Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)

Pre hudobného žurnalistu nie je nič lepšie, ako keď objaví interpreta ešte v čase, kedy ho nik nepozná, a následne sa z neho behom krátkeho času stane všeobecne známy pojem. A slečna CHELSEA „Joy“ WOLFE vskutku nesklamala, po zásadnom dva roky starom počine „Pain Is Beauty“ nezaháľala a rozmohla sa kade tade, sústredila sa na profilovanie svojich živých vystúpení, rôzne kolaborácie a jej hudba sa dokonca medzičasom objavila aj v traileroch na seriály ako „Game of Thrones“ či „Walking Dead“. California dreaming… To nás privádza k jej novinke, jednoducho nazvanej „Abyss“. Ako obstojí novinka voči jej mocnému predchodcovi?

Z produkčného hľadiska vyhráva definitívne novinka, získané financie z predchádzajúcich aktivít boli dokonalo zúročené aj na produkciu novinky. Zároveň sa Chelsea posúva aj ako umelec a je zjavné, že má čím ďalej lepšiu predstavu o tom, čo chce dosiahnuť. Elektronické prvky sú v skladbách oveľa lepšie zakompované, gitary znejú oveľa metalovejšie a za špinu, ktorú šíria, by sa nehanbili ani niektoré výsostne sludgeové kapely. Rovnako dôraz na detaily, ktoré dodávajú nahrávke ten správny strašidelný nádych možno hodnotiť iba pozitívne. „Abyss“ je zo zvukového hľadiska jednoducho presne to, čo všetci chceli, a ešte viac.

cw-angel-ceballos-bill-hicks-tribute

“During really intense times that it’s happened in the past, I’ve lashed out at nothing or grabbed my knife thinking someone was really there,”

Čo možno povedať o samotných skladbách? Ak by som porovnával novinku s jej predchodcom, definitívne by u mňa vyhral práve „Pain Is Beauty“. Minimalizmus predchádzajúcej nahrávky a kultúrny šok, s ktorým sa CHELSEA dovalila na scénu vytvorili instantne kultovú nahrávku. Novinka je komplexnejšia, viac vecí sa tam deje, je premyslenejšia a pre samotnú interpretku je zdá sa aj intímnejšia, ale niektoré skladby na „Abyss“ sú jednoducho slabšie a nezanechali vo mne nejaký výraznejší dojem. Samozrejme nachádza sa tu dostatok skladieb, ktoré vyrážajú dych, a ktoré dávajú jasne najavo, že CHELSEA WOLFE je teleso, ktoré zanechá veľmi výraznú škvrnu v histórii hudby, avšak asi od siedmej skladby „Abyss“ jednoducho chradne. Skladby „Color of Blood“ či „Crazy Love“ nie sú síce vyložene zlé, ale po prakticky vynikajúcich prvých 6 – tich skladbách znejú akosi prevarene, a jedinou skutočne zaujímavou skladbou sa tak stáva až záverečná skladba „Abyss“.

Na novinke je však cítiť pot a krv, a naozaj znie veľmi intímne, pričom prvá polovica albumu je naozaj skvostná, či sa bavíme o úvodnej hitovici „Carrion Flowers“, ktorá jasne dáva najavo, že ak začnete svoj dark popový album industrálnou temnotou, tak ste vyhrali na celej čiare, alebo o gitarovejšie ladenej „Iron Moon“, v ktorej dáva CHELSEA jasne najavo, kde sú jej korene, alebo o srdcervúcej „Maw“, ktorá sa chvíľkami tvári skoro pozitívne, avšak nenechajte sa zmiasť, stále Vás bude bolieť duša, stačí aby naskočil refrén. WOLFE trpela nespavosťou a spánkovou paralýzou, a práve tieto pocity boli inšpiráciou pre „Abyss“. Sám tieto pocity nezažívam často, avšak myslím si, že sa jej naozaj podarilo previesť určité pocity beznádeje, zadúšania sa a strachu do zvukovej podoby. Niektoré skladby však príliš čnejú nad inými, a to mierne novinke ublížilo. Ak Vám však niekto predostrie výborné jedlo, ktoré Vám zmení život a otvorí oči a ďalší krát Vám taktiež ponúkne takmer rovnaké výborné jedlo, jediné, čo Vám kazí zážitok je to, že už to nebude mať taký dopad na Váš osud a životnú filozofiu. Čiže kritika je v prípade „Abyss“ skutočne iba kozmetická, preto ho vrelo odporúčam všetkým fanúšikom, ako aj ľuďom, ktorí sa s touto talentovanou slečnou ešte nestretli. Nechajte sa poznačiť.

8,5/10

bandcamp

Sarkast

Autor: Sarkast

Zdieľaj