Rozhovor – Down To Hell: ,,…sú veci, ktoré pri druhom albume plánujeme robiť inak.“

Cover_F_nahladHD

 

Že to v Malackách žije metalom a nie hocakým, ale priamo symfonicko-blackovým, nám potvrdzuje aj nádejná kapela Down To Hell. A napriek tomu, že prvé zmienky tejto sa dátujú už od roku 2006, kapele sa až nedávno podarilo dokončiť debut s názvom ,,V Zajatí Temnoty“ a mne sa podarilo porozprávať sa s kapelou o tomto albume a o ich smerovaní ďalej, o tom ako si predstavujú budúcu tvorbu a čo máme očakávať v blízkej dobe.

 

Zdravím Down To Hell.

Neviem prečo, každý začína rozhovor s novou, menej známou kapelou otázkou: ,,Povedzte nám viac o sebe…”, alebo ,,Predstavte sa nám…”, no keď som prečítal vaše Bio, asi by sme tým zabrali celú stránku, tak sa vykašlime na minulosť, ktorá u vás asi nebola tá najsvetlejšia, ale zasa sa veľmi nevymykala nejakému štandardu, ktorým si preskáče každá začínajúca a pokračujúca kapela, alebo hudobník a poďme na prítomnosť a to, čo nás všetkých, či už priaznivcov, alebo iných (stale potenciálnych fanúšikov) zaujíma a to je budúcnosť.

 

Nahrali ste prednedávnom váš prvý album. Keby ste sa mohli vrátiť k nahrávaniu, čo by ste zmenili ? Čo by ste možno upravili, alebo spravili inak ?

Kani: Zdravíme všetkých fanúšikov a čitateľov metalexpress.sk. U mňa prevláda spokojnosť s nahrávkou „V Zajatí Temnoty“ na 150 percent. Som rád, že všetky partie sú zrozumiteľné, aj keď tam hrá napríklad v jednom momente päť melódií naraz a každá je zároveň iná. Čo by som zmenil do budúcna, ťažko teraz povedať. Keďže som bol v štúdiu pri každom nahrávaní, dosť mi to rozšírilo obzory a nadobudol som nové skúsenosti, ktoré určite využijem pri kompozícii nových vecí.

Lubo: Osobne som s albumom spokojný v tom zmysle, že sme zo seba vydali to najlepšie čo sme v tom čase dokázali a na čo boli prostriedky. Samozrejme sú veci, ktoré pri druhom albume plánujeme robiť inak. Čo sa mňa týka, tak by som bol rád, ak by sa nám podarilo doplniť v štúdiu niektoré nástroje hrané na klávesoch živými akustickými nástrojmi. Mám namysli hlavne sláčikové nástroje a pod.

 

Takmer každá kapela sa prvýkrát v štúdiu potýka s nejakými, či už väčšími, alebo menšími ťažkosťami, častokrát úsmevnými, keď sa na to pozrie spätne. Máte aj vy takúto príhodu zo štúdia, nad ktorou ste si lámali hlavy a teraz vám pride úsmevná ?

Kani: Určite sa takéto príhody nájdu aj u nás. Môžem spomenúť ako sme narazili, keď boli nahraté gitary a basa a mali sa ísť riešiť klávesy. V jednej pasáži nám to harmonicky nesedelo a problém bol na svete, pretože nik nechcel upraviť práve svoje partie. Nakoniec sme to vyriešili kompromisom, že si každý nechal polovicu svojho rifu a druhú zmenil, ale keď si teraz spomeniem ako sme do polnoci sedeli pri klavíri s gitarou a basou v rukách a snažili sa nájsť argument, prečo ponechať práve svoju časť a iného zmeniť… no bolo to veľmi kreatívne.

Alebo ešte môžem spomenúť keď sa nahrávala basa. Bol to druhý týždeň nahrávania a ja som vtedy spával tak 5 hodín denne, keďže som bol pri každom nahrávaní. Nahrávanie sa v ten deň chýlilo ku koncu a Miro ešte potreboval dohrať koniec skladby. Bolo už niečo po jedenástej večer a ja som jednoducho vypol a zadriemal. Ale asi po päťminútovom spánku som bol vytrhnutý dosť hlasnou otázkou: KANI, OD AKÉHO TÓNU HRÁŠ TENTO RIFF !!!??? Pamätám sa akurát, že som zareval: OD CÉČKA !!! Samozrejme, že som v ten moment ani netušil kde som a už vôbec nie, či to bolo správne. Nasledoval len tupý pohľad cez moje unavené krvavé oči a potom už len rehot.

 

Bez ohľadu na to, či je naša slovenčina krásny a ľúbozvučný jazyk, stále veľa ľudí zastáva názor, že sa do metalu (a aj iných hudobných žánrov) nehodí. Prečo ste sa rozhodli, že materinský jazyk bude tá správna voľba ?

Lubo: Veľa kapiel tiež zastáva názor, že ak sa chcú presadiť v zahraničí musia spievať po anglicky. Pritom ich angličtina je tak zlá, že im to skôr uškodí ako pomôže. Slovenčina naopak môže v zahraničí znieť exoticky a o to viac zaujme. Napríklad taká ruská Arkona tiež spieva v rodnom jazyku a kam to dotiahli.

 

Skúsme sa týmto pozrieť aj viac dobudúcna. Teraz vám píše texty Lubo (až na jeden na albume z dostupných info). Prečo si nepísali texty speváčky, alebo vokalista, prípadne aj iný členovia kapely ?

Kani: Tak, ako bolo od začiatku v kapele jasné, že sa mikrofónu chopím práve ja, keďže som mal s vokálmi najviac skúseností, tak je to aj s Lubom a textami. V čase začiatkov, keď sme sa ešte len zohrávali, Lubo disponoval krátkymi básňami a príbehmi, čo si vo voľnom čase písal. No a keď sme sa dostali k vlastnej tvorbe, tak to už išlo priam automaticky, že texty bude robiť Lubo. Išlo mu to celkom od ruky a myslím, že je na pozícii textára spokojný. Ja sa skôr venujem skladaniu hudby ako textom, aj keď niekedy si nejaké maličkosti v texte upravím, za čo ma vždy Lubo seká a je rozčúlený, že mu przním jeho texty. Speváčky sa v textoch nikdy neangažovali, spravili si tiež prípadne malú korektúru a spoľahli sa na Luba. To, že text skladby Pán vetra, búrky a mrakov napísal náš kamarát Juraj Knotek, bol viac-menej pokus spraviť skladbu podľa textu. On sa nám vtedy ponúkol, že nejaké texty má a my sme mu jeden z nich po drobných úpravách zhudobnili.

dth_all

Čítal som si texty a verím, že si nájdu obľúbenosť u poslucháčov, ktorí proste chcú vedieť o čom daný text je, ktorí majú radi pekne napísaný príbeh. Ako sa chystáte uspokojiť textovo náročnejších poslucháčov do budúcna ? Takých, ktorí chcú hľadať vo frázach, metaforách, komplikovaných vetách a chcú si z veľkej časti vyskladať príbeh podľa seba ?

Lubo: Metafory sú tam aj teraz. A hoci sú texty písané formou príbehov, v každom sa skrýva niečo viac. Nejde prvoplánovo len o rozprávky na vyplnenie skladieb. Nechcem však písať rádoby umelecké hatlaniny, ktorým nebude nikto rozumieť ani po prečítaní textu v booklete, (smiech) ale kto vie, možno raz dospejem aj k tomu.

Kani: Toto som mal možno spomenúť v predchádzajúcej odpovedi, ale sem sa to hodí viac. Bensfúr má už niekoľko rokov rozrobený jeden veľmi ťažký text. Tak až sa mu ho raz podarí dokončiť a použijeme ho, náročný poslucháč si určite príde na svoje.

 

Vidím, že hľadáte za Maťu náhradu, kvôli jej odchodu na materskú. Keď sa vrátim k predošlej otázke, uvítali by ste, keby nová speváčka priniesla so sebou aj nejakú vlastnú textovú tvorbu, prevzala toto ,,bremeno” a vy ste sa mohli sústrediť iba na skladanie a kompozíciu ?

Lubo: Bolo by fajn ak by nová speváčka niečo napísala, no úplne by som sa textov nevzdal. Nie je to bremeno ale ďalší spôsob sebarealizácie a baví ma to. (smiech)

 

Keď som počúval nahrávku, Maťa má síce príjemný ,,dievčenský,, hlas, ktorý sa mi síce trocha viac hodí ku komerčnejšej tvorbe a aj preto som čakal, ale nedočkal som sa nejakého silného momentu, alebo ,,highlightu”v jej speve. Bolo to možno spôsobené tým, že takto ste si priali, aby vokál znel a možno bola brzdená v rozlete, alebo z nejakých dôvodov jej rozsahu to nebolo možné a môžme to brat ako otvorenosť dobudúcna výraznejšiemu, prieraznejšiemu ženskému vokálu vo vašej tvorbe ?

Kani: V štúdiu sme z Matiných vokálov dostali najviac, ako to v daný moment išlo a aj sama Maťa po nahrávaní priznala, že prekročila všetky svoje maximá. Takže ja som rád, že sú jej spevy na albume nahraté práve takto.

Lubo: Otvorensť do budúcna tam určite je. Záleží s čím budeme pracovať pri písaní spevov pre ďalší album, teda kto nám bude spievať a ako na tom bude speváčka s rozsahom a skúsenosťami.

 

Klávesy sú zaujímavá položka a dokážu spraviť z jednoduchého riffu veľmi silnú pasáž, ktorou rozkopete všetko pred sebou. Zatiaľ sa mi ponášajú na taký jednoduchý rockový doplnok v jemnejších pasážach a na niečo, čo sa vcelku podobá starému Dimmu niekedy z čias Stormblastu a tejto éry. Chystáte sa využiť do budúcna viac ich silu a možno zvažujete aj o zakomponovaní nejakých náročnejších orchestrálnych elementov, možno samplov, alebo ich plánujete udržať aj naďalej v takomto rozsahu ?

Lubo: Ako som už povedal pri prvej otázke, osobne by som rád oživil druhý album živými akustickými nástrojmi. Tiež by som tým rád trochu zmohutnil celkový zvuk. Uvidíme ale, ako to nakoniec celé dopadne a od toho bude záležať či zapojíme do živého hrania aj nejaké tie sample.

Kani: Klávesy sa kompozične snažíme udržať rovnocenne spolu s gitarami a nechceme ich stavať do pozadia iba ako aranže. Na albume sú síce pasáže, kde hrajú iba gitary, no nie je ich veľa. Pri ďalšom albume budú na tom minimálne podobne ako teraz, ale ako už Lubo spomenul, rozmýšľame nad zahrnutím ďalších živých nástrojov z ktorých už máme aj pár vybraných.

 

 
Aká je vaša vyhliadka všeobecne do budúcna, alebo ako by si každý z vás predstavoval ten ideálny vývin kapely ? Kde by mal tento smerovať ? Ako by mala podľa každého z vás vyzerať táto kapela v jeho ideálnej individuálnej predstave ?

Lubo: Ideálne by to bolo z môjho pohľadu ak by sme mali čo najviac koncertov doma aj v zahraničí a za sebou niekoľko výborných albumov. (smiech) Samozrejme, to chce ešte veľa práce a postupné odstraňovanie všetkých detských chorôb, ktorými si každá kapela prejde.

Kani: Tu sa asi všetci zhodneme na tom, že by bolo ideálne dostať koncertovaním pevnú pôdu pod nohami doma a postupne sa začať ukazovať v zahraničí a budovať si dobré meno. Popri tomto by sa mal začať hromadiť materiál na ďalší album, ktorý by mal prísť určite skôr než za osem rokov, ale samozrejme nič netreba uponáhľať, pretože niektoré veci chutia lepšie keď dozrejú.

 

Vidím, že album ste si vydali sami. Plánujete ho propagovať aj cez hudobné služby, ako iTunes, alebo Spotify a pod. ?

Lubo: Plánujeme, ale zatiaľ to nie je prvé na zozname priorít.

 

A položím konečne otázku, na ktorú chce asi každý z mojho okolia poznať odpoveď. Prečo iba Kani a Miro majú warpainty ? Prečo tieto nemá zvyšok kapely ? A vlastne, prečo ich vôbec majú ?

Lubo: Kani a Miro majú na koncerte warpaint lebo ich vlastné tváre sú príliš škaredé na to aby s nimi mohli vystupovať pred ľuďmi. Pozrite sa do bookletu je to naozaj tak! (smiech)

Kani: Pôvodne som tu chcel nechať iba Lubovú odpoveď, alebo trepnúť podobnú hovadinu typu: naše tváre sú až veľmi pekné (smiech) , ale uvediem to na pravú mieru. Keď sme začínali, mávali sme painting všetci okrem Mati a Bensfúra. Chceli sme tým zvýrazniť že hráme black-metalovú muziku. Ako sa postupne vyvíjala naša tvorba, ktorá sa uberala viac do melodického, ako surového blacku, tak sa rozmýšľalo, či sa painting úplne nevyhodí, no ja som sa ho nechcel vzdať aj hlavne kvôli živým vystupovaniam, pretože mám rád, keď sa na pódiu predvádza aj určité divadlo. Nakoniec sme si ho ponechali len my dvaja s Mirom a v podstate to symbolizuje, že po hudobnej stránke naša tvorba vychádza z black metalu, ale zároveň poukazuje na rôznorodosť kapely, kde možno nájsť aj iné hudobné elementy a stále máme na pódiu priestor pre nejaké to „drama“.

 

Dozvedeli sme sa teda finálnu odpoveď, na ktorú všetci čakali. Ja vám ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

Posledné slová pre čitateľov ?

Kani: V prvom rade ďakujeme portálu metalexpress.sk za priestor a čas a čitateľom prajem veľa akcií a silných zážitkov s metalovou muzikou. Thanks for all and stay metal !!!

 

Odkazy na kapelu:
http://www.downtohell.sk
http://bandzone.cz/downtohell
https://www.youtube.com/user/DownToHellDTH
https://twitter.com/DownToHellBand
https://www.facebook.com/downtohell.sk
http://downtohell.bandcamp.com/releases

bannerHD

NihilisticWonder

Autor: NihilisticWonder

Zdieľaj