Recenzia – KRONOS – „Arisen New Era“ (Unique Leader Records 2015)
Po ôsmich rokoch sa najvyšší z prvej generácie titánov Kronos vracia, aby to tu opäť poriadne zmietol a prichystal tak pôdu pre svoj návrat. Návrat je to veru veľkolepý a jasne tým chce dať najavo, že je odhodlaný podmaniť si omnoho viac. Francúzska, nazvem ich inštitúcia, vzhľadom k ich vysokej hráčskej precíznosti sa dala opäť do pohybu a prináša nám poriadnu nádielku zbesilej brutality, deväť dejstiev prepracovaných do najmenších detailov s výsledným pomenovaním „Arise New Era“. Kronos si potvrdili už dávnejšie svoju tendenciu hrať čo najúdernejšie, ale zároveň aj výpravne a so zmyslom poznania. V tomto sa u nich, ani na novinke nič nemení, ale osem rokov pauzy a zrejme aj jamovania pre nový materiál urobilo svoje a tak máme dočinenia s veľmi brutálnou náložou, ktorej sile nič neunikne, je zvukovo dovedená do dokonalosti, obal možno nemusel byť tak silne digitálny, ale spracovanie je úplne profi prácička. Kapela si za to obdobie prešla dosť veľkými obmenami hudobníkov a doteraz je to zrejme ta najväčšia. Vokalista Trivette svoje hrdelné schopnosti zveril Kronosu a zaujal tak aj pôsobenie už v roku 2013, gitarista Richard, ktorý v základni pôsobí od roku 2003 ostal naďalej, rovnako aj basák Tom, ten je v Kronose od roku 1999, druhá gitara Grams a len 24 ročný bubeník alebo skôr blázon Anthony zaujali svoje pôsobište u titána tento rok. Obaja majú bohaté skúsenosti, čo je aj dobre počuť z ich inštrumentálnych pozícií na albume, mladá bubenická nádej si to už odklepala u menej známych smrtiakov s vplyvom thrashu – Carnage of Children. Chlapec ale zrejme chcel zájsť ďaleko viac a ako veľký milovník blast-beatov na sebe neúprosne maká.
Ich hráčske smrtiace umenie sprevádzajú dva atribúty: všeničiaca brutalita kombinovaná s rafinovane premyslenou melodikou stavanou tak, že nevyznieva recyklovane, ani prvoplánovo. V dnešnej záplave všemožních melo-pózerstiev je takýto prejav fakt vzácny. Titan si to váli na istotu, môže sa nad tým všelijako polemizovať koľko progresu v tom je, alebo či tam žiadny nieje, treba si uvedomiť že to, ako sa v Kronose hrá, svedčí o nadpriemerných výkonoch a perfekcionizme a väčšina by si iste priala takto hrať. Krásne čitateľný a veľmi brutálny growl s rýchlym frázovaním a ani nemusíte nejak extra napínať sluch a loviť, o čo sa tam jedná, je zrozumiteľný viac než dosť. Gitarová dvojka sa perfektne navzájom doplňa a hrá vysoký level zbesilích vyhrávok, ale miestami udrie aj na epickejšiu strunu. Basa je dosadená plynule, ani extra nevyčnieva, ani sa nestráca, takže jednoznačne sa stavilo na čo najlepšie vyznenie a tak není ani jeden inštrument o niečo ukrátený. Bicie sa javia prevažne o veľmi rýchlej klepačkovej technike, potom sa to poriadne ešte zahustí prechodmi a krutým besnením kopákov a všetko zosúladené tak, že nejaké odchylky by ste hľadali márne. Na svoj vek pred tým chalanom poklona. Kapela hrá naživo veľmi sporadicky, prevažne na domácej hrude a toho roku na podporu novinky si zahrali na domácom Motocultor festivale. Kronos hrajú profi a veľmi precízne, ale nikdy sa nejednalo o profesionálnu kapelu ohľadom koncertov a hromadnejšieho vydávania albumov. Ich sila spočíva v tom, že aj keď po dlhšej dobe sa opäť rozhodnú zatvoriť do skúšobne a nahrávať nové veci a následne im to vyjde, poslucháča to rozhodne zamestná na dlhšiu dobu, aby kompletne mohol vstrebať brutalitu v kráse a krásu v brutalite a našiel tam veľké množstvo efektívnych nápadov.
Hodnotenie: 10/10
