Recenzia – CRANIOTOMY – „Overgorged Flesh Flies Dying Slowly“ (Amputated Vein Records, 2015)

10410374_923756534313294_152642257797526010_nBrutalite sa medze klásť nemôžu! CRANIOTOMY o tom rozhodne vedia svoje. Popri hraní stíhajú aj organizovať už dnes legendárnu FLESH PARTY, ktorá v júni dosiahla svoje 22. pokračovanie a zároveň bola druhá v poradí, čo sa týka letného open airu. O tom, ako to celé dopadlo, ste sa už mohli dočítať v inej časti našej stránky. Pre nás je teraz dôležité, že práve na tomto feste bola prvýkrát k dispozícii novinka hlohovských brutalistov. Nelenil som a poriadne som si ju napočúval! Čo Vám teda poviem ako prvé?

Lenivosť sa neprejavila ani na chalanoch. „Overgorged Flesh Flies Dying Slowly“ je o triedu vyššie, čo sa týka technického spracovania. Každá pieseň nadobúda bohatšiu štruktúru, linky sú premyslenejšie, aj keď občas spadnú až do dosť melodických sfér, čo nie je až tak typické pre tento žáner (pre mňa je to plus). Tempá sa menia častejšie a prirodzenejšie. Tam, kde je potrebný poriadny valec, spomalí sa, pridajú sa poriadne mastné grády a valec vás nekompromisne pritankuje.. Naopak, ak je čas na poriadny prievan, tak sa poriadne zrýchli, valec sa v rýchlosti premení na stíhačku a Romanove prsty len tak lietajú po hmatníku.

Výkony chalanov, ako som už trochu napovedal, prešli vývinom. Romanova technika riffovania rastie do krásy. Svoje zručnosti prejaví hlavne počas rýchlych pasáži, kde chvíľkami nevieme, kde nám hlava stojí, no on presne vie, kam každý tón patrí. Popritom mi príde jeho hra náramne ľudská. Všetko má svoje miesto, všetko akoby žilo a plavilo sa vlastným životom. Životaschopná mohutná príšera rozoberajúca všetko vôkol. CRANIOTOMY nie je len o Romanovi. Zamerajte sa na bicie, ako každý jeden part sedí a všetko súvisí s hrou gitary a pritom to nie je ľahká hra. Basa je vždy nevďačný nástroj, ktorý slúži na vyplnenie mohutnosti a zaplnenie priestoru. Tu sa však Šampón vyhral nadmieru a aj jeho hra je krásne čitateľná a bohatá.

kalepaVokál som si naschvál nechal na koniec. Pygo svoje tromfy predvedie v úvodnej „Butcher’s Flies Are Beautifully Butterflies“ (teda ak nerátame intro). Prvé vypustenie brutalít do mikrofónu hneď naznačia, že sa vydal do ešte väčších zvráteností. Či už využil nový efekt alebo našiel novú polohu, to vám neprezradím. Znie to oveľa viac gore-ovejšie, brutálnejšie a zároveň, ako keby som započul nejaký oldschool goregrind. Nezabúda ani na svoje staré istoty, prasačiny, stredné hĺbky či pískačky. Tie sú stále na vysokej úrovni. Keby som mal tú moc, tak by som ho pasoval za prvého rytiera vokálneho gore-u!

Za tých pár rokov si vypracovali aj osobitnú tvár. Každý tón má ako keby v sebe zabudovanú poznávaciu známku, resp. nejaký identifikačný čip, vďaka ktorému vieme, odkiaľ vietor vanie. Beriem, že každý môže vytiahnuť mená ako DEVOURMENT a spol., v rámci štýlu sa od toho nedá vzdialiť na míle, ale ich svojráznosť môžeme nájsť v štruktúre skladieb, vo zvukovom vyznení a hlavne v celkovom podaní.

Hlohovskému komandu sa opäť podarilo nahrať album plný mohutnej zvrátenosti, šťavnatých slammingov, gore-ovej perverznosti, pritom nezabudli na inštrumentálny vývoj a skladateľský pokrok. Skláňam sa a teším sa na ďalšie výtvory!

Hodnotenie: 9/10

Linky na kapelu:
FB odkaz
bandzone

Bukaco

Autor: Bukaco

Zdieľaj