj napriek tomu, že to je dobrá výtka, mne osobne to žily netrhalo a po zvukovej stránke ma album bavil a zmeny vo zvuku ma nerušili.
Čo však obsah albumu? Skladieb je na albume sedem a kapele sa podarilo necelých 40 minút hracieho času využiť naplno. Skladatelsky sa im podarilo dať za tie roky tvorenia materiál, ktorý nemrhá ani jednou sekundou, ani jedna pasáž nie je vyslovene nudná a za to im dávam veľké plus. Album pôsobí kompaktne a predvádza kapelu v tom najlepšom možnom svetle.
Album obsahuje tak hymnické skladby položené na výrazných melódiach, podobných akými operujú vyššie spomenutý ROTTING CHRIST alebo ďalší grécki vzývači temnoty SEPTIC FLESH, ako aj o niečo agresívnejšie skladby, plné riffov podporených dvojšlapkov a vkusných prechodov. Medzi prvé menované možno zaradiť skladbu „La Muerte“ s vkusným klavírnym introm a o niečo zverskejšiu „Dark Ritual“. Svoju agresívnejšiu tvár ukazuje kapela zas napr. v úvodnej „Insorcism“, v romantickými vybrnkávačkami pretkanej „Consumed By The Ocean Depresy“ (ktorá mi z nejakého dôvodu v niektorých momentoch svojim feelingom evokuje technický death metal 90. rokov) či v jednoznačne najtvrdšej skladbe albumu „They“. DOOMAS majú však očividne veľmi radi kontrasty medzi agresívnejšími pasážami a tými pomalšími, epickejšími, takže jednotvárnosti sa báť nemusíte a celé to výborne odsýpa.
Na celom albume ma nebavila prakticky iba jedna skladba, a to záverečná „Forlorn“, prišla mi akoby odtrhnutá od ostatných skladieb a všeobecne ma veľmi nebavila, avšak mám pocit, že v inom kontexte by fungovala dobre. Rovnako aj napriek tomu, že všetky pasáže majú na tomto albume svoje pevné a logické miesto, nie všetky vždy zasiahnu bullseye a sem tam sa stane, že niektorý nápad ste už jednoducho počuli (napríklad záver skladby „They“). Ničmenej, ak ste fanúšikmi vyššie spomenutých zahraničných kapiel, určite tento album vyskúšajte, pretože mne osobne niekoľko dní dozadu vyslovene zdvihol náladu. DOOMAS sa prezentujú vo veľmi dobrej forme. Momentálne kapela veľa cestuje a s tým ide ruka v ruke inšpirácia, takže sa môžeme tešiť, že to bude ešte lepšie.

PS: Za tie vybrnkávačky, ktoré sa na albume sem tam mihnú veľká pochvala, neskutočne sadli.

Hodnotenie: 7/10

Sarkast

Autor: Sarkast

Zdieľaj